Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Rýchla navigácia:      

Slnečná sústava

Dátum pridania: 07. 06. 2014 00:19
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 10570x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracoval(a): Mgr. Monika Andrejovská

reklama

 

Starogrécky astronóm Aristarchos bol prvý, kto sa pokúsil určiť, ako ďaleko je Slnko od Zeme.Keď vedel, ako je Slnko ďaleko, mohol z toho vypočítať, aké je veľké. Vyšlo mu, že je asi 10-krát väčšie ako Zem. Dnes vieme, že jeho merania boli ešte dosť nepresné - nemal ani ďalekohľad. V skutočnosti je Slnko väčšie ako Zem viac než 100 - krát.Aristarcha mohlo napadnúť, že väčšie Slnko asi nebude obiehať okolo menšej Zeme, ako tomu vtedy ľudia verili, ale bude to naopak. Ľudia to považovali za bláznivý nápad a zabudli na to.

 

 

andrejvovksa

 

 

Až o dve tisícročia neskôr, v 16. storočí,prišiel na podobnú myšlienku poľský astronóm Mikuláš Koperník. Ani jemu hneď neuverili. Trvalo to asi 150 rokov, kým sa všetci astronómovia presvedčili, žeZem obieha okolo Slnka.V roku 1618 prišiel v Prahe nemecký astronóm Johannes Kepler na to, po akých dráhach a podľa akých pravidiel obiehajú planéty okolo Slnka.

Z jeho zákonov odvodil Isaac Newton o 100 rokov neskôr svoj slávny gravitačný zákon, podľa ktorého sa všetky telesá navzájom priťahujú.Odvtedy dokážeme presne vypočítať, ako sa vo vesmíre pohybujú planéty a iné telesá.



 

Slnko

Slnko je hviezda, okolo ktorej obieha naša planéta Zem. Slnko je obrovská guľa z horúcich plynov, hlavne z vodíka a hélia. Vo vnútri Slnka prebiehajú jadrové reakcie, pri ktorých sa uvoľňuje veľké množstvo tepla. Teplo z vnútra postupuje na povrch. Povrch slnka vyžaruje svetlo a infračervené žiarenie, ktoré nás zohrieva. Slnko vyžaruje aj ultrafialové žiarenie, ktoré je pre život škodlivé. Našťastie má Zem okolo seba vrstvu ozónu O3 , ktorý ultrafialové žiarenie pohlcuje.

 

 

andrejovska

 


 

Planéty

Slnečnú sústavu tvorí Slnko a všetko, čo okolo neho obieha: planéty Merkur, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto, ďalej malé planétky, kométy a nakoniec všelijaké kamene a prach. Všetky tieto telesá sú k Slnku priťahované gravitačnou silou, inak by leteli stále rovno, preč od Slnka do ďalekého vesmírneho priestoru. Sila, ktorou Slnko pôsobí, zakrivuje dráhy planét. Preto obiehajú po uzavretých dráhach - približne po kružniciach.Kométy a niektoré iné telesá obiehajú okolo Slnka po dosť pretiahnutých dráhach - majú tvar elipsy. Okolo našej Zeme obieha jedno väčšie teleso - Mesiac. Aj iné planéty majú mesiace, napríklad Mars má 2 mesiace a Jupiter ich má najmenej 28 - o niketorých ďalších možno ani nevieme, lebo sú veľmi malé. Merkur a Venuša mesiac nemajú.


 

andrejovska

 

 

Keby sme slnečnú sústavu zmenšili miliardkrát, mala by najmenšia planéta Pluto 0,3 cm a najväčší Jupiter viac než 14 cm. Slnko by bolo veľké asi 1,5 m. Najbližší Merkur by od neho bol vzdialený 60 m, Zem 150 m a najvzdialenejšia planéta Pluto dokonca 6 km. Ako vidíte, nebolo by jednoduché nakresliť slnečnú sústavu v správnej mierke.

Ľudia už vyslali sondy skoro ku všetkým planétam, aby odfotografovali ich povrch a zistili čo ich tvorí. Vďaka tomu už planéty poznáme dosť dobre. Planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún sa podobajú. Vznikli spolu zo Slnkom z rovnakej látky, v ktorej prevažoval vodík a hélium, preto majú malú hustotu. Majú veľký objem a veľmi rýchlo sa otáčajú. Merkur, Venuša, Zem a Mars tiež vznikli z rovnakej látky. Ale boli bližšie k Slnku, a preto sa zohriali na vyššiu teplotu. Ľahké atómy vodíka a hélia pri takej teplote unikli. Zostali hlavne ťažšie atómy: kyslík, kremík, hliník a železo. Preto sú tieto planéty menšia a majú väčšiu hustotu.

Medzi Marsom a Jupiterom obieha väčšina planétiek. Jedna planétka však obieha na okraji slnečnej sústavy, je to Pluto a počítame ho medzi planéty.


 

 

Mekur


 

andrejovska

 

 

Merkur sa pozoruje ťažko, lebo je vždy veľmi blízko pri Slnku. Môžeme ho pozorovať len chvíľu ráno, kým Slnko vyjde nad obzor, alebo večer chvíľu potom, čo Slnko zapadne.

 

 

andrejovska

 

 

Merkur je približne rovnako veľký ako Mesiac a podobajú sa. Nemá atmosféru, lebo jeho slabé gravitačné pole ju nedokázalo udržať. Cez deň sú na jeho povrchu teploty až 430 °C, lebo je veľmi blízko Slnka. Ale deň na Merkure trvá skoro 3 pozemské mesiace. Nočná strana Merkura za takú dobu vychladne až na -190 °C.



 

Venuša


 

andrejovsa

 


Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejšie teleso na oblohe. Je taká jasná, že ju niekedy vidíme aj cez deň. Na oblohe ju väčšinou ľahko nájdeme. Niekedy je na západ od Slnka. Vtedy ju voláme zornička, lebo vychádza skôr než Slnko a vidíme ju pred svitaním. Keď je na východ od Slnka, zapadá neskôr než Slnko a vidíme ju večer. Vtedy ju voláme večernica.

Venuša svieti príjemným a jasným svetlom, preto ju staré národy považovali za bohyňu lásky a krásy. Pretože je približne rovnako veľká ako Zem aj približne rovnako vzdialená od Slnka, vedci si mysleli, že sú na nej podobné podmienky ako na Zemi. V skutočnosti je na Venuši úplné peklo. Teplota na povrchu je približne 470 °C a tlak je tam skoro 100-krát väčší ako na povrchu Zeme. Obloha je stále zatiahnutá hustými žltými mrakmi, ktoré prepúšťajú len málo svetla. Stále tam fúkajú prudké víchrice a prší tam kyselina sírová.


 

 

Mars


 

andrejovska

 


Mars má len veľmi riedku atmosféru a žiadne mraky, preto vidíme až na jeho povrch. Pôda na Marse obsahuje veľa oxidov železa, tie sú červené ako hrdza, a preto je pôda na Marse červená. Aj na oblohe svieti červenou farbou. V minulosti ho preto ľudia uctievali ako boha vojny. Mars má na povrchu také podmienky, že by tam mohli žiť niektoré baktérie. Okrem Zeme je Mars jedinou planétou slnečnej sústavy, na ktorej môže pristáť človek.


 

 

Jupiter


 

andrejovska

 


Jupiter je najväčšia planéta slnečnej sústavy. Obieha okolo neho veľa malých mesiacov. Nemá pevný povrch. Má búrlivú atmosféru s vírmi. Tvorí ho prevažne vodík ako plyn a vo vnútri aj ako kvapalina. Vodík je tam kvapalný vďaka veľmi nízkej teplote a obrovskému tlaku. Má veľmi silné gravitačné pole. Na oblohe je Jupiter rovnako nápadný ako Venuša. Môžeme ho však vidieť aj o polnoci, lebo obieha za Zemou, a preto ho môžeme vidieť aj na opačnej strane Zeme ako je Slnko.

 

 

andrejovska

 


 

Saturn


 

andrejovska

 


Saturn je známy svojimi prstencami, ktoré je vidieť cez ďalekohľad. Prstenec je vlastne pás malých úlomkov, ktoré okolo planéty obiehajú rovnako ako mesiace. Je jedinou planétou slnečnej sústavy, ktorá má menšiu strednú hustotu ako voda. Inak je podobný Jupiteru: je veľký, studený, tvorí ho prevažne vodík, rýchlo sa otáča a má veľa mesiacov.


 

 

Urán

 

 

andrejovska

 


Urán je podobný Jupiteru, je tvorený prevažne plynmi - vodíkom, ale má viac hélia a metán. Nie je presne zistené, akú ma stavbu. Je to najchladnejšia planéta slnečnej sústavy, aj keď je bližšie k Slnku ako Neptún, lebo sám neprodukuje žiadne teplo. Zatiaľ nevieme presne vysvetliť prečo. Urán ako jediný rotuje okolo vodorovnej osi - akoby ležal, vidieť to aj podľa prstencov.


 

 

Neptún

 

 

andrejovska

 

 

Neptún má modrú farbu, lebo má v atmosfére metán. Je podobný Uránu.


 

 

Pluto

 

 

andrejovska

 


Pluto je iné ako ostatné vzdialené planéty. To preto, že je to pravdepodobne len zatúlaná planétka alebo mesiac.


 

 

Planétky a kométy

Planétky obiehajú obyčajne medzi Marsom a Jupiterom, ale niektoré z nich sa dostanú aj veľmi blízko Zeme. Sú to kusy kameňa, ktoré sú veľké až niekoľko kilometrov.

 

 

http://www.astropardubice.cz/planetky/


 

Približne pred 60 miliónmi rokov dopadla taká planétka na Zem na miesto Mexického zálivu. Pri dopade sa jej pohybová energia premenila na energiu tepelnú. To spôsobilo výbuch väčší než tisíce jadrových bômb. Zdvihli sa milióny ton prachu a na veľa rokov zatienili Slnko. Nastala dlhá a krutá zima. Počas tejto zimy vyhynuli dinosaury a namiesto nich sa na zemi rozšírili cicavce. Podobných nárazov planétok na Zem bolo v dávnej minulosti viac. Keď sa pozrieme ďalekohľadom na Mesiac, uvidíme na ňom veľa kráterov. Tie vznikli pri náraze planétok a keďže na Mesiaci nie je erózia, sú tam dodnes.


Kométy sú telesá zložené prevažne z ľadu, prachu a zamrznutých plynov. Zblízka vyzerá kométa trochu ako obrovská špinavá snehová guľa. Kométy obiehajú po veľmi pretiahnutých dráhach a väčšinu času strávia veľmi ďaleko od Slnka. Keď sa raz za dlhú dobu priblížia k Slnku, začne sa z nich odparovať zmrznutý plyn. Ten potom za kométou aj okolo nej vytvára obrovský chvost.

 

 

andrejovska


 

 

Meteory a meteority

Slnko je v našej slnečnej sústave jediná hviezda, planét je 9, planétok tisíce, komét milióny a drobných kameňov a kamienkov ešte viac. Kamienky majú rôznu veľkosť a môžeme ich vidieť, ako padajúce hviezdy - meteory, keď vletia do atmosféry Zeme a tam zhoria vplyvom trenia. Kamene, ktoré majú hmotnosť 10 kg sú už príliš veľké a celé nezhoria. Občas dopadnú na povrch Zeme ako meteority. Pád Meteorov je náhodný jav. V určitom období roka však Zem prelietava cez miesta, kde je takého kozmického smetia viac. Vtedy vidíme na nočnej oblohe veľa meteorov.



Zopakujte si:
1. Kto zistil a kedy až ľudia uverili, že Zem obieha okolo Slnka?
2. Čo tvorí slnečnú sústavu?
3. Čím sa podobajú a čím sú od seba odlišné planéty Merkur, Venuša a Mars?
4. Čím sa podobajú a čím sú od seba odlišné planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún?
5. Čo je to kométa a prečo ju môžeme pozorovať len raz za veľmi dlhý čas?



Použitá literatúra:
Fyzika 9 pre základné školy a viacročné gymnázia, Martin Macháček
http://cs.wikipedia.org



Zdroje obrazkov:
http://www.planetarium.sk/slnko/texty/zem.html
http://vesmirposlovensky.blogspot.sk/2010/12/slnecna-sustava.html
http://www.montessori-doma.sk/koz_vych/vesmir/KV-Ves-4-1-SlnecnaSustava.php
http://planety.mysteria.cz/merkur/merkur_galerie.htm
http://www.astronom.cz/deavi/Images/Slunecni_soustava/seskupeni/mesic_merkur_1200x800.jpg
http://www.aldebaran.cz/astrofyzika/sunsystem/venuse.html
http://nssdc.gsfc.nasa.gov/photo_gallery/photogallery-mars.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Jupiter
http://www.astro.cz/clanek/5951
http://nssdc.gsfc.nasa.gov/photo_gallery/photogallery-saturn.html
http://cs.wikipedia.org/wiki/Uran_%28planeta%29
http://cs.wikipedia.org/wiki/Neptun_%28planeta%29
http://galleryhip.com/real-planet-pluto.html
http://www.astropardubice.cz/planetky/
http://komety.janmarek.net/west.html



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.6
Hodnotené: 189x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame