Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Novinka:

Maturanti, inšpirujte sa na našej stránke, aby ste zožali úspech pri maturitnom stole. Prajem veľa šťastia!
Maya
maja
 

Ázia

Dátum pridania: 05. 06. 2009 16:24
Zobrazené: 8191x

 

Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká

 

 

Ázia je najväčší svetadiel. Leží na severnej pologuli, iba ostrovy Indonézie zasahujú na južnú pologuľu. Tiahne sa od polárnych oblastí na ďalekom severe až na južnú pologuľu do oblasti tropických dažďových lesov rovníkového pásma. V Ázii sú púšte, ale i miesta s najväčšími zrážkami, presahujúcimi 5000 mm ročne. Na rozhraní Tibetu, Nepálu a Indie sa rozkladajú najväčšie horstvá sveta so všetkými osemtisícovými vrcholmi Zeme, rozsiahle plošiny a najhlbšie a najrozsiahlejšie preliačiny. Priemerná výška Ázie je 960 m. Pohoria nad 2000 m zaberajú 14% rozlohy, nížiny 26% - v nich sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a hospodárskej činnosti.

 

Áziu možno rozdeliť na tri veľké fyzickogeografické regióny: suchá západná Ázia, severný kontinentálny región a monzúnová Ázia.

 

Suchá západná Ázia

 

Je hornatá oblasť, nížiny sa rozprestierajú hlavne na pobreží, najväčšia Mezopotámska leží v povodí riek Eufrat a Tigris a Turanskou nížinou preteká Amurdaja a Syrdaja. Hlavné horské pásma sa ťahajú z Malej Ázie cez náhorné plošiny iránskeho vnútrozemia a vrcholia na východe Hindukušom. Veľká časť oblasti je bezodtoková, pokrytá stepami, polopúšťami. Nedostatok zrážok, veľké denné a ročné rozdiely teplôt ovplyvnili koncentráciu obyvateľstva na pobreží a okolo vodných zdrojov. Do tejto oblasti patria štáty od Turecka až po Afganistan a stredoázijské republiky.

 

Severný kontinentálny región

 

Tvorí Sibír, Ďaleký východ Ruska a Mongolsko, tri veľké nížiny – Západosibírska, Kolymská, ktoré sú prevažne močaristé a riedko osídlené. Východná časť je hornatá (Verchojanský chrbát, Čerského chrbát), horstvá dosahujú výšku 2000 – 3000 m, pohorie Altaj v Mongolsku až 4500 m. Prevláda kontinentálne podnebie. Stepi a polopúšte Mongolska prechádzajú smerom na sever do zmiešaných a ihličnatých lesov, v oblasti polárneho kruhu do lesotundry a tundry.Monzúnová Ázia

 

Zaberá územie od Pakistanu až po Japonsko, od Číny na severe až po Indonéziu na juhu. Celá oblasť má monzúnové podnebie s nerovnomerným rozložením zrážok v priebehu roka. Letný monzún prináša vlahu u Indického a Tichého oceána, zimný monzún prichádza z ázijského kontinentu, a preto je suchý. Ostrovy Indonézie sa nachádzajú v rovníkovej oblasti, a tak majú celý rok dostatok zrážok.

 

Povrch

 

Tvoria vysoké pohoria, náhorné plošiny a rozsiahle nížiny. Predná a Zadná India, južná a severovýchodná Čína a všetky ostrovy majú pahorkatinný až stredohorský charakter s nížinami popri pobreží a riekach. K výrazným fyzickogeografickým jednotkám patria: Tibetská náhorná plošina s priemernou výškou 4500 m, na juhu ju lemujú Himaláje a Karakóram, Indogangská nížina je najväčšia súvislá nížina na svete. Žije tu polovica populácie indického subkontinentu, Delta rieky Gangy a Brahmaputry má úrodné pôdy, umožňuje zavlažovanie, je najhustejšie zaľudnenou oblasťou na svete. Tropické cyklóny spôsobujú v nej časté katastrofálne záplavy, Veľká čínska nížina – sprašová oblasť pozdĺž stredného toku Chuang-che (Žltej rieky), ktorá je postihovaná veternou a vodnou eróziou, ostrovná Ázia ohrozovaná vulkanizmom, ktorý ovplyvňuje ekonomiku na ostrovoch od Sumatry, Jávy, cez Filipíny, Japonsko ku Kurilám.

 

Obyvateľstvo

 

Ázia má vyše 3 mld. obyvateľov, je najľudnatejší svetadiel. Vzhľadom na prírodné podmienky obyvateľstvo je nerovnomerne rozmiestnené. Oblasti západnej a kontinentálnej Ázie sú riedko zaľudnené, výnimku tvorí iba pás úrodných nížin na pobreží Stredozemného mora. Oblasti monzúnovej Ázie sú husto osídlené. Obyvateľstvo sa koncentruje najmä do oblasti s úrodnými pôdami pri riekach Indus, Ganga, Iravandi, Mekong, Chuang-che, na ostrove Jáva v Indonézii, na Japonskom pobreží.

 

V Ázii žije niekoľko sto národov a národností. Najpočetnejší sú Číňania a Japonci vo východnej Ázii a v západnej Arabi.

 

Okrem Japonska a Izraela, kde sa skončila demografická revolúcia, ázijské krajiny sa vyznačujú vysokými prirodzenými prírastkami obyvateľstva. Opatrenia na zníženie pôrodnosti boli účinné iba v Číne, v Indii zlyhali.

 

Hospodárstvo

 

Poľnohospodárstvo má dominantné postavenie v hospodárstve ázijských krajín. V suchej západnej Ázii závisí od zavlažovania a koncentruje sa pri riekach a v horských oblastiach. Rotačné poľnohospodárstvo je typické pre menej rozvinuté krajiny južnej a juhovýchodnej Ázie, produkuje potraviny na výživu obyvateľstva obilniny, strukoviny, bataty, maniok, ovocie. Na plantážach sa pestujú exportné plodiny, pre ktoré sú najvhodnejšie prírodné podmienky: kakaovník, kávovník, čajovník, palma olejná. Cukrová trstina dominuje na Jáve a Filipínach, kaučukovník v Malajzii a na Sumatre. Najvyspelejšie poľnohospodárstvo má Japonsko a Izrael. V Ázii prevažuje rastlinná výroba nad živočíšnou.

 

Najviac priemyslu sa koncentruje v Japonsku a v Kórejskej republike. Dominuje dopravné strojárstvo, hutníctvo, chemický priemysel, elektrotechnika a elektronika. Zastúpené sú tu i všetky dôležité odvetvia. Ďalšie priemyselné oblasti sú v menej rozvinutých krajinách, vyznačujú sa užšou špecializáciou, ale nižšou technickou úrovňou. Vytvorili sa pri bohatých náleziskách železnej rudy a čierneho uhlia v severovýchodnej a severnej Číne, a v Západnom Bengálsku v Indii. Špecializujú sa na hutníctvo, ťažké strojárstvo a energetiku. V priemyselnej oblasti pri Perzskom zálive je rozvinutá ťažba a spracovanie ropy.

 

Ekonomickou úrovňou ázijské krajiny patria do chudobnej časti sveta. Rozvinuté krajiny sú iba Japonsko, Izrael a Turecko. Novoindustrializované krajiny Kórejská republika, Taiwan, Hongkong, Singapur, Malajzia a Thajsko – ázijské tigre – sa im približujú v niektorých odboroch. Ostatné menej rozvinuté krajiny netvoria jednotnú skupinu. V ropných krajinách pri Perzskom zálive i napriek vysokým príjmom ekonomická vyspelosť zaostáva. Ďalej sú to krajiny s rozvíjajúcim sa priemyslom (India, Pakistan), poľnohospodárske krajiny (Sýria, Indonézia, Malajzia, Filipíny), s plánovaným riadením hospodárstva (Čína, KĽDR, Vietnam, Laos), krajiny s nedostatkom zdrojov (Afganistan, Nepál, Bhután, Kambodža, Bangladéš) patria k najzaostalejším na svete.

 

Použitá literatúra:

Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s.307, ISBN 80-85471-45-0

 



Hodnotenie:
Hviezdičky: 3.4
Hodnotené: 719x

Späť
 
Máte pripomienky k maturitným okruhom? Napíšte nám

odporúčame