Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Anton Bernolák

Dátum pridania: 15. 04. 2010 20:49
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 16687x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: Juráková Beata

reklama

 


Na konci 18. storočia vznikali v Európe základy pre vznik moderných národov.

Pojem moderný národ znamenal spoločenstvo ľudí, ktorí žili na spoločnom území, mali spoločný jazyk a kultúru a vytvárali si vlastný národný program.

Národný program mal väčšinou jazykové, kultúrne, hospodárske a politické ciele. Jazykové a kultúrne ciele znamenali uznanie národnej samobytnosti, hospodárske a politické ciele znamenali, že príslušníci národa si na svojom území chceli sami spravovať svoje záležitosti.


Slováci a samobytnosť

Slováci si pod vplyvom jozefínskych reforiem (prijatých za vlády Jozefa II.) začali uvedomovať, že sú samobytným národom a začali si utvárať svoj národný program. Spočiatku to boli iba jazykové požiadavky. V tom čase, na rozdiel od iných národov, nemali Slováci jednotný spisovný jazyk. Na Slovensku, ako súčasti Uhorska sa používali viaceré jazyky, najmä: maďarčina– úradný jazyk v Uhorsku, latinčina – jazyk vzdelancov a cirkvi, nemčina – jazyk rakúskej časti monarchie, používaný v oblastiach Slovenska, kde bola koncentrácia obyvateľstva nemeckého pôvodu a v Prešporku, čeština – ktorá k nám prišla v časoch husitstva, reformácie a prinášali ju aj vzdelanci, študujúci v Čechách a samozrejme slovenské nárečia – tie používal obyčajný ľud.

 
Slovenskí vzdelanci
 
Do národného hnutia Slovákov sa zapájali vzdelanci – v prvom období to boli najmä kňazi. Na Slovensku existovali dve centrá vzdelancov:
 
Trnavakatolícki vzdelanci, členovia: A. Bernolák, J. Fándly, J. Hollý, títo boli za uzákonenie spisovnej slovenčiny
 
Prešporok (Bratislava)evanjelícki vzdelanci, stúpenci: J. Kollár, P. J. Šafárik, používali češtinu a odmietali spisovnú slovenčinu.

Anton Bernolák
 
Na čele trnavských vzdelancov stál Anton Bernolák.

Narodil sa 1. 10. 1762 v dedinke Slanica na Orave (dnes leží pod hladinou Oravskej priehrady) v rodine zemana Juraja Bernoláka.

Študoval na Gymnáziu v Ružomberku, na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave.

Po štúdiách bol v rokoch1787 - 1791 jeho prvým pôsobiskom Čeklís (dnes Bernolákovo). Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti bol faráromv Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy.
 
V bratislavskom Generálnom seminári ho ovplyvnili osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. Stal sa propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa a mal na to aj všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov a mal široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky.

Zomrel nečakane, 15. januára 1813 v Nových Zámkoch, na srdcovú porážku.

Zdroj: http://www.orava.sk/data/mid/historical_person_1_Bernolak.jpg                           Zdroj:  http://www.slovenskyvcelar.sk/images/fandly2.jpg
Anton Bernolák Juraj Fándly

 

1. spisovná slovenčina

A. Bernolák si uvedomoval, že bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska nepoužívalo živý a zrozumiteľný jazyk v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa sformoval na novodobý moderný národ a národné povedomie. Preto sa rozhodol uzákoniť spisovnú slovenčinu, ktorej základom bolo trnavské nárečie.

Stalo sa tak roku 1787, kedyv spolupráci s priateľom Antonom Kubicom dokončil svoju štúdiu Filologicko-kritická rozprava o písmenách Slovákov“ („Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum“), ktorá čoskoro vyšla v Bratislave - to bol prvý krok k ustáleniu spisovnej normy slovenského jazyka. Vychádzal zo zásady, že slovenská spisovná reč sa má čo najtesnejšie podobať hovorovému ľudovému jazyku Slovákov v Uhorsku, a že sa má zbaviť znakov, prenesených z češtiny.

V roku 1790 vydal v Bratislave Gramatiku slovenského jazyka“ („Grammatica Slavica“). Ku gramatike pripojil zbierku ľudových prísloví ako ukážku spisovného jazyka. Pravopisnovej slovenčiny sa riadil heslom „píš, ako počuješ“.V roku 1791 vydal dielo o tvorení nových slov Etymológia slovanských slov“ („Etymológia vocum slavicarum“). K nej pripojil prvé slovenské gramatické názvoslovie a malý slovník. To sa však neujalo.

Svoje dielo zavŕšil veľkým slovníkom, na ktorom pracoval niekoľko rokov„Slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský“(„Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“). Jeho vydania sa však nedožil. Až dvanásť rokov po jeho smrti zásluhou kanonika Juraja Palkoviča vyšlo toto dielo v rozsahu šesť zväzkov a 5302 strán. Palkovič ho pripravil do tlače a v poslednom zväzku pripojil aj latinský register. Týmto dielom Bernolák dokázal, že slovenčina je rovnako bohatá na slovnú zásobu ako iné jazyky.

 
Slovenské učené tovarišstvo

A. Bernolák bol predsedom Slovenského učeného tovarišstva v Trnave, ktoré vzniklo v roku 1792. Spolok vydával a rozširoval literatúru v spisovnom jazyku (bernolákovčine) a upevňoval slovenské národné povedomie (národné povedomie – uvedomenie si príslušnosti k istému národu) od východu po západ Slovenska. Slovenské učené tovarišstvo bolo v 90. rokoch 18. storočia najväčším kultúrnym spolkom v Uhorsku. Jeho podporovateľom bol aj ostrihomský arcibiskup AlexanderRudnay. V Bernolákovej slovenčine vyšlo viacero významných literárnych diel, najmä od Jána Hollého a Juraja Fándlyho.


Význam diela A. Bernoláka

A. Bernolák bol autorom 1. spisovnej slovenčiny (bernolákovčiny), ktorá bola prvým pokusom o jazykovú reformu a základom formovania slovenského národného programu. Hoci sa táto spisovná slovenčina neujala, stala sa základom pre uzákonenie 2. Spisovnej slovenčiny.

Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli „bernolákovci“: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, JánHollý a AlexanderRudnay. Neskôr sa k nim pripojila skupina na čele s Martinom Hamuljakom.
 
Hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárnych diel, denno-dennej práce medzi Slovákmi a vzdelancami, vytvorili podmienky pre uzákonenie druhej spisovnej slovenčiny v roku 1843 v HlbokomĽudovítomŠtúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom Michalom Miloslavom Hodžom.

Zdroj: http://blog.sme.sk/blog/902/43587/clanok_foto.jpg                    Zdroj: http://img198.imageshack.us/img198/9758/slowar.jpg
Filologicko-kritická rozprava o písmenách Slovákov Slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský



Úlohy:
1. Opíš stručne život a najvýznamnejšie diela A. Bernoláka.
2. Kedy a prečo uzákonil A. Bernolák 1. spisovnú slovenčinu, aké nárečie bolo jej základom?
3. Čo bolo Slovenské učené tovarišstvo a aký malo význam?
4. Vysvetli pojmy: národný program, moderný národ, národné povedomie.

 
Použitá literatúra:
1. Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2000
2. Ondrejka, K.:Rekordy Slovenska – Človek a spoločnosť, Slovenská Grafia, Bratislava 2000

Obrazový materiál:
http://www.orava.sk/data/mid/historical_person_1_Bernolak.jpg
http://www.slovenskyvcelar.sk/images/fandly2.jpg
http://img198.imageshack.us/img198/9758/slowar.jpg



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.9
Hodnotené: 647x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame