Rímske právo v období Rímskej republiky

pošli kamarátovi

Meno:*  Váš email:*  Priateľov email:*  Komentár:  Opíšte kód z obrázku:* 

* povinný údaj 

zdieľaj na Facebook-u

tlač

 

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya

 

Vypracoval(a): Mgr. Monika Koncošová

reklama

 Rímske právo v období Rímskej republiky

Rímska republika je označenie obdobia dejín starovekého Ríma medzi rokmi 510 pred Kr. a 44 / 27 pred Kr. Predchádzalo jej Rímske kráľovstvo a nasledovalo po nej Rímske cisárstvo.

Po vyhnaní kráľa Tarquinia Superba a zániku kráľovstva bola v Ríme zavedená forma vlády, ktorú nazývame republika. Termín republika pochádza z latinského pomenovania res publica – obec (štát), vec verejná, vedenie verejných záležitostí. Podľa rímskej tradície po vyhnaní Tarquiniovcov Rimania teda zrušili monarchiu a vytvorili nové úrady.

Rozdelenie obyvateľov Ríma:

Občania Ríma sa rozdeľovali do dvoch veľkých skupín - plebejci a patricijovia. Plebejci mali občianske práva obmedzené, nemohli zastávať úrady, hlasovať, nemohli uzatvárať manželstvá s patricijmi. Patricijovia boli oproti nim privilegovaní, mohli zastávať rôzne úradné posty, zúčastňovať sa volieb. Boli spravidla bohatší.

Aká bola funkcia  a postavenie jednotlivých úradníkov a úradov?

Magistrát – zbor úradníkov, volení na jeden rok.

• Na čele magistrátu stáli dvaja konzuli, ktorí nahradili kráľa.
• Tých počas úradného roka nebolo možné volať na zodpovednosť za ich rozhodovanie. 
• Mali vojenské i občianske právomoci. 
• Spočiatku ich nazývali prétormi (ísť vpredu ako vojvodcovia, vojenskí velitelia), neskôr konzulmi (radiť sa, uzniesť sa).

Konzuli – najvyššia funkcia. 

• Boli to sudcovia, vojenskí velitelia, správcovia štátu.
• Boli volení na jeden rok.
• Museli mať nad 43 rokov.

Prétori – pomáhali v súdnych prípadoch.

• Išlo o telesnú stráž konzulov.
• Museli mať nad 40 rokov.

Kvestori – starali sa o finančné záležitosti štátu.

• Starali sa o hospodárske záležitosti.
• Museli mali nad 27 rokov.

 Edilovia – mali na starosti policajný a mravnostný dozor v Ríme.

• Bolo ich 300.
• Museli mali nad 30  rokov.
• Starostlivosť o mesto – dláždenie ulíc, starostlivosť o čistotu mesta, bezpečnosť mesta, o údržbu chrámov, vodovodov.
• Dozerali aj na prevádzku obchodov a tržníc, kontrolovali miery a váhy, hostince,  verejné domy, dozerali na dodržiavanie predpisov obmedzujúcich prepych. 
• Mohli udeľovať pokuty.
• Starostlivosť o zásobovanie mesta – išlo o zabezpečenie plynulého zásobovania mesta najdôležitejšími komoditami ako obilie alebo olej. 
• Zabezpečovali organizáciu slávnostných hier  – slávnostné divadelné hry a cirkusové predstavenia. 

Cenzori – boli dvaja, volení každých 5 rokov.

• Ohodnocovali majetok.
• Zaraďovali občanov podľa majetku do tried.
• Museli mať nad 25 rokov.

 Diktátori – počas vojny preberali absolútnu moc v štáte.

• Boli volení na ½ roka.
• Na návrh senátu ich menoval konzul.

Senát – tvorilo ho 300 bývalých úradníkov, ktorí patrili medzi najvplyvnejších a najbohatších občanov Ríma.

• Bol to najvyšší úradný zbor.
• Členstvo v ňom bolo doživotné.

Senát mal tiež rozhodujúci vplyv na zahraničnú politiku, vyjednával s vyslancami iných štátov, rozhodoval o vojne a mieri, volil vojvodcu, rozhodoval o štátnych financiách a o celom štátnom majetku, ktorý výbojmi ohromne narástol. Senát bol fakticky predstaviteľom aristokracie a celkom ovládal vedenie štátu.

Tribún ľudu - boli úradníci bez impéria s veľkými a rozsiahlymi právomocami. 

• Ich prvoradou úlohou bolo chrániť každého plebejca, ktorý o to požiadal.
• Mali právo veta.
• Svojím vetom mohli zrušiť aj nariadenia senátu (nevzťahovalo sa jedine na diktátora). 
• Mali právo zatknúť úradníka, ktorý sa vzoprel ich rozhodnutiu.
• Mohli zvolávať ľudové zhromaždenia a predsedať na nich. 
• Mali právo rokovať so senátormi a neskôr aj zvolávať senát. 
• Postupne ich bolo  desať.

Ľudový snem- zhromaždenie občanov, ktorí rozhodovali o politických otázkach štátu.

Zopakujte si:
1. V akom časovom období sa rozvíjala Rímska republika?
2. Aké postavenie v Rímskej republike mali plebejci?
3. Aké postavenie v Rímskej republike mali patricijovia?
4. Akú úlohu zohrával v Rímskej republike konzul?
5. Aké postavenie v Rímskej republike mal senát?
6. V akých situáciách zohrával dôležitú úlohu diktátor?

Použitá literatúra:
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4
Obdobie rímskej republiky. http://www.slovenska-politika.sk/products/obdobie-rimskej-republiky-so-zameranim-sa-na-verejny-zivot-/ (citované 9.7.2016)
Dejiny antického Ríma. http://www.historika.sk/rim.htm (citované 9.7.2016)