Rímske právo v období Rímskej republiky
Novinka:
Maya

Vypracoval(a): Mgr. Monika Koncošová
reklama
Rímske právo v období Rímskej republiky
Rímska republika je označenie obdobia dejín starovekého Ríma medzi rokmi 510 pred Kr. a 44 / 27 pred Kr. Predchádzalo jej Rímske kráľovstvo a nasledovalo po nej Rímske cisárstvo.
Po vyhnaní kráľa Tarquinia Superba a zániku kráľovstva bola v Ríme zavedená forma vlády, ktorú nazývame republika. Termín republika pochádza z latinského pomenovania res publica – obec (štát), vec verejná, vedenie verejných záležitostí. Podľa rímskej tradície po vyhnaní Tarquiniovcov Rimania teda zrušili monarchiu a vytvorili nové úrady.
Rozdelenie obyvateľov Ríma:
PLEBEJCI: |
PATRICIJOVIA: |
|
|
Občania Ríma sa rozdeľovali do dvoch veľkých skupín - plebejci a patricijovia. Plebejci mali občianske práva obmedzené, nemohli zastávať úrady, hlasovať, nemohli uzatvárať manželstvá s patricijmi. Patricijovia boli oproti nim privilegovaní, mohli zastávať rôzne úradné posty, zúčastňovať sa volieb. Boli spravidla bohatší.
Aká bola funkcia a postavenie jednotlivých úradníkov a úradov?
Magistrát – zbor úradníkov, volení na jeden rok.
- Na čele magistrátu stáli dvaja konzuli, ktorí nahradili kráľa.
- Tých počas úradného roka nebolo možné volať na zodpovednosť za ich rozhodovanie.
- Mali vojenské i občianske právomoci.
- Spočiatku ich nazývali prétormi (ísť vpredu ako vojvodcovia, vojenskí velitelia), neskôr konzulmi (radiť sa, uzniesť sa).
Konzuli – najvyššia funkcia.
- Boli to sudcovia, vojenskí velitelia, správcovia štátu.
- Boli volení na jeden rok.
- Museli mať nad 43 rokov.
Prétori – pomáhali v súdnych prípadoch.
- Išlo o telesnú stráž konzulov.
- Museli mať nad 40 rokov.
Kvestori – starali sa o finančné záležitosti štátu.
- Starali sa o hospodárske záležitosti.
- Museli mali nad 27 rokov.
Edilovia – mali na starosti policajný a mravnostný dozor v Ríme.
- Bolo ich 300.
- Museli mali nad 30 rokov.
- Starostlivosť o mesto – dláždenie ulíc, starostlivosť o čistotu mesta, bezpečnosť mesta, o údržbu chrámov, vodovodov.
- Dozerali aj na prevádzku obchodov a tržníc, kontrolovali miery a váhy, hostince, verejné domy, dozerali na dodržiavanie predpisov obmedzujúcich prepych.
- Mohli udeľovať pokuty.
- Starostlivosť o zásobovanie mesta – išlo o zabezpečenie plynulého zásobovania mesta najdôležitejšími komoditami ako obilie alebo olej.
- Zabezpečovali organizáciu slávnostných hier – slávnostné divadelné hry a cirkusové predstavenia.
Cenzori – boli dvaja, volení každých 5 rokov.
- Ohodnocovali majetok.
- Zaraďovali občanov podľa majetku do tried.
- Museli mať nad 25 rokov.
Diktátori – počas vojny preberali absolútnu moc v štáte.
- Boli volení na ½ roka.
- Na návrh senátu ich menoval konzul.
Senát – tvorilo ho 300 bývalých úradníkov, ktorí patrili medzi najvplyvnejších a najbohatších občanov Ríma.
- Bol to najvyšší úradný zbor.
- Členstvo v ňom bolo doživotné.
Senát mal tiež rozhodujúci vplyv na zahraničnú politiku, vyjednával s vyslancami iných štátov, rozhodoval o vojne a mieri, volil vojvodcu, rozhodoval o štátnych financiách a o celom štátnom majetku, ktorý výbojmi ohromne narástol. Senát bol fakticky predstaviteľom aristokracie a celkom ovládal vedenie štátu.
Tribún ľudu - boli úradníci bez impéria s veľkými a rozsiahlymi právomocami.
- Ich prvoradou úlohou bolo chrániť každého plebejca, ktorý o to požiadal.
- Mali právo veta.
- Svojím vetom mohli zrušiť aj nariadenia senátu (nevzťahovalo sa jedine na diktátora).
- Mali právo zatknúť úradníka, ktorý sa vzoprel ich rozhodnutiu.
- Mohli zvolávať ľudové zhromaždenia a predsedať na nich.
- Mali právo rokovať so senátormi a neskôr aj zvolávať senát.
- Postupne ich bolo desať.
Ľudový snem- zhromaždenie občanov, ktorí rozhodovali o politických otázkach štátu.
Zopakujte si:
1. V akom časovom období sa rozvíjala Rímska republika?
2. Aké postavenie v Rímskej republike mali plebejci?
3. Aké postavenie v Rímskej republike mali patricijovia?
4. Akú úlohu zohrával v Rímskej republike konzul?
5. Aké postavenie v Rímskej republike mal senát?
6. V akých situáciách zohrával dôležitú úlohu diktátor?
Použitá literatúra:
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4
Obdobie rímskej republiky. http://www.slovenska-politika.sk/products/obdobie-rimskej-republiky-so-zameranim-sa-na-verejny-zivot-/ (citované 9.7.2016)
Dejiny antického Ríma. http://www.historika.sk/rim.htm (citované 9.7.2016)

Pozitívne využitie mobilu | Zásady bezpečného používania počítača |