pridaj referát

Odporúčané knihy na mimočítankovú literatúru pre a .



Rýchla navigácia:      

Jozef Cíger Hronský: PISÁR GRÁČ

Dátum pridania: 17. 04. 2014 14:54
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 4790x

Vypracovala: Mgr. Halušková

reklama

 

 

 


Literárny druh: epika

Literárny žáner: román

Literárna forma: próza

 

Postavy:

Jozef Gráč– pisár v súkromnej inkasnej firme na vymáhanie pohľadávok

Alojz Greškovič– nebožtík; Janin druhý manžel; bol majiteľom obchodu s látkami

Michal Greškovič– nebožtíkov mladší brat

Jana – vdova po nebožtíkovi; bola o 20 rokov od neho mladšia; keď sa spoznali, bola guvernantka

Klementovič – Janin prvý muž; vydala sa zaňho na nátlak svojej matky po smrti sestry – jeho prvej manželky; počas vojny spáchal samovraždu

Mojmír Štelcer– majiteľ súkromnej inkasnej firmy na vymáhanie pohľadávok

Zubrica– obyčajný vojak; vie, ako prekonať vojnu – bude orať, počká slnko a jarný dážď

Čičko– knihovník; bol tiež na vojne; ženatý

Čičková – sestra knihovníka; jej snúbenca zabili na vojne; sama sa musela postarať o ich syna; neskôr sa vydala za jedného Rusa

Miklúško – syn Čičkovej; ochorie a umrie

Hlavná postava – pisár Gráč – si nedokáže racionálne zhodnotiť a vysvetliť ťaživé vojnové zážitky, a preto úporne hľadá zmysel svojho ďalšieho života.

 

Román sa svojou štruktúrou považuje za experiment v slovenskej medzivojnovej literatúre.

Gráč je zároveň rozprávačom, ide o vedomie jednej postavy o rozličných rovinách skutočnosti (všetky postavy románu sú vo vedomí jednej postavy).

Gráčova predstava o svete je poznačená deformáciou, ktorú spôsobila 1. sv. vojna a jeho stav pripomína románové postavy „stratenej generácie“. Vojnu zobrazuje ako cirkus (Gráč-Hráč), hrdinstvo a vlastenectvo ako falošné hodnoty.

Rovina rozprávania je zasiahnutá iróniou. Typická je chaotická spleť Gráčových spomienok, fiktívnych dialógov (chýba nadväznosť a postupnosť), prelínanie viacerých motívov(detstvo, vojna, láska, osud, strach, sloboda, domov...) a časových rovín(minulosť, prítomnosť).

Hlavným podnetom pre Gráča je vojna, nezmysel vymyslený človekom – je to zážitok, ktorého sa Gráč nemôže striasť – front, zranenie, nemocnica, väzenie, vyšetrovanie, reálne i nereálne, to všetko sa tu kríži a splieta.



Gráč sa napokon dostáva zo svojho uzavretého sveta, spasí ho vedomie a poznanie, že aj iných zasiahla vojna a títo obyčajní ľudia (ako Čičková) sa boria so životom a iní (ako Zubrica) sa vrátia k práci.

Gráč nachádza istoty.To, čomu verí, je domov (otcove listy), to je Jana (jeho predstava lásky, ktorú získa), to je viera v prácu oráča.

V závere sa dostávajú do popredia hodnoty v zmysle životnej filozofie„malého človeka“ – Čičku. On verí, že rytmus života je taký, že po noci svitne ráno, po búrke vyjde zasa slnko: „Jeho radosť je ako tráva, vyrastá aj z popola



Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.7
Hodnotené: 123x

Späť
 

 
odporúčame