oskole

Geografia

Hydrosféra, podpovrchová voda

PODPOVRCHOVÁ VODA

 

Podpovrchová voda sa vyskytuje pod zemským povrchom vo všetkých formách a skupenstvách a je v priamom kontakte s horninovým prostredím, je označovaná tiež ako voda vo vodných útvaroch pod zemským povrchom. Podpovrchová voda je v profile viazaná chemickymechanicky. Chemicky viazaná voda je z hydrologického hľadiska nevyužiteľná. Mechanicky viazaná voda sa vyskytuje jednak v pásme nasýtenie ako podzemná voda – kvapalná fáza vody, vyplňujúca priestor pórov v pôde. Tiež sa vyskytuje v pásme prevzdušnenia ako pôdna voda – voda v akomkoľvek skupenstve v priamom kontakte s horninovým prostredím.


Zdroj: http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/9_kapitola.htm

 

 

Vznik podpovrchových vôd


Podľa pôvodu delíme podzemné vody nasledovne:


  • Vadózne vody – vody prenikajúce do plytkých vrstiev zeme, vznikajú z kondenzovanej vody, ktorá sa do pórov, dutín a puklín dostáva spolu so vzduchom.

  • Infiltračná voda – voda, ktorá prenikla pod zemský povrch zo zrážok, alebo vody tečúcej po zemskom povrchu.

  • Juvenilná voda – vodná para vznikajúca z magmy z vylúčených molekúl vodíka a kyslíka, ktoré sa pod tlakom zlučujú. Vystupovaním do vyšších vrstiev sa ochladzuje a kondenzuje na kvapalinu.



 

Pôdna voda


Pôdna voda je časť podpovrchovej vody, bez ohľadu na skupenstvo, ktorá nevytvára súvislú hladinu a nevypĺňa všetky pory v pôde. Vyskytuje sa v prevzdušnenom pásme (zóna aerácie), kde sú póry vyplnené vodou a vzduchom (pôdny vzduch). Je to v podstate roztok obsahujúci malé množstvá organických a anorganických látok. Ich koncentrácia je však taká nízka, že vlastnosti roztoku sú blízke vlastnostiam vody.



Podľa síl, ktoré pri pôsobení na vodu prevládajú, rozlišujeme tri druhy pôdnej vody:


Gravitačná pôdna voda – jej pohyb a účinky sú podmienené prevažne pôsobením zemskej príťažlivosti. Vzniká pri vsakovaní zrážok do zeme a preteká prevzdušneným pásmom do pásma nasýtenia. Obohacuje zásoby podzemnej vody.

Kapilárna pôdna voda – jej pohyb a účinky určuje prevažne pôsobenie kapilárnych síl v malých póroch. Vzniká pri vsakovaní zrážok a vzlínaním z hladiny podzemnej vody.

Adsorpčná pôdna voda – je viazaná adsorpčnými silami pôdnych a horninových častíc.




Podzemná voda


Podzemná voda je tá časť podpovrchovej vody, ktorá vypĺňa dutiny zvodnených hornín bez ohľadu na to, či vytvára alebo nevytvára súvislú hladinu, a časť vytvárajúca súvislú hladinu v pôde. Podľa mineralizácie – celkového množstva rozpustených tuhých látok, a obsahu plynov ich delíme na podzemné vody obyčajné a minerálne.



Podzemné vody sa klasifikujú z rôznych hľadísk. Podľa množstva rozpustených látok sa podzemné vody delia na:


  • Obyčajné s obsahom rozpustených látok do 1 g.l-1,

  • Slabo mineralizované s obsahom rozpustených látok 1-5 g.l-1,

  • Stredne mineralizované s obsahom rozpustených látok 5-15 g.l-1,

  • Silne mineralizované s obsahom rozpustených látok nad 15 g.l-1.



Obyčajné podzemné vody


Obyčajné podzemné vody sú vody s nízkym obsahom rozpustených tuhých látok, plynov, či mikroorganizmov, ktoré nespĺňajú žiadne z kritérií pre minerálnu vodu. Ide o vodu, ktorá sa objavuje pri bežných zemných prácach. Zásoby podzemnej vody sa dopĺňajú presakovaním atmosférickej a povrchovej vody priepustnými vrstvami, ďalej kondenzáciou vodných pár v pôde a kondenzáciou pár z magmy.

 

Vo všeobecnom obehu vody na Zemi sú podzemné vody najmenej pohyblivé. Zatiaľ čo objem vody v atmosfére sa vymení každých 9 dní, v oceánoch a moriach priemerne každých 2 000 rokov, v podzemných vodách priemerne len každých 8 000 rokov, hoci v tomto ohľade sa vyskytujú značné rozdiely. Podobne je to aj s rýchlosťou prúdenia podzemných vôd. V povrchových častiach zemskej kôry sa podzemné vody pohybujú obyčajne rýchlosťou 1 až 1 000 m za rok, kým v hĺbke 1 000 – 2 000 m rýchlosťou 0,0001 až 0,1 m za rok. Pre porovnanie rýchlosť pohybu vody v riekach je asi 5 km za hodinu.

 

Chemické zmeny podzemných vôd sú výsledkom zložitých procesov prebiehajúcich v systéme voda – hornina – atmosféra. Sú to procesy fyzikálne, chemické a biochemické, prebiehajúce súčasne alebo tesne za sebou. Pre formovanie chemického zloženia má rozhodujúci význam rozpúšťanie, hydrolýza, adsorpcia, výmena iónov, oxidácia a redukcia, difúzia a osmóza.

 


 

Minerálna voda


Minerálna voda sa čerpá z hĺbky niekoľko sto metrov z vodonosných vrstiev, z ktorých získala minerálne látky. Každá minerálna voda musí mať na etikete napísané zloženie.

 

Minerálne vody sa od obyčajných podzemných vôd odlišujú svojím chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami.



Základná klasifikácia minerálnych vôd je nasledovná:


  • Prírodné minerálne vody sú vody z prírodného zdroja, ktoré obsahujú v mieste výveru viac ako 1000 mg .l-1 rozpustených tuhých látok alebo viac ako 1 g.l-1 rozpusteného CO2.

  • Prírodné liečivé vody sú vody z prírodného zdroja, ktoré vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti majú vedecky dokázané farmakodynamické účinky, takže ich možno využívať na liečebné účely.

  • Prírodné minerálne vody stolové sú vody z prírodného zdroja bez výrazných farmakodynamických účinkov, ktoré obsahujú viac ako 1 g.l-1 CO2 a najviac 5 g.l-1 rozpustených tuhých látok a ktoré svojimi chuťovými vlastnosťami sú vhodné ako osviežujúce nápoje.

 

Ďalšími kritériami pre klasifikáciu minerálnych vôd sú: obsah rozpustených plynov, celková mineralizácia, prevládajúce ióny, biologicky a farmakologicky významné súčasti, hodnota pH, rádioaktivita, prirodzená teplota a osmotický tlak.

 

 

Zdroj: http://www.levarky.603.sk/?p=1670

Čerpanie podzemnej vody – studňa


 

 

Podzemné a minerálne vody na Slovensku


Na Slovensku je podzemným vodám venovaná mimoriadna pozornosť z dôvodu ich využívania ako hlavného zdroja pitnej vody. Napriek priaznivým hydrogeologickým podmienkam pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd je hlavnou nevýhodou u nás ich nerovnomerné rozloženie.

 

Najvýznamnejšie množstvá zdokumentovaných využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd sa nachádzajú na západnom Slovensku (56%), kde sú viazané na kvartérne sedimenty Podunajskej nížiny a náplavy Váhu a jeho prítokov. Podstatne nižšie evidované množstvá dokumentovane využiteľných množstiev podzemných vôd sú na východnom Slovensku (17%). Zvyšných 27% sa nachádza na strednom Slovensku.

 

Slovensko je mimoriadne bohaté na výskyt prírodných minerálnych vôd. Celkovo je registrovaných okolo 1 200 minerálnych prameňov. Najznámejšie prírodné liečivé vody sú v Piešťanoch, Smrdákoch, Trenčianskych Tepliciach, Nimnici, Lúčkach, Korytnici, Brusne, Bardejove, Sliači, Turčianskych Tepliciach, Dudinciach, Sobranciach a v Číži.

 

Najznámejšie prírodné minerálne stolové vody sú Slatina, Maštinská (Poltár), Baldovská (Baldovce), Salvátor (Lipovec), Santovka, Budišská a iné.


Zdroj: http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/sprava2000/01_zlozky_zp/podzvoda.html

Hydrogeologická rajonizácia Slovenska – využiteľné množstvá




Menu

«späť

HOME / Učivá / Geografia

menu OW