Rýchla navigácia:      
pridaj referát

Byzantská ríša

Dátum pridania: 31. 05. 2010 17:34
Autor príspevku: mato.2323
Zobrazené: 5957x

Byzantská ríša alebo Východorímska ríša je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát. Táto ríša existovala medzi 3. stor. / 4. stor. po Kr. (tradične sa uvádza rok 395) a rokom 1453.Sama seba chápala ako neprerušeného pokračovateľa Rímskej ríše a aj sa tak oficiálne nazývala. Hlavným mestom bol Konštantínopol (po slovensky tiež Carihrad, dnes Istanbul), ležiaci na hranici medzi Európou a Áziou.Ríša sa pôvodne rozkladala vo východnom Stredomorí (najmä v dnešnom Grécku a Turecku), neskôr sa jej územie postupne redukovalo smerom k Carihradu.Byzantská ríša počas svojej existencie nikdy nebola označovaná ako „Byzantská“. Volala sa až do svojho konca Βασιλεία (τῶν) Ῥωμαίων (Basileia tón Rómaión - Ríša Rimanov) alebo Ῥωμαϊκὴ αὐτοκρατορία (Rómaiké autokratoria - Rímske cisárstvo) alebo skrátene Ῥωμανία (Rómania - pribl. „Rímsko“). Aj samotní Byzantínci - tak ako Gréci až do 19. či 20. storočia - sami seba označovali ako Rimania (Ῥωμαίοι - Rómaioi). Slovo Gréci (Έλληνες - Hellénes) sa používalo len pre predkresťanské, pohanské grécke kultúry a štáty.Názov Byzantská ríša, odvodený od Byzantium čiže latinizovanej formy pôvodného gréckeho mena (Βυζάντιον -Byzántion) predchodcu hlavného mesta, vymyslel a popularizoval francúzsky historik 18. stor.Montesquieu, lebo tak ako vtedy mnohí považoval ríšu za dekadentnú a preto nehodnú mena Rímska ríša.Do roku 476 (zánik Západorímskej ríše) je technicky vhodnejšie používať označenie Východorímska ríša.Byzantská ríša bola zmesou rímskeho štátnictva, gréckej kultúry a kresťanského náboženstva. Cisár bol fakticky neobmedzeným vládcom ríše a cirkvi (cézaropapizmus). Až do stredného stredoveku bola ríša kultúrne najvyspelejším štátom Európy aj islamského sveta. Základnými dvoma hodnotami ríše bolo kresťanstvo a „rímske“ občianstvo.Až do čias cisára Herakleia možno ríšu charakterizovať ako pripomínajúcu neskorú antiku (pozri aj Rímska ríša). Za Herakleia došlo ku grécizácii ríše - o. i. sa úradným jazykom stala gréčtina namiesto latinčiny -, no národná identita obyvateľstva bola už aj predtým, najmä od konca 6. stor. , v podstate grécka (jazyk literatúry, cirkvi a obchodu). Hoci na území ríše žilo veľa národov (Gréci, Arménci, Židia, Egypťania, Sýrčania, Ilýri a Slovania) bolo územie ríše už po stáročia helenizované (t. j. patriace do gréckeho kultúrneho okruhu). V ríši vznikla aj grécko-pravoslávna forma kresťanstva. Byzantínci sami seba nazývali „christianos orthodox“, čiže pravoverný kresťan.Významnými mestami boli Carihrad, Antiochea, Efezos, Solún a Alexandria. Významnými časťami ríše boli spočiatku aj orientálne provincie. Po ich strate sa centrálnym územím stala Malá Ázia, o ktorú pre jej hospodársku dôležitosť Byzancia aj často bojovala. Práve strata Malej Ázie (čiastočne v 11. stor., definitívne v 14. stor.) zredukovala Byzanciu zo svetovej na regionálnu veľmoc a napokon na malý štát.Charakteristická pre Byzantskú ríšu bola aj rozsiahla a prísne organizovaná byrokracia s centrom v hlavnom meste Konštantinopole, čím sa odlišovala od (a vývojovo predbehla) ostatných stredovekých štátov. Úradníci z Konštantinopolu hrali často dôležitú úlohu v najvyššej byzantskej politike. Štát mal aj štátne monopoly a disponoval obrovskými finančnými prostriedkami.V staršom európskom dejepisectve sa Byzancia často charakterizovala ako dekadentná, poloorientálna despocia (napr. Edward Gibbon). Tento názor bol už však veľakrát vyvrátený. Naopak sa zdôrazňuje, že Byzancia fungovala ako neoceniteľný sprostredkovateľ antických poznatkov a hodnôt, a že bola ochranným štítom voči rôznym národom z východu (Peržania, Arabi, seldžuckí Turci, osmanskí Turci a pod. ).

reklama

 


Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.7
Hodnotené: 496x

Späť
 

 
odporúčame