Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Dôsledky prvej svetovej vojny

Dátum pridania: 04. 03. 2011 15:36
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 12242x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová

reklama

 


 

Prvá svetová vojna býva označovaná za samovražedný úder európskej civilizácii a jej vplyvu vo svete. Hrôzy vojny úplne zničili všetky merítka hodnôt, na ktorých do konca 19. storočia Európa stála. Materiálne straty a počty obetí z radov vojakov i civilistov boli do tej doby nevídané a zabíjanie ľudí v tak masovom merítku viedlo k rozčarovaniu a zahorknutiu celej generácie mladých mužov – účastníkov bojov a ich príbuzných. Vojna si vyžiadala takmer 10 miliónov životov vojakov a 7 miliónov civilného obyvateľstva, ktoré umieralo v dôsledku bojových operácií, epidémií a podvýživy. Tesne po skončení vojny trpeli obyvatelia vojnou najviac postihnutých krajín, Belgicka, Nemecka a Rakúska nedostatkom potravín, i hospodárske systémy ostatných krajín boli postihnuté vojnou a ľudia všade zápasili s nedostatočným zásobovaním a v jeho dôsledku s podvýživou, vysokou chorobnosťou a úmrtnosťou. V rokoch 1918-1920 sa svetom navyše prehnala pandémia tzv. španielskej chrípky, ktorá si vyžiadala milióny mŕtvych (počet obetí sa odhaduje na 20 -100 miliónov v celosvetovom merítku).

 

 

Utrpenie vojakov v zákopoch

Zdroj:http://www.thiscantbehappening.net/sites/default/files/images/WWIdead.jpg


 

Základom mierových rokovaní s porazenými krajinami mali byť podmienky amerického prezidenta W. Wilsona z januára 1918 (14 Wilsonových bodov), ale vývoj na bojiskách viedol k posilneniu britskej a hlavne francúzskej pozície a tým k zásadnému pochybeniu pri mierových jednaniach, totiž k presadeniu francúzskej nezmieriteľnej idey protinemeckého víťazného mieru, ktorý Nemecko politicky i hospodársky zrazil na kolená.

 

 

Provizórna nemocnica počas epidémie španielskej chrípky

Zdroj:http://t0.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcTlOpnspaVuzUPjbYhkqdBueIn2JApW7kySJmGtkRsuxr_5syK3


 

V dôsledku vojny tak došlo k rozpadu starého európskeho poriadku a k zániku tradičných európskych monarchií - Habsburskej, Hohenzollnerovskej a Romanovskej. Namiesto nich vznikla rada nových štátov: Poľsko, Československo, Rakúsko, Nemecko, Juhoslávia, Maďarsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, ktorých hranice sa ešte len rysovali a ich politické systémy i vzájomné vzťahy v budúcnosti boli veľkým otáznikom. V strednej a východnej Európe ako aj na Balkáne sa princíp "práva na sebaurčenie" presadzovaný prezidentom Wilsonom uplatňoval len veľmi ťažko; neexistovali tu totiž presné hranice medzi jednotlivými etnikami a nech už sa vyhovelo akýmkoľvek požiadavkám, vždy sa vytvorila oblasť s národnostnou menšinou, ktorá nebola so svojím postavením spokojná. Zvlášť komplikovaná bola situácia na Balkáne, kde sa obyvatelia delili nielen podľa národností, ale aj podľa náboženstva (katolíci, pravoslávni, moslimovia) a okrem Chorvátov, Srbov, Bulharov, Rumunov, Slovincov, Albáncov, Macedóncov či Grékov tu žili početné komunity maďarské, nemecké, slovenské, české, židovské a rómske.

 

Od 18. januára 1919 sa v Paríži konali rokovania mierovej konferencie, ktorá mala rozhodnúť o výsledkoch skončenej vojny a povojnovom usporiadaní Európy. Mierové zmluvy boli výsledkom rokovaní predovšetkým trojice štátnikov: amerického prezidenta W. Wilsona, britského premiéra L. Georgea a francúzskeho premiéra G. Clemenceaua.

 

 

Georges Clemenceau

Zdroj:http://t0.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcRwLbgPycDim91gpH1srA5zDKJcv8T-BmeTDG3ZfnZvkGsxmfDkBg

 

 

Výsledkom rokovaní bola séria mierových zmlúv s porazenými štátmi. V júni 1919 bola uzavretá mierová zmluva s Nemeckom, ktoré bolo uznané za jediného vinníka vojny.

 

 

Woodrow Wilson

Zdroj:http://en.academic.ru/pictures/enwiki/80/President_Woodrow_Wilson_portrait_December_2_1912.jpg


 

Nemecko prišlo o všetky kolónie a rozsiahle vlastné územia, ktoré sa pričlenili k Francúzsku (Alsasko-Lotrinsko), Poľsku (Poznaňsko, väčšina západného Pruska, časť Horného Sliezska), Dánsku (Šlesvicko), ČSR a Belgicku. Nemecko prišlo aj o Sársko, kde sa mal o 15 rokov konať plebiscit, či jeho obyvatelia chcú patriť k Nemecku alebo Francúzsku. Ďalej bola zrušená všeobecná branná povinnosť, zostala len 100 tisícová armáda, ktorá mala slúžiť vnútornej bezpečnosti, Nemecko prišlo o celé loďstvo a nesmelo vyvíjať nové zbrane. Na pravom brehu Rýna vzniklo 50 km demilitarizované pásmo, ľavý breh okupovali vojská dohody. Vojnové reparácie dosiahli vyše 200 miliárd mariek.

 

Mierová zmluva s Rakúskom zo septembra 1919 uzavretá v Saint-Germain potvrdila rozpad Rakúsko-Uhorska a vytvorenie nástupníckych štátov. Rakúsko sa muselo v prospech nástupníckych štátov vzdať určitých území. Malo takisto vojnové obmedzenia a muselo platiť reparácie. Rakúsku bolo prísne zakázané spojiť sa s Nemeckom a nemohlo ani používať názov Deutschösterreich.

 

 

David Lloyd George

Zdroj:http://t3.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcRkdsiUFHGOuLAoBN9oEBlYJJgJvqK3dp3igGqm-4oC0DdZbuFm

 

 

Mierová zmluva s Maďarskom bola uzavretá v júni 1920 v paláci Veľký Trianon. Zmluva potvrdzovala rozpad Uhorska a vytvorenie nástupníckych štátov: Maďarska, ČSR a Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS). Z územia Uhorska získala ČSR Slovensko a Podkarpatskú Rus, Kráľovstvo SHS Vojvodinu, časť Banátu a Chorvátsko, Rumunsko Sedmohradsko a časť Banátu, Rakúsko Burgenland. Maďarsku zostalo z takmer 21 miliónov obyvateľov Uhorska 7 miliónov a prišlo o 70% územia. Každý štvrtý Maďar sa ocitol mimo územia maďarského štátu. Stratou Chorvátska prišlo o prístup moru. Platili preňho aj prísne vojenské opatrenia a povinnosť platiť reparácie. Muselo sa zaviazať, že bude dodržiavať práva národnostných menšín a nespojí sa už nikdy do štátu s Rakúskom. V r. 1920 bola podpísaná aj zmluva s Tureckom, ktoré taktiež prišlo o svoju Osmanskú ríšu a s ňou o 4/5 územia. Prišlo o kontrolu nad čiernomorskými prieplavmi, ktoré sa dostali pod medzinárodnú správu. Posledný porazený štát, Bulharsko, prišlo zmluvou z Neuilly z r. 1919 o územia vo svojej východnej časti.

 

Versailleský mier ustanovoval aj založenie Spoločnosti národov (SN) – nadnárodnej organizácie, ktorá mala dozerať na dodržiavanie medzinárodného práva so sídlom v Ženeve. Členské krajiny Spoločnosti za zaviazali rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať pravidlá kolektívnej bezpečnosti. Vedúcu úlohu v nej mali Francúzsko a Veľká Británia, pretože USA do nej (napriek tomu, že myšlienka SN pochádzala od prezidenta USA W. Wilsona), nevstúpili (Kongres USA odmietol trvalú angažovanosť USA v Európe). Veľkou nevýhodou SN bolo, že nedisponovala žiadnym mocenským prostriedkom, ktorý by v praxi realizoval jej rozhodnutia, takže v napätých časoch tridsiatych rokov sa ukázala ako bezmocná.

 

 

USA poskytovali potravinovú výpomoc hladujúcim V Európe

Zdroj:http://t1.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcQGVaJu_1JGXt7O7tpihG_q7Ts21bAvEYwFKVZUUFQjRg_TgU0m

 

 

Veľkou neznámou sa pre celú Európu po prvej svetovej vojne stalo Rusko, ktoré sa vďaka boľševickej revolúcii a neskôr i občianskej vojne prepadlo do chaosu a po víťazstve a upevnení boľševickej moci sa dostalo do medzinárodnej izolácie. Strach zo šírenia revolúcie ovplyvňoval už jednania na mierovej konferencii vo Versailles. Spojenci stáli pred dilemou, ako jednať s Ruskom, ktoré uzavretím Brest-Litovského mieru s Nemeckom v marci 1918 de facto porušilo spojenecké dohody a vážne ohrozilo víťazstvo dohodových mocností. V dôsledku vojnových operácií sa na ruskom území nachádzali dohodové vojská, ktoré sa po vypuknutí občianskej vojny pridávali na stranu protikomunistického odboja vedeného generálmi Denikinom a Kolčakovom. Spojenci však boli v ďalšom postupe nejednotní, vznikla dokonca iniciatíva prizvať predstaviteľov boľševického režimu na povojnové rokovania, z čoho nakoniec zišlo rovnako ako z intervenčných zámerov v Rusku v prospech bielogvardejcov. Francúzsko presadzovalo vytvorenie tzv. cordon sanitaire - pásu spriatelených štátov na hranici s Ruskom, ktoré by tvorili akýsi nárazník v prípade ruskej agresie. Obavy zo šírenia komunizmu destabilizovali politické pomery v medzivojnovej Európe a boli i jedným z faktorov pôsobiacich pri vzniku a rozšírení fašizmu a nacizmu.

 

Mimoriadne komplikovaná bola povojnová obnova hospodárstva, predovšetkým prechod z vojnovej výroby na mierovú a hospodárska obnova zničených európskych zemí. Štáty, ktoré sa zúčastnili vojny, ju financovali z obrovských pôžičiek, a aby ich splatili, tlačili neustále peniaze, čo viedlo k inflácii a drahote. Tú si odniesli sociálne najslabší, vdovy, vojnoví veteráni, siroty. Vďaka vojne získali prevahu vo svetovej ekonomike USA, ktoré poskytovali európskym krajinám pôžičky. Európske štáty sa na predvojnovú úroveň výroby dostávali len pomaly a ich situácia sa začala zlepšovať až v polovici dvadsiatych rokov.

 

Masové odvádzanie mužov na frontu spôsobilo, že počas vojny sa ženy čoraz viac zapájali do práce mimo sféru domácnosti; nahrádzali mužov v zbrojovkách, fabrikách i na farmách. To viedlo k postupnému prelomeniu odporu voči zrovnoprávneniu žien a mužov, predovšetkým v oblasti volebného práva. Po silnom tlaku feministických kampaní (bojovníčky za práva žien predostreli svoje požiadavky i mierovej konferencii v Paríži) sa po 1. svetovej vojne začali postupne v jednotlivých krajinách meniť zákony o volebnom práve v duchu legalizácie vstupu žien do verejnej sféry. Jednotlivé štáty postupne pridávali ženám nové práva. Politické práva žien sa v prvom období ich formovania často obmedzovali iba na právo voliť, a aj tu sa vyskytovali rôzne obmedzenia ako vo Veľkej Británii, kde získali v roku 1918 volebné právo iba ženy nad 30 rokov. Právo voliť získali hneď po vojne i ženy v USA, Nemecku, i v prvej ČSR.

 

 

Pochod sufražetiek - bojovníčok za práva žien

Zdroj:http://t0.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcTKkkT_7teRkMETZHHVdosNCoPTn8-UxcvmHtGWj-Gv9rAnRL0voA


 

Hrôzy vojny a hlavne morálny šok, ktorý prinieslo poznanie, akých zverstiev sú schopní inak civilizovaní ľudia, potvrdili a zosilnili všetky tendencie, ktoré sa v európskej kultúre prejavovali už v poslednej tretine 19. storočia. Pre povojnovú európsku kultúru je typická jej nejednotnosť a roztrieštenosť. Dôležitou sa stala otázka akú úlohu má umenie v spoločnosti zohrávať. Hlavne ľavicovo orientovaní umelci hlásali spoločenskú angažovanosť umenia a umeniu pripisovali spoločenskú zodpovednosť.

 

V literatúre zohrala významnú úlohu tzv. stratená generácia. Tento termín prvýkrát použila v Paríži americká spisovateľka Gertrúda Steinová. Označila takto mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojísk 1.svetovej vojny a nevedeli sa prispôsobiť novej situácií. Jej motto „Vy všetci ste stratená generácia“ využil Hemingway v románe Slnko aj vychádza. Pre spisovateľov stratenej generácie je typické zobrazovanie protivojnovej tematiky - odmietanie vojny, odhaľovanie jej neľudskosti, odsudzovanie jej strojcov. Hrdinovia ich románov sú zväčša mladí ľudia, ktorí sa z vojny vracajú fyzicky aj psychicky poznačení, neschopní zaradiť sa do bežného, povojnového života. Medzi autorov stratenej generácie zaraďujeme E. Hemingwaya, W. Faulknera, T. S. Eliota, H. Barbussa, E.M. Remarqua atď.

 

Významnú úlohu začali zohrávať nové umelecké formy a tzv. zábavný priemysel predovšetkým film. Najväčšie filmové centrum - Hollywood v USA - priťahovalo svojimi možnosťami európskych hercov, ako boli Greta Garbo, Marlen Dietrichová, Charles Chaplin a americká kinematografia čoskoro vytlačila z prvej pozície nemeckú a francúzsku. Ďalší druh zábavného priemyslu - hudobný - bol spojený s masovo vyrábanými gramofónovými platňami a gramofónmi. V USA vznikol nový štýl hudby- džez, používali sa netradičné hudobné nástroje: bicie, saxofón a podobne. Džez a blues bol pôvodne hudobným prejavom najnižších spoločenských vrstiev v USA a mnohí ho považovali za úpadkový, no zároveň si získal masovú popularitu.

 

Vojna a jej hrôzy zvlášť zasiahli a ovplyvnili nábožensko-filozofickú a politickú oblasť ľudského myslenia. S príchodom ekonomických ťažkostí rástli pochybnosti o liberálnej demokracii . Vo všetkých krajinách stúpla po vojne úloha štátneho systému ako organizátora spoločnosti a štátny dirigizmus sa presadil aj v ekonomike, kde dochádzalo ku znárodňovaniu, vytváraniu colných a ochranárskych bariér a zvyšovaniu štátnych zákaziek. Zároveň dochádzalo k formovaniu radikálnych hnutí, či už pravicového (Nemecko, Taliansko, Španielsko - fašizmus, nacizmus), alebo ľavicového charakteru -rozštiepenie socialistického hnutia na klasické sociálnodemokratické strany, ktoré opustili myšlienku revolúcie a zamerali sa na snahu o zlepšenie postavenia robotníckej triedy v rámci existujúceho systému a komunistické strany, ktorých cieľom bola revolúcia a diktatúra proletariátu. V náboženskom živote pokračoval proces sekularizácie, ktorý sa začal v druhej polovici 19. storočia a zasiahol predovšetkým mestské stredné vrstvy.


 

 

Otázky:

1.) Ktorý štát bol uznaný za vinníka prvej svetovej vojny?

2.) Vymenuj európske štáty, ktoré vznikli v dôsledku rozpadu Habsburskej, Hohenzollnerovskej a Romanovskej monarchie.

3.) Kto zastupoval na mierovej konferencii v Paríži USA, Veľkú Britániu a Francúzsko?

4.) V akej situácii sa nachádzalo počas mierovej konferencie v Paríži Rusko?

5.) Popíš základné trendy v kultúre a náboženstve po prvej svetovej vojne.

6.) Vysvetli pojem cordon sanitaire.


Zoznam použitej literatúry:

Kol. aut. Dějiny evropské civilizace II, Paseka, Praha, 1999

Hečková, J.,Marci Ľ.,Slneková V.,Nagy Z.: Dejepis, pomôcka pre maturantov, Enigma, Nitra, 2007

Müller, H.: Dějiny Německa, Nakladatelství Lidové Noviny, Praha, 1995

McMillanová Margaret: Mírotvorci, Academia, Praha, 2004

 

 



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.7
Hodnotené: 645x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame