neoklasická ekonomia

18. 11. 2010 18:49

(70. r 19 st. – 30. r 20 st.)

-  nie je za zásahy štátu do ekon.

-  základom jej učenia je učenie nemec. ekonóma H. H. Gossena a jeho 3 zákony trhu:

1. úmerne s uspokojovaním určitej potreby stupeň pôžitku klesá k nule

2. ak nie je možné uspokojiť všetky potreby, treba ich uspokojiť tak aby intenzita uspokojovania bola približne rovnaká

3. najväčší pôžitok s uspokojovania potreby možno dosiahnuť len vtedy keď sa uspokojovanie potreby zastaví v čase, kedy sa posledný z nej pociťovaný úžitok rovná námahe s práce kt. ho umožnila

-  tvoria ju 3 školy:

1. rakúska – psychologická – škola hraničného úžitku

                 - hodnota tovaru nie je daná len užitočnosťou, ale aj hraničnou užitočnosťou, čo znamená, že treba vziať do úvahy nie len samotnú užitočnosť, ale aj stupeň nasýtenia a uspokojenia potreby.

PREDSTAVITELIA:  Carl Hamger, Bohm Bawerk

2. anglo-americká – Cambridgská

   - A. Marshall – za zákl. vzťahu ponuky a dopytu budoval svoje učenie ceny a trhovej rovnováhy, keď sa cena P =ceny D, ide o 0 cenu trhovej rovnováhy.

  - John Bates Clark – vysvetlil zákon o klesajúcej produktivite práce a kapitálu. Podľa neho každý dáva dodatočný prírastok práce za podmienky že sa rozsah kapit. nemení a tento je vždy nižší nech predchádzajúci

3. lausannská škola – matematická

   - Leon Wallras – vysvetlil teóriu všeobecnej ek. rovnováhy

  - Wilfredo Pareto – užitočnosť tovaru vysvetľoval poradovými ordinálnymi číslami kt. ukazujú že jeden tovar je užitočnejší než druhý

 

Parretovo optimum

- pri daných výr. zdrojoch v danom rozdelený dôchodkov a daných preferenciách spotrebiteľov nastáva opt. len vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho aby nezhoršil sit. niekoho druhého

William Stanley Jevons – priekopník teorie hran. úžitku. Známa je jeho rovnica výmeny podľa kt. sa statky vymieňajú v pomere kt. sa rovná opaku pomeru ich hran. úžitkov.