Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Rýchla navigácia:      

Prehľad skladby. Vety

Dátum pridania: 30. 04. 2014 21:50
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 7531x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracoval(a): Mgr. Kristínová

reklama

 

Vety delíme podľa:

  1.  

    obsahu,

  2.  

    členitosti jadra,

  3.  

    zložitosti.


 

  1.  

    Vety podľa obsahu

 

Vety podľa obsahu delíme na:

 

 

  •  

    oznamovacie,

  •  

    opytovacie,

  •  

    rozkazovacie,

  •  

    želacie,

  •  

    zvolacie.


Oznamovacie vety sú vety, ktorými chce hovoriaci niekomu niečo oznámiť či konštatovať nejakú skutočnosť.

Príklady:

  • Všetky zápasy sme prehrali.

  • Včera sme sa vrátili z dovolenky.

  • V tejto situácii sa nedá nič robiť.


Opytovacie vety sú vety, ktorými sa chce hovoriaci niekoho niečo spýtať, alebo niečo zistiť.

Príklady:

  • Aká dlhá je Gombasecká jaskyňa?

  • Kto je na fotografiách?

  • Ktorá rieka preteká Považskou Bystricou?

  • Vrátiš sa späť?


Rozkazovacie vety sú vety, ktorými chce hovoriaci niekomu niečo prikázať, hovoriaci chce, aby niekto niečo vykonal či nevykonal.

Príklady:

  • Choď už domov!

  • Pomôž mi!

  • Mlč!

  • Umy si ruky!

  • Poďte sa najesť!


Želacie vety sú vety, ktorými hovoriaci vyjadruje svoje želanie, vyjadruje výzvu, aby sa niečo stalo či nestalo.

Príklady:

  • Maj sa dobre!

  • Drž sa!

  • Nech sa ti darí!

  • Kiežby si bola šťastná!


Zvolacie vety sú všetky vety (oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie) vo forme zvolania.

Zvolacie vety sú prejavom citovej stránky hovoriaceho, vyjadrujú city hovoriaceho, napríklad jeho radosť, smútok, strach, obdiv, hnev, atď.

Príklady:

  • To je nádhera!

  • Kedy už budem mať konečne pokoj?!

  • Aké utešené dieťa!



  1.  

    Vety podľa členitosti jadra

Vety podľa členitosti gramatického jadra delíme na:

  • dvojčlenné,

  • jednočlenné.

 

Dvojčlenné vety sú vety, ktoré majú dva hlavné vetné členypodmet a prísudok a majú prisudzovací sklad.

 

Príklady:

  • Zamestnanec zozbieral všetky potrebné informácie.

  • Protipožiarny systém prestal fungovať.

  • Steny boli polepené rôznymi plagátmi.


Dvojčlenné vety môžu byť:

 

  • úplné,

  • neúplné.


Úplné dvojčlenné vety majú vyjadrený podmet aj prísudok.

 

Príklady:

  • Peter zažil už aj šikanovanie.

  • Prednášky o drogách boli veľmi zaujímavé.

  • Ľudia ešte neobjavili mnoho živočíchov.


Neúplné dvojčlenné vety majú nevyjadrený podmet.

Príklady:

  • Prekážku prekonal veľmi rýchlo a plynulo. (nevyjadrený podmet - on)

  • Ako by na tento podnet zareagovali? (nevyjadrený podmet – oni)

  • Zbalil som si vak a pokračoval v ceste. (nevyjadrený podmet – ja)


Jednočlenné vety majú len jeden vetný člen, nazývame ho vetný základ.

  • Lekáreň

  • Super!

  • Nefajčiť!

  • Opäť sneží.


 

  1.  

    Vety podľa zložitosti

Vety podľa zložitosti delíme na:

 

  • jednoduché vety,

  • zložené vety - súvetia.


Jednoduché vety sú vety, ktoré majú iba jeden prisudzovací sklad alebo jeden vetný základ.

Jednoduchá veta má teda len jeden prísudok alebo jeden vetný základ.

 

Príklady:

  • Skupina Elán koncertovala aj u nás. (jeden prísudok)

  • Okamžite sme zastavili. (jeden prísudok)

  • Knihu prečítala za jeden deň. (jeden prísudok)

  • Zamračilo sa. (jeden vetný základ)


Zložené vety – súvetia sú vety zložené z dvoch alebo viacerých prisudzovacích skladov, z dvoch alebo viacerých prísudkov alebo vetných základov.

Zložené vety – súvetia delíme na:

 

  • jednoduché súvetia,

  • zložené súvetia.


 

Jednoduché súvetia sú vety s dvoma prisudzovacími skladmi alebo dvoma vetnými základmi.

 

Príklady:

  • Očakávala som, že príde hneď. (dva prísudky)

  • Pripravte si podklady a poinformujte nás na pracovnej porade! (dva prísudky)

  • Prísne na mňa pozrel a ja som ani nemukol. (dva prísudky)

  • Bolelo to v kĺbe a pichalo v kolene. (dva vetné základy)


 

Zložené súvetia sú vety s troma a viacerými prisudzovacími skladmi alebo vetnými základmi.

 

Príklady:

  • Dojedol jedlo, ktoré mu nechutilo a rýchlo to zapil pohárom vody.

  • Myslela som, že na mňa zabudol, no ukázalo sa, že mi bol kúpiť darček.

  • Utekal, a keď zistil, že ho už nečakajú, zastal a pomaly sa otočil.



Zopakujte si:
1. Podľa čoho delíme vety?
2. Ako delíme vety podľa obsahu?
3. Aký je rozdiel medzi dvojčlennou a jednočlennou vetou?
4. Aký je rozdiel medzi jednoduchou vetou a jednoduchým súvetím?
5. Uveď príklady na jednočlennú vetu, dvojčlennú vetu, jednoduchú vetu a jednoduché súvetie.



Použitá literatúra:
Krajčovičová - Kesselová: Slovenský jazyk pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. SPN, Bratislava, 2011, s. 121-124.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s. 



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.7
Hodnotené: 210x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame