Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Arabská ríša

Dátum pridania: 31. 12. 2008 19:32
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 7444x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová

reklama

 

 

 

 

Skalnaté a piesčité púšte Arabského polostrova boli v ranom stredoveku domovom kočovných arabských kmeňov, ktoré sa zaoberali pastierstvom, chovom tiav a koní, niektoré kmene sa venovali diaľkovému obchodu medzi Indiou a oblasťou Stredomoria. Arabské kmene neboli jednotné a často medzi nimi prepukali boje o pastviny, pôdu či vodu. Ich jednoduché polyteistické náboženstvo bolo viazané na rôzne posvätné miesta, z ktorých najdôležitejšia bola svätyňa Kaaba s vmurovaným posvätným čiernym kameňom v meste Mekka. Zjednotiteľom Arabov a zakladateľom ich mocnej ríše, ktorá v priebehu nasledujúcich desaťročí expandovala ďaleko za hranice pôvodných arabských sídiel sa stal prorok Mohamed.

 

Mohamed sa narodil r. 570 v Mekke do schudobnelej vetvy obchodníckej rodiny Kurajšovcov. Sám sa stal úspešným obchodníkom. Na svojich cestách sa oboznámil s učením judaizmu a kresťanstva a okolo r. 610 začal hlásať nové náboženstvo – islam (islam znamená odovzdanie sa do vôle Božej). Jeho základom bola viera v jediného boha Allaha. Nasledovníci Mohameda – moslimovia – museli dodržiavať päť základných prikázaní: veriť v Allaha, vykonávať predpísané modlitby, vykonávať predpísané pôsty, konať skutky milosrdenstva a aspoň raz za život vykonať púť na niektoré posvätné miesto islamu. Posvätnou knihou moslimov sastal Korán, ktorý písomne zaznamenáva Mohamedovo posolstvo. Mohamedovi nasledovníci čelili v Mekke prenasledovaniu, preto sa v r. 622 rozhodol zmeniť pôsobisko a 24. septembra odišielaj so svojimi učeníkmi do mesta Medina. Od tejto udalosti (hidžra)moslimovia rátajú svoj letopočet. Vzťahy medzi Mohamedovou Medinou a Mekkou sa zhoršovali a čoskoro došlo k vojne. Hoci spočiatku boli boje nerozhodné, Mohamedovi stúpenci získavali stále väčší vplyv a silnejšie pozície, čo sa prejavilo aj pri jeho púti do Mekky r.628 (tam je pôvod moslimskej púte hadždž), kde očistil svätyňu Kaaba od modiel. V r. 630 Mohamed s vyše10 tisícovou armádou stúpencov dobyl Mekku a zahájil víťazné ťaženie proti svojim nepriateľom.

 

Do jeho smrti r. 632 sa mu podarilo zjednotiť pod svoju nadvládu celý Arabský polostrov. Po Mohamedovej smrti došlo medzi jeho nasledovníkmi k sporu, kto sa má stať jeho nástupcom – kalifom. Moslimovia sa rozdelili na šiítov,ktorí za prorokových nástupcov uznávali len jeho najbližších príbuzných a ako posvätný text uznávali len Korán a sunnitov, ktorí za posvätný text uznávali aj Sunnu –popis Mohamedových výrokov a skutkov – a nepožadovali zachovanie nástupníctva v prorokovej rodine. Najbližším Mohamedovým mužským príbuzným bol jeho zať – manžel jeho dcéry Fatimy – Aliibn Abí Tálib. Proti nemu stál Mohamedov spolupracovník Abu Bakr, ktorý sa napokon stal prvým kalifom. R 661 bol zavraždený štvrtý kalif Alí ibn AbíTálib a kalifátu sa zmocnila dynastia Umajjovcov, ktorá vládla až do r. 750. Už krátko po Mohamedovej smrti sa začala expanzia islamu za hranice Arabského polostrova. Arabské vojská v r. 635-41 dobyli od oslabenej Byzancie postupne Sýriu,Palestínu i Egypt a zároveň rozvrátili moc dynastie Sásanovcov v Iráne.Po nástupe Umajjovcov bolo sídlo kalifov prenesenédo Damašku. Za ich nadvlády Arabi prenikli do Indie a dostalisa až na hranice čínskeho štátu. Na západe zamerali svoje výboje na Pyrenejský polostrov,kde sa vylodili r. 711 a postupne ovládli celé vizigótske kráľovstvo.

 

Vizigótom sa podarilo udržať na severozápade Španielska kráľovstvo Astúriu. Už r. 714 prekročili arabské vojská Pyreneje a smerovali do južného Francúzska, kde ich postup v r. 732 v bitke pri Poitiers zastavilo vojsko Karola Martela. Ummajovskí kalifovia založiliv dobytom Španielsku (po arabsky Andalúzia) arabskú provinciu (emirát) so strediskom v meste Córdoba. Arabskí dobyvatelia zavádzali v Córdobskom emiráte (r. 929 bol kalifom Abd al-Rahmanom povýšený na kalifát) hospodárske poznatky a technické zručnosti získané na dobytých územiach. Zaviedli intenzívny spôsob obrábania pôdy, pestovali ovocie, ryžu, cukrovú trstinu, bavlnu; a podporovali rozvoj remesiel, predovšetkým spracovanie textilu, kože, kovov, výrobu skla, zbraní, hodvábu. V 10. a 11. storočí tu pôsobili významní arabskí a židovskí učenci: matematici, astronómovia, lekári, básnici, filozofi, z ktorých treba spomenúť aspoň lekára a filozofa Ibn Siná (latinsky Avicenna). Ummajovská dynastia prežila v Córdobeaj krvavý prevrat, ktorým sa v r. 750 zmocnila vlády v Arabskej ríši dynastia Abbásovcov, ktorej pôvodné dŕžavy boli v oblasti dnešného východného Iránu. Abbásovskí kalifovia preniesli sídlo ríše z Damašku do Bagdadu v dnešnom Iraku.

 

Za ich vlády zanikol vplyv kmeňových zoskupení, zaviedli profesionálnu armádu a prísne organizovanú štátnu správu, na ktorej čele stál najvyšší vládny úradník – vezír. Územie ríše rozdelili na provincie - emiráty. Zreorganizovali aj štátne financie a zaviedli nový daňový systém, podľa ktorého všetci obyvatelia ríše platili daň z pôdy, moslimovia platili náboženskú daň a neveriaci (inoverci) daň z hlavy. Moc abbásovských kalifov začala od 9. storčia upadať. V obrovskej ríši sa objavili odstredivé tendencie, miestne dynastie sa nechceli podriaďovať ústrednej moci. Najvýznamnejšia z nich bola dynastia Fátimovcov, ktorá neuznávala nadradenosť bagdadských kalifov a od r. 909 používali jej predstavitelia titul kalifa. Fátimovci postupne ovládli Egypt, Sicíliu, Sýriu, Palestínu a západ Arabského polostrova. K tomu sa v 11. storočí pridal na východnej hranici tlak seldžuckých Turkov, ktorí postupne zabrali východné územia ríše a v r. 1055 dobyli Bagdad a ovládli celý kalifát. Abbásovcom ponechali funkciu kalifov v oficiálnom a náboženskom zmysle, de facto však v ríši vládli sami. Abbásovská nadvláda sa nakrátko obnovila v 13. storočí, no už r. 1258, keď Tatári dobyli Bagdad a Bagdadský kalifát definitívne zanikol. V tomto období sa sťahovali mračná aj nad arabskou nadvládou v Córdobskom kalifáte.

 

Ten sa už počiatkom 11.storočia rozpadol na menšie časti, vedené nejednotnými kniežatami, ktoré nedokázali odolávať tlaku severných kresťanských kráľovstiev Leónu(predtým Astúria), Kastílie ,Navarry a Aragónska. Rozhodujúcou udalosťou reconquisty ( znovudobytia Španielska) sa stalo dobytie Toleda r. 1085, ktoré sa stalo základňou pre ďalšie výboje na juh. Do polovice 13. storočia ovládli španielske vojská Sevillu a Córdobu a koncom 13. storočia už bol v arabských rukách len Granadský emirát na samom juhu krajiny, ktorého dobytím v r. 1492 sa skončila španielska reconquista.

Otázky:

  1. Aké bolo pôvodné náboženstvo arabských kmeňov?

  2. Popíš 5 základných prikázaní islamu.

  3. V ktorom roku odišiel Mohamed z Mekky do Mediny?

  4. V ktorom roku dobyl Mohamed Mekku?

  5. Ako sa rozdelili Mohamedovi stúpenci po jeho smrti?

  6. Popíš arabskú expanziu v prvom storočí po Mohamedovej smrti.

  7. Kto a kedy zastavil arabský postup v Európe?

  8. Popíš Cordóbsky kalifát.

  9. Popíš vládu Abbásovskej dynastie.

  10. Kde vládla dynastia Fátimovcov?

 

Zoznam použitej literatúry:

Kol.aut.:Dějiny evropskécivilizace I, Paseka, Praha, 1996

Hečková, J;Marci,Ľ.;Slneková, V.;Nagy, Z.: Dejepis (pomôcka prematurantov), Enigma, Nitra, 2007

 

 

 

 



Hodnotenie:
Hviezdičky: 3
Hodnotené: 458x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame