Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Hitler proti Európe

Dátum pridania: 09. 09. 2011 12:53
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 6578x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracoval(a): Juráková Beata

reklama

 

Nemecko po 1. svetovej vojne


1. svetová vojna sa v roku 1918 skončila porážkou centrálnych mocností (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko) a ich spojencov (Turecko, Bulharsko). Práve Nemecko, ktoré sa zaslúžilo o vypuknutie vojny, bolo po jej skončení najviac potrestané.

 

Skončilo sa Nemecké cisárstvo, ktoré vystriedala Weimarská republika (1918-1933), na čele s prvým prezidentom Friedrichom Ebertom. 28. júna 1919 podpísali zástupcovia weimarskej republiky v Paríži Versaillskú mierovú zmluvu. Podľa tejto zmluvy prišlo Nemecko o svoje územia v prospech týchto štátov:

 

Francúzska (Alsasko-Lotrinsko);

Belgicka (Moresnet, Eupén a Malmédy);

Poľska (väčšina Poznaňska a Západného Pruska, časť Sliezska a časť Východného Pruska); Česko-Slovenska (Hlučínsko);

Klajpeda s okolím sa stala autonómnou časťou Litvy a došlo k úprave hraníc s Dánskom. Porýnie bolo demilitarizované (odzbrojené) a dočasne okupované víťaznými štátmi.

 

Nemecko stratilo všetky svoje kolónie, bolo postihnuté vysokými vojnovými reparáciami (pokutami za škody, spôsobené vojnou). Všetko toto spôsobilo obrovskú hospodársku krízu, ktorej prejavmi boli vysoká nezamestnanosť, inflácia, hlad a chudoba.

 

Hoci neskôr USA poskytli Nemecku pôžičku na splácanie reparácií, nová hospodárska kríza v roku 1929 opäť vrhla Nemecko do krízy a biedy.



 

Riešenie krízovej situácie


Táto ťažká situácia spôsobila v Nemecku vznik nacionalistického hnutia a šírenie fašizmu. Na politickú scénu vstúpil človek, ktorý sľuboval Nemcom bohatstvo a slávu, potrestanie vinníkov nemeckého úpadku, ktorými boli podľa neho najmä Židia, komunisti, či susedné štáty (najmä Francúzsko). Týmto človekom bol Adolf Hitler, dodnes považovaný za jedného z najväčších zločincov v histórii ľudstva. Nemecko sa pod jeho vedením malo stať najslávnejšou a najväčšou ríšou sveta, nemecká rasa jedinou čistou ľudskou rasou. Tento cieľ sa mu darilo istý čas dosahovať, ale za cenu obrovských ľudských obetí, utrpenia a hospodárskych škôd.



 

Kto bol Adolf Hitler


  • narodil sa 20. 4. 1889 v Braunau am Inn (v Rakúsku) – zomrel 30. 4. 1945 v Berlíne ( v Nemecku),

  • bol nemecký politik, diktátor,

  • zakladateľ a organizátor Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP),

  • autor diela Mein Kampf (Môj boj), v ktorom predstavil svoju rasovú orientáciu a predstavy o vedúcej úlohe Nemcov ako rasy a ich ovládnutí sveta,

  • ríšsky kancelár (1933-1934),

  • vodca (führer) a ríšsky kancelár" (1934-1945),

  • agresívnou politikou voči okolitým krajinám vyvolal 2.svetovú vojnu (1939-1945),

  • bol hlavným organizátorom masového vyvražďovania obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, osobitne v ZSSR. Za nepriateľov Nemecka považoval najmä Židov, Rómov, Slovanov, homosexuálov, zdravotne postihnutých, ale aj politických oponentov.


 

 

Adolf Hitler (1889-1945)


Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler


 

 

Hitlerove začiatky


Hitler sa narodil v Rakúsku, jeho otec bol Nemec a matka Rakúšanka. Chcel študovať maliarstvo vo Viedni, ale na univerzitu ho neprijali, a tak odišiel do Mníchova a narukoval do nemeckej armády, v ktorej bojoval počas 1. svetovej vojny. Po vojne, nespokojný s Versaillskou zmluvou a pomermi v Nemecku, vstúpil do Nemeckej robotníckej strany, neskôr premenovanej na Národno-socialistickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP) a v roku 1921 sa stal jej vodcom. Táto nacistická strana (nacizmus je nemecký fašizmus) sa vyznačovala používaním násilia, neobmedzeného vraždenia, rasovou nadradenosťou, antisemitizmom (nenávisťou k židom), antiboľševizmom (nenávisťou ku komunizmu) a brutálnym vodcovstvom. Jej oporou boli jednotky SA (Sturmabteilung – Bojové oddiely) a SS (Schutzstaffel – Ochranné oddiely). Vznikla aj Hitlerjugend (Hitlerova mládež) - polovojenská, mládežnícka organizácia NSDAP, ktorá existovala v rokoch 1922-1945. Bola určená chlapcom vo veku 14–18 rokov a propagovala fašizmus. V roku 1925 sa Hitler vzdal rakúskeho občianstva a hlásil sa k Nemcom, hoci nemecké občianstvo získal až v roku 1932. Rakúšanov posmešne nazýval „nedokvasenými Nemcami“. Spočiatku boli Hitlerove názory pre spoločnosť neprijateľné a dostal sa za ne aj do väzenia (1924), kde napísal svoje dielo Mein Kampf (Môj boj) – akúsi príručku nacistov. Príležitosť pre Hitlera nastala po prepuknutí hospodárskej krízy v roku 1929. Vtedy, vďaka strhujúcemu rečníckemu talentu a fanatizmu, dosiahol úspech - vo voľbách do ríšskeho snemu roku 1932 sa NSDAP s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou a ríšsky prezident Paul von Hindenburg Hitlera 30. januára 1933 menoval ríšskym kancelárom.



 

Hitler pri moci

 

Po príchode k moci zaviedol Hitler v Nemecku fašistickú diktatúru, zinscenoval požiar Reichstagu (ríšskeho snemu), z ktorého obvinil komunistov a využil ho na zrušenie občianskych slobôd a presadenie diktátorských právomocí. Potlačil opozíciu a represie obrátil do vlastných radov. Počas „Noci dlhých nožov“ (jún 1934) príslušníci SS vyvraždili nepohodlných členov vedenia SA a NSDAP. Po noci dlhých nožov sa ujali moci jednotky SS a tajná polícia - Gestapo (Geheime Staatspolizei) a pod vedením generála polície Reinharda Heydricha sa budovala spravodajská služba NSDAP-SD. Hitler sa po smrti prezidenta Hindenburga v roku 1934 vymenoval za Vodcu (Führera) a spojil vo svojich rukách neobmedzenú moc. Potláčal akúkoľvek opozíciu. Pre ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť koncentračné a vyhladzovacie tábory ešte v polovici 30. rokov. Veľmi kruto sa zaobchádzalo najmä so Židmi. Najprv boli prijaté Norimberské zákony (1935-1936), ktoré zbavili Židov občianskych práv, potom prišla „Krištáľová noc“ (1938) – názov dostala podľa krištáľového skla výkladov obchodov, ktoré boli rozbíjané – tá spustila vlnu útokov na židovské obydlia a majetok, aby boli nakoniec Židia vyvražďovaní v koncentračných táboroch (tzv. konečné riešenie). Ich nemalé majetky pripadli nacistom.

 

V marci roku 1935 zaviedol Hitler v Nemecku všeobecnú brannú povinnosť a začal sa systematicky pripravovať na vojnu - nastalo veľké vyzbrojovanie a výcvik armády. Nemecké vojsko postupne obsadilo Porýnie. V roku 1938 anšlusom pripojil k Nemecku Rakúsko. 29.9.1938 zlikvidoval samostatnosť Česko-Slovenska nanútením Mníchovskej dohody (ČSR prišla o tretinu územia v prospech Nemecka – tzv. Sudety), v marci 1939 bol vyhlásený Protektorát Čiech a Moravy a vznikla 1. Slovenská republika. Cieľom Hitlera však bolo rozpútať vojnu, ktorá mala byť pomstou Nemecka za porážku v 1. svetovej vojne.



 

Hitler a 2. svetová vojna


2. svetová vojna začala 1.9.1939 napadnutím Poľska. V roku 1940 sa darilo viesť bleskovú vojnu, počas ktorej Nemci obsadili časť západnej Európy (Dánsko, Nórsko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko) a v roku 1941 aj Juhosláviu a Grécko. K Nemecku sa pripojili spojenci - Taliansko a Japonsko a vytvorili 3 fašistické mocnosti (tzv. Os Berlín-Rím – Tokio). Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr začal do ich rozhodnutí zasahovať, čo spôsobilo chaos a problémy. Bol najvyšším veliteľom pozemného vojska a v tejto funkcii zvýhodňoval svojich obľúbencov, čo vyvolávalo nespokojnosť v armáde.

 

22. júna 1941 Hitler zaútočil na Sovietsky zväz a predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť ZSSR v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť pobaltské štáty, Ukrajinu, Bielorusko a veľkú časť západných oblastí ZSSR. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky v ZSSR. Nemecké vojská boli zastavené v bitke pred Moskvou v decembri 1941 silným sovietskym odporom a krutou zimou. Boje na východnom fronte si vyžiadali obrovské množstvo obetí na obidvoch stranách. Svojimi nezodpovednými a neodbornými zásahmi do velenia armády dostal Hitler svoje armády na východnom fronte do ťažkej situácie.

 

Na prelome rokov 1942/1943 sovietska armáda porazila Nemcov pri Stalingrade (dnes Volgograd) a v lete 1943 v tankovej bitke pri Kursku. Nastal obrat vo vojne a Hitlerove plány na ovládnutie sveta sa začali rúcať.

 

V júni 1944 sa spojenci vylodili v Normandii a prebojovali si cestu k Nemecku, kde sa mali stretnúť so sovietskou armádou. Situácia sa pre Nemecko stala kritickou, ale Hitler odmietal prijať realitu a chcel bojovať do posledného muža.



 

Hitler počas 2. svetovej vojny


Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler

 

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler

 

 

 

Atentáty na Hitlera


Hitler bol síce masami obdivovaný, ale zároveň mal aj veľa nepriateľov, ktorí ho chceli zlikvidovať. Hitler preto veľmi dbal na ochranu. Mal osobnú stráž a nosil nepriestrelnú vestu. Bol veľmi poverčivý a radil sa s veštcami, ktorí ho vopred upozorňovali na možné nebezpečenstvá. Zdá sa, že úspešne, pretože žiadny atentát na Hitlera neskončil jeho likvidáciou. Hoci na verejnosť prenikli správy len o dvoch pokusoch o atentát, neoficiálne ich malo byť spáchaných viac ako 40.

 

Najznámejšie boli dva atentáty – na začiatku a na konci vojny. V novembri 1939 chcel Hitlera zlikvidovať Johann Georg Elser. Elser tajne umiestnil výbušninu v podpornom stĺpe vedľa pódia v mníchovskej Meštiackej pivárni, kde mal mať Hitler 8.11. 1939 prejav. Bomba mala vybuchnúť o 21.20 – uprostred Hitlerovho prejavu. Hitler však nečakane skrátil svoj prejav o 13 minút a v čase výbuchu bol už na ceste do Berlína. Elser skončil v koncentračnom tábore v Dachau, kde ho v apríli 1945 popravili.

 

Najznámejší pokus o likvidáciu Hitlera vošiel do dejín pod názvom operácia Valkýra. V roku 1944 sa do tajnej operácie zapojených okolo 30 vyšších dôstojníkov, ktorí nenávideli Hitlera a považovali ho za „blázna a zločinca“. 20. júla 1944 uskutočnil Claus von Stauffenberg v štábe Wolfsschanze (Vlčia nora) vo Východnom Prusku bombový atentát. Výbušnina v aktovke, položenej neďaleko miesta, na ktorom sedel Hitler, ho mala určite zabiť. Ale tesne pred výbuchom ktosi aktovku preložil a výbuch Hitlera iba zranil. Hitler tento pokus o vlastnú likvidáciu kruto potrestal. Organizátori boli popravení. Od tohto incidentu sa však Hitler na verejnosti neukazoval.

 

Claus von Stauffenberg


Zdroj: http://tn.nova.cz/magazin/historie/kalendarium/jak-hitler-prezil-smrtici-utok-valkyry.html




Posledné dni Hitlera


V januári 1945 sa Hitler uchýlil do berlínskeho bunkru aj so skupinou najbližších spolupracovníkov a družkou Evou Braunovou. V apríli 1945 začala Červená armáda útok na Berlín, ktorý obkľúčila. Keď sa Hitler dozvedel, že Himmler chcel so spojencami uzavrieť mier, uvedomil si, že je koniec. 29.4. 1945 uzavrel v bunkri civilný sobáš s Evou Braunovou. 30.4.1945 obaja spáchali samovraždu – užili kyanidové kapsuly a Hitler si ešte strelil do pravého spánku. Spálené telá objavili dôstojníci Červenej armády a identifikovali ich podľa zubárskych záznamov ako Hitlera a Braunovú. Pozostatky boli pochované neďaleko sovietskej leteckej základne pri Magdeburgu a v roku 1970 ich na príkaz šéfa KGB Andropova vykopali a spálili. Časť lebky Hitlera bola v roku 2000 vystavená v Moskve. Bunker v Berlíne bol po vojne zničený. Aj napriek nálezom tiel sa šírili fámy, že Hitler prežil a utiekol do zahraničia – pravdepodobne do Južnej Ameriky. Údajne sa podrobil plastickým operáciám a zmenil totožnosť. Spálené telo malo patriť jeho dvojníkovi. Tieto správy sa však nikdy nepotvrdili.


Správa o Hitlerovej smrti v novinách Stars and Stripes


Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler

 




Zopakujte si:
1. Aká bola situácia v Nemecku po 1. svetovej vojne?
2. Stručne uveď najdôležitejšie fakty so života Hitlera.
3. Čo bola „Noc dlhých nožov“?
4. Čo vieš o operácii Valkýra?



Použitá literatúra:
1. Tkadlečková, H. a Kratochvíl, V.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1995
2. Montefiore, S. S.: Beštie najkrutejšie postavy dejín, Fortuna Libri, Bratislava 2009
3. Dragúň, S.: Atentáty na Hitlera, Historická revue, 4-5/2010, ročník XXI



Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler
http://tn.nova.cz/magazin/historie/kalendarium/jak-hitler-prezil-smrtici-utok-valkyry.html



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.9
Hodnotené: 609x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame