Rýchla navigácia:      
pridaj referát

Pravek 5

Dátum pridania: 09. 06. 2010 14:59
Autor príspevku: lolman159
Zobrazené: 2175x

Homo sapiens (obdobie pred 250 tisíc rokmi)U nás sa namiesto tundry začali šíriť lesy. Veľká stádovitá zver buď vyhynula (mamuty), alebo sa presunula na sever (soby). Postupne sa flóra a fauna priblížila dnešnej podobe a ľudia sa museli prispôsobiť.Kde: Vyšné Ružbachy (ohniská, zachované v travertíne), Bratislava (kamenné nástroje). Homo sapiens neandentalensis (obdobie pred 150 tisíc rokmi) Kde: početné nálezy na juhozápadnom Slovensku, v Žiarskej kotline, na Liptove, Spiši a Hornej Nitre. Neandertálci vyhľadávali teplé minerálne pramene - pri nich sa našli niekoľkonásobné osídlenia (Bojnice, Gánovce - obdobie pred 80 tisíc rokmi, čiže pred poslednou dobou ľadovou). Homo sapiens (obdobie pred 40 tisíc rokov) Zakladal táboriská tam, kde tiahli stáda zvery (prístrešky = stany). Kde: Košice Barca, Svetlá, Trenčianske Bohuslanice (pri Beckove). MezolitStredná doba kamenná (8 000 – 5 000)Ľudia v tomto období už neputovali za stádami zveri, ale vyberali si nejaký región, v ktorom sa pohybovali. Lovili: lesnú zver (špecializácia na konkrétny druh potravy – rybolov, zbieranie mušlí, lov vodného vtáctva atď.).Nástroje: Používali rôzne špecializované nástroje: oštep s vrhačom, harpúna, luk a šípy, bumerang, udica, pasce, čln a veslá. Vyrábali už aj mikrolity (miniatúrne nástroje ako ihly…). Ľudia už žili v rodoch. Dochádza k veľkým zmenám podnebia - oteplenie klímy. Preto ustupuje ľadovec, tým sa mení flóra a fauna. Človek musí zmeniť svoj dovtedajší spôsob života a obstarávania si potravy - zdokonaľuje ho - napríklad vyrába lepšie nástroje obrusovaním: luk šíp. oštep, udica. Objavujú sa počiatky domestikácie - človek si zdomácňuje zvieratá a rastliny (napr. losos, pes, koza, ovca, hovädzí dobytok) tým dochádza k prvopočiatkom poľnohospodárstva. Preto mezolit = záver prisvojovacieho hospodárstva a prechod k výrobnému hospodárstvu (cieľavedomá výroba potravín). NeolitMladšia doba kamenná (6 000 – 5 000)V tomto období došlo k jednému z najväčších prevratov v dejinách ľudstva, preto hovoríme o neolitickej revolúcii. Ľudstvo prešlo od prisvojovacieho hospodárstva k výrobnému hospodárstvu (poľnohospodárstvo).Kde: najskôr v oblasti "úrodného polmesiaca" (k krajiny okolo Perzského zálivu, Blízkeho východu a Egypt), Malá Ázia, južný Balkán, potom Čína, India. Po prvýkrát k tomu došlo asi 9 000 rokov pred Kristom v oblasti Hornej Mezopotámie na svahoch pohorí Zagros (pohraničie Iraku a Iránu) a Taurus (juh Turecka). V tejto oblasti bol dostatočný počet zrážok, vyskytoval sa tu divý jačmeň a pšenica, žili tu ovce a kozy, ktoré človek mohol najľahšie domestikovať. Prvé poľné plodiny vysievané ľuďmi boli teda rôzne druhy pšenice a jačmeňa. Domestikované formy rastlín sa zreteľne odlišovali od divých foriem, u pšenice tak silne, že domestikované rastliny by už bez človeka nemohli existovať. Tieto zmeny v zdrojoch potravy nespočívali v nijakom cielenom zásahu, skôr v procese prispôsobovania a neuvedomelom výbere, ako to robili neolitickí zberači. Divá pšenica má tú prirodzenú vlastnosť, že sa zrelé klasy lámu a zrná samé vypadávajú. S pomocou dlhej hrubej štetiny semená odlietajú ďaleko od materskej rastliny a po dopade sa pomerne pevne uchytia v pôde. Táto vlastnosť všetkých divoko rastúcich tráv garantuje samostatný rozmnožujúci mechanizmus. Čo je v prírode zmysluplným pochodom, bolo pre prvých zberačov nevýhodou, lebo objem žatvy bol zmenšovaný o vypadnuté zrná. Buď muselo byť zbierané už nezrelé obilie, alebo sa bolo treba zmieriť s veľkými stratami behom žatvy.Ale práve táto nepriaznivá skutočnosť viedla k zrodu kultúrnych rastlín. Dopad: Poľnohospodárstvo vyžaduje dokonalejšie a zložitejšie nástroje (napr. mlynské kamene), preto sa špecializuje ich výroba:

reklama

 


Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.9
Hodnotené: 268x

Späť
 

 
odporúčame