Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Rýchla navigácia:      

Memorandum slovenského národa

Dátum pridania: 18. 06. 2009 15:34
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 20882x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

 

reklama

 
 

Vypracovala: Juráková Beata

 

 
 
 
Po skončení revolúcie 1848-1849 ostali Slováci sklamaní, pretože požiadavky za ktoré bojovali im ani cisár, ani viedenská vláda nesplnili. Smrťou Ľudovíta Štúra v roku 1856 skončila aktivita popredných štúrovcov, ale nová generácia vzdelancov sa rozhodla vyčkať na vhodný okamih a znova pripomenúť požiadavky Slovákov.

 

 

Bitka pri Solferine

 

Ideálna príležitosť sa naskytla v roku 1859, keď Rakúšania utrpeli porážku od talianskych vojsk v bitke pri Solferine. Táto prehra prinútila Rakúsko uvoľniť svoju politiku, čo sa prejavilo odvolaním Alexandra Bacha ako ministra vnútra a hlavného predstaviteľa tzv. Bachovho absolutizmu. Slováci v tejto situácii videli možnosť znova predložiť vláde svoje požiadavky, ktoré sa týkali najmä jazyka.
 

 

 

Voľby do uhorského parlamentu
 

V polovici marca 1861 začali vychádzať v Budapešti Pešťbudínske vedomosti - slovenské politické noviny. Ich vydavateľom a hlavným redaktorom bol Ján Francisci. Noviny sa pôvodne chceli zapojiť do predvolebného boja v prospech slovenských kandidátov a slovenského programu. Keďže maďarské úrady zadržali ich vydanie, do volebného zápasu nestihli zasiahnuť. Voľby sa kvôli maďarským predvolebným a volebným machináciám skončili neúspechom slovenských kandidátov, z ktorých sa ani jeden nedostal do uhorského snemu. Nádej na prednesenie slovenských požiadaviek na uhorskom sneme sa tak rozplynula. Slovenskí predstavitelia sa však nevzdávali a rozhodli sa uskutočniť veľké manifestačné zhromaždenie, ktoré by prerokovalo a schválilo národný program.
 

 
Memorandum slovenského národa
 

Pešťbudínske vedomosti publikovali hlavné body národného programu, ktoré boli predložené na celonárodnú diskusiu. Národné zhromaždenie sa uskutočnilo v Turčianskom sv. Martine v dňoch 6. – 7. júna 1861. Zišli sa tu Slováci z rôznych častí Slovenska, ako aj poprední predstavitelia národného a politického hnutia, aby prediskutovali, schválili a vyhlásili slovenský politický program. Tento program, zverejnený a prijatý pred päťtisícovým zhromaždením, dostal pomenovanie Memorandum slovenského národa (memorandum – pamätný spis). Jeho hlavným autorom bol Štefan Marko Daxner.
 
 

 
Štefan Marko Daxner

 

 

Štefan Marko Daxner bol jeden z hlavných iniciátorov a autorov Žiadostí slovenského národa z roku 1848. V roku 1861 vydal brožúru Hlas zo Slovenska, ktorú poslal najvýznamnejším predstaviteľom Slovákov. Podstatou spisu bolo odmietnutie maďarskej teórie jednotného uhorského národa a požiadavka uznať Slovákov za samobytný národ. V roku 1861 sformuloval obsah Memoranda, ktorý vychádzal zo Žiadostí slovenského národa.

 

 

 

Štefan Marko Daxner Alexander Bach

 

Memorandové požiadavky
 

V Memorande boli sformulované požiadavky, ktoré sa sústreďovali na politické a jazykové požiadavky. Požadovalo sa uznanie Slovákov za samobytný politický národ. Hlavnou politickou požiadavkou bolo vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia (alebo Slovenského okolia), ktoré by spravovali Slováci prostredníctvom svojich volených zástupcov.
Jazyková požiadavka sa týkala toho, aby sa v úradoch, na súdoch a v školách ako úradný jazyk používala slovenčina. Veľký dôraz sa kládol na založenie Matice slovenskej.
Memorandum nežiadalo samostatný slovenský snem, ale len zastúpenie Slovákov v uhorskom sneme.
 

 
Slovenská delegácia, ktorá predložila Memorandum uhorskej vláde
 
 
 


Memorandové zhromaždenie v roku 1861

 

 

Neúspech Memoranda
 

Slovenská delegácia predložila Memorandum najprv uhorskému snemu. Tu však nemali úspech. Maďarská vláda začala na Slovensku organizovať protimemorandové akcie. Bol to signál, že v maďarskej politike sa nič nezmenilo a že z tejto strany nemožno očakávať prijatie slovenských požiadaviek. V polovici augusta 1861 sa vyostrili vzťahy medzi Viedňou a Maďarmi a cisár František Jozef I. uhorský snem rozpustil. Slováci, vedení Štefanom Moysesom sa preto rozhodli, že svoje požiadavky prednesú priamo cisárovi. V decembri 1861 sa obrátili na cisára s novým Memorandom, v ktorom žiadali väčšiu mieru samosprávy a osobitný slovenský snem so sídlom v Banskej Bystrici. Panovník dal Slovákom prísľub riešenia ich požiadaviek.


Význam Memoranda

 

Viedenská vláda splnila nakoniec len malú časťpožiadaviek.
Povolila založiť Maticu slovenskú a dve slovenské gymnáziá (v Revúcej a v Turčianskom sv. Martine). K nim neskôr pribudlo gymnázium v Kláštore pod Znievom. Zásluhou Štefana Moysesa sa podarilo na krátky čas poslovenčiť gymnázium v Banskej Bystrici. Toto boli najväčšie úspechy memorandového hnutia.
Napriek neúspechu ostalo Memorandum slovenského národapožiadavka autonómie v rámci Uhorska a používanie slovenčiny ako úradného a vyučovacieho jazyka - hlavným slovenským politickým programom až do prvej svetovej vojny v roku 1914.

 

 

 

Úlohy:

  1. Čo znamená slovo memorandum?
  2. Kde a kedy bolo prijaté Memorandum slovenského národa?
  3. Aké boli dve hlavné požiadavky Memoranda slovenského národa?
  4. Aký bol význam Memoranda slovenského národa?

 

 

 

Použitá literatúra:

Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2000

 

 

 

Obrazové materiály:

Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2000

 




otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.8
Hodnotené: 776x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame