oskole

Biológia

Ontogenéza živočíchov

Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská




Individuálny vývin (ontogenéza) začína oplodnením vajíčka. Má dve etapy :

 

A) embryonálny vývin (zárodočný, prenatálny) – vývin jedinca od oplodnenia po narodenie (vyliahnutie)

 

B) postembryonálny vývin - vývin od narodenia (vyliahnutia) až po smrť


 

EMBRYONÁLNY VÝVIN

  • zahŕňa:blastogenézu a organogenézu

     

  1. blastogenéza: zahŕňa rýhovanie vajíčka a tvorbu zárodočných listov. Začína brázdením zygóty, t. j. opakovaným mitotickým delením. Vznikajú nediferencované bunky blastoméry, ktoré pribúdajú geometrickým radom (2, 4, 8, 16, 32,......). Blastomérom chýba rastová fáza, preto vytvárajú mnohobunkový útvar podobný plodu moruše – morula.

 

Rozostupovaním blastomérov do okrajovej časti vzniká ďalší útvar blastula. Blastula je jednovrstvový útvar s dutinou vo vnútri - prvotná telová dutina = blastocél.  Blastula sa ďalej postupne diferencuje buď vchlipovaním (invagináciou) alebo vcestovaním (imigráciou) niektorých blastomér do blastocélu, až vznikne útvar gastrula. Celý zložitý proces sa nazýva gastrulácia.

 

Gastruláciou spočiatku vznikajú dve vrstvy  (zárodočné listy): vonkajšia ektoderma a vnútorná endoderma.

 

Niektoré živočíchy končia vývoj na úrovni dvojvrstvovej gastruly a ďalej sa nevyvíjajú.  Ich telo má aj v dospelosti iba dve vrstvy (zárodočné vrstvy) a preto ich označujeme ako dvojlistovce (diblastica). Sem patria napr. hubky a pŕhlivce.

 

Otvor, ktorý vzniká sa nazýva prvoústa = blastoporus. Živočíchy, u ktorých sa prvoústa stávajú definitívnymi ústami voláme prvoústovce (Protostomia)


Častejšie brázdenie gastruly pokračuje a postupne sa vytvára  tretia vrstva mezoderma.  Vyvíja sa medzi ektodermou a endodermou. Prvoústa zanikajú (uzatvárajú sa bunkami) a definitívne ústa sa tvoria na opačnom konci zárodku. Vznikom mezodermy sa oddeľuje druhotná telová dutina célom. Živočíchy, ktoré sa vyvíjajú takýmto spôsobom voláme druhoústovce (Deuterostomia).


 

Podľa stupňa formovania mezodermálnych buniek sa rozlišujú 3 typy telových dutín:

  • schizocél (nepravá telová dutina) – vyplnená parenchymatickými bunkami, priestory medzi nimi sú vyplnené telovou tekutinou (ploskavce)

  • pseudocél(nepravá telová dutina) – vzniká zo schizocélu potlačením parenchymatických buniek na okraj tela tak, že v osovej časti tela sa vytvorila súvislá dutina vyplnená telovou tekutinou (hlístovce)

  • celóm(pravá telová dutina) – vytvorené celómové dutinky z mezodermu. Mezodermálne dutinky sa zakladajú párovite a segmentovane za sebou.

     

    Zdroj: Ušáková, K. et al.: Biológia 4 pre gymnáziá. 1. vyd. Bratislava : SPN. 2002. 88 s. ISBN 80-08-03328-2



 

  1. organogenéza: nastáva diferenciácia buniek, vznikajú základy tkanív a orgánov.

     

Pôvod orgánov možno odvodiť od jednotlivých zárodočných vrstiev (listov):

  • z ektodermy – vzniká pokožka a jej deriváty, nervová sústava, zmyslová sústava, vzdušnice, výstelka prednej a zadnej časti tráviacej trubice

  • z endodermy – výstelka strednej časti tráviacej trubice, pľúca, tráviace žľazy, pečeň, endokrinné žľazy

  • z mezodermy – svalové tkanivá, vnútorná kostra, obehová sústava, vylučovacia a pohlavná sústava

 

Zdroj: Gréserová, D., Holíkova, K.: Biológia  a ekológia pre 2. roč. SPoŠ. 2. upr. vyd. Bratislava : Príroda. 1996. 125 s. ISBN: 80-07-00799-7



POSTEMBRYONÁLNY VÝVIN (POSTNATÁLNY)

 

Je to obdobie od narodenia (vyliahnutia) po smrť.

 

Sú 2 spôsoby vývinu :   

 

  1. priamy vývin – narodený (vyliahnutý) jedinec sa hneď podobá na dospelého jedinca, neprechádza štádiom larvy. Vyvíjajúci sa jedinec je v tele matky alebo mimo nej chránený zárodočnými obalmi.


Zárodočné obaly:

  • obaly, ktoré chránia zárodok a umožňujú jeho vývin

  • okolo zárodkov plazov, vtákov, cicavcov sa vytvára prvý zárodočný obal – amnión

  • amnionová dutina je vyplnená tekutinou

  • vonkajší obal, ktorý chráni amnión vtákov a plazov je seróza

  • pri placentavcoch tvorí vonkajšiu blanu okolo zárodku chorión

  • vonkajšia plocha choriónu vytvára kĺky, ktoré zasahujú do sliznice maternice

  • spojením kĺkov choriónu so stenou maternice vzniká lôžko – placenta

  • placentou sa uskutočňuje výmena látok medzi matkou a plodom

  • treťou blanou, ktorá sa vytvára zo zadnej časti čreva zárodku je alantois

  • alantois cicavcov privádza k choriónu krvné cievy a postupne s ním zrastá


 

  1. nepriamy vývin – z vajíčka sa liahne larva (nepodobná dospelému jedincovi – imágu), ktorá v sa ďalšom štádiu vyvíja premenou. Premena môže byť:

     

  • nedokonalá – neúplná(hemimetabólia)- larva sa po každom zvlečení stále viac podobá na dospelého jedinca

  • dokonalá - úplná (holometabolia)- larva po určitom čase prechádza do kľudového štádia = kukly, z ktorej sa po čase liahne dospelý jedinec (imágo). Metamorfózu hmyzu kontrolujú 2 protichodne pôsobiace hormóny: ekdyzónjuvenilný hormón

     

    Zdroj: J. Dolinská



Pre dosiahnutie dospelosti je podstatná schopnosť pohlavne sa rozmnožovať. Obdobie dosiahnutia produktívneho veku je u živočíchov rôzna. U niektorých to trvá niekoľko dní (efeméry), u mnohých niekoľko rokov.


 

Starnutie je nezvratný proces, pri ktorom dochádza k degenerácii tkanív a postupne zlyhávajú dôležité funkcie a časom nastáva smrť. Prevláda vedecký názor, že starnutie a prirodzená smrť sú geneticky naprogramovaným vyvrcholením dĺžky života.


 

Metagenéza (rodozmena):

  • pravidelné striedanie generácií pohlavného a nepohlavného rozmnožovania u niektorých živočíchov

  • napr. etapa pohlavného rozmnožovania vývinového cyklu maláriovcov prebieha v samičkách komára rodu Anopheles. Nepohlavná generácia maláriovca spôsobuje u človeka maláriu.

  • pri pŕhlivcoch sa nepohlavne rozmnožuje nepohyblivé polypové štádium a medúzové štádium sa rozmnožuje pohlavne


Zdroj: J. Dolinská

 

 

Použitá literatúra:

 

http://www.ta3k.sk/bio/index.php?option=com_content&view=article&id=93:zarodony-vyvin-ivoichov-embryogeneza&catid=36:rozmnoovanie-a-vyvin-ivoichov&Itemid=56

Ušáková, K. et al.: Biológia 3 pre gymnáziá. 1. vyd. Bratislava : SPN. 2001. 88 s. ISBN 80-08-01967-0

Gréserová, D., Holíkova, K.: Biológia a ekológia pre 2. roč. SPoŠ. 2. upr. vyd. Bratislava : Príroda. 1996. 125 s. ISBN: 80-07-00799-7



 

 





Menu

«späť

HOME / Maturity / Biológia

menu OW