Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Vysokohorské prostredie – charakteristika životných podmienok

Dátum pridania: 28. 11. 2011 12:13
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 6396x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracoval(a): Mária Martinkovičová

reklama

 

Vysokohorské spoločenstvá sú spoločenstvá vyskytujúce sa nad a v oblasti hornej hranice lesa.

 

Vysokohorský ekosystém (ekosystém = ucelená, neuzavretá časť prírody, ktorá komunikuje s ostatnými časťami prírody; dochádza v ňom k prenosu a obehu hmoty, energie a informácií), je veľmi vzácny ako z  estetického, tak z vedeckého hľadiska. Na mnohých miestach sa vysokohorské spoločenstvá dodnes zachovali v relatívne nedotknutej forme ako súčasť napr. národných rezervácií a parkov. Umožňujú skúmať rôzne environmentálne zmeny a vplyv ľudskej činnosti na malých plochách. Tiež sú veľmi dôležité aj z hospodárskeho hľadiska - ako zásobárne vody a zdroje príjmov z rekreácie a turizmu.


Zdroj: http://obrazky.vychytane.sk/p/11101/ocarujuce-alpy.html

 

Obr.: Vysokohorské prostredie

 

 

V dnešnej dobe vysokohorské spoločenstvá stále viac trpia pôsobením rôznych environmentálnych vplyvov, pretože mnohé ľudské činnosti majú nadregionálny až globálny negatívny dopad na životné prostredie (napr. emisie oxidov dusíka a ťažkých kovov, globálne otepľovanie a pod.), čo sa vo zvýšenej miere prejavuje hlavne vo vysokohorskom prostredí.

 

Udržanie vzácnej rozmanitosti a premenlivosti na všetkých organizačných úrovniach živej prírody (biodiverzity) si v týchto ekosystémoch často vyžaduje zásah vedecky podložených stratégii.

 

Vysoké hory predstavujú zvláštny jav, kde organizmy (ako rastliny tak i živočíchy) musia čeliť resp. prispôsobiť sa výnimočným rozmanitým klimatickým podmienkam, v závislosti od reliéfu, ktorý sa výrazne mení často už na veľmi malých vzdialenostiach.

 

Teplota vo vysokohorských oblastiach je po celý rok pomerne nízka, pričom so vzrastajúcou nadmorskou výškou – každých 100 metrov klesá teplota o 0,6 ⁰C.

 

 

Z ďalších osobitých podmienok, ktoré charakterizujú vysokohorské prostredie, môžeme spomenúť:

 

  • silné slnečné žiarenie,

  • teplotná inverzia;

  • výraznejšie kolísanie vlhkosti vzduchu pri zamračenej a jasnej oblohe;

  • teplotné výkyvy medzi dňom a nocou, ktoré sú prudké – cez deň sa povrch pôdy prehrieva; v noci potom toto teplo z pôdy prudko vyžaruje;

  • výrazné teplotné rozdiely vzduchu a pôdy, ktoré závisia od orientácie a sklonu svahov;

  • snehová pokrývka – príliš dlho trvajúca alebo naopak jej absencia;

  • nepriaznivý vplyv vetra – napr. časté víchrice, odvievanie snehu, humusu, vysušovanie vzduchu a pod.;

  • mimoriadne členitý reliéf;

  • rozmanitý geologický podklad;

  • rýchlo sa meniaca klíma a vlastnosti pôd,...


 

Ostrovný charakter, výšková členitosť, rozmanitosť pôd vysokohorského prostredia, to všetko vytváralo a vytvára vhodné podmienky pre vznik a zachovanie populácií početných endemických taxónov. Taxóny sú skupiny konkrétnych organizmov, ktoré majú niečo spoločné, čím sa líšia od ostatných taxónov. Niekedy ich nazývame taxonomické jednotky. Endemit je je druh alebo rod, trieda..., ktorá sa vyskytuje len na určitom malom území a nikde inde, pričom do úvahy sa berie iba jeho prirodzený výskyt. Areály endemitov, v ktorých sa jednotlivé endemity vyskytujú, sú rozdielne. Môže ísť aj o malú lokalitu, s rozlohou iba niekoľkých m2.

 

Blízkosť centrálnych pohorí a ich predhorí umožňuje prelínanie horských a teplomilných prvkov, čím v podmienkach vysokohorského prostredia vznikla postupne pestrá mozaika vegetačných typov, s množstvom endemických a reliktných rastlín. Relikt z biologického hľadiska je organizmus, ktorý bol v ľadových dobách rozšírený, no s ústupom ľadovcov zo sledovaného územia do veľkej miery vymizol a zostal tam zachovaný len na obmedzených, preňho vhodných stanovištiach. Glaciálne (ľadové, ľadovcové) relikty možno nájsť napríklad v Tatrách alebo v Krkonošiach.

 

Pre pochopenie životných podmienok vo vysokohorskom prostredí je nutné pochopiť i ďalšie pojmy a to ekologická tolerancia, valencia, minimum, optimum, kozmopolit a atď.

 

Pod pojmom ekologická valencia (tolerancia) rozumieme súbor podmienok, v ktorých je organizmus schopný existovať. Pre organizmus sú najvhodnejšie optimálne podmienky. Ak podmienky organizmu nie sú v rozmedzí ekologickej valencie, zahynie. Obmedzenie schopnosti života organizmu určuje Leibigov zákon minima, ktorý hovorí, že život je obmedzený práve tým faktorom, ktorý je v minime, t.j. limitujúcim faktorom. Teda napríklad, ak má rastlina dostatok svetla a živín, ale nedostatok vody, zahynie).

 

Že každý druh je schopný tolerovať určité rozpätie niektorého faktora, hovorí Shelfordov zákon tolerancie. Ekologickú valenciu môžeme vyjadriť tzv. Gaussovou krivkou.


Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=8&file=pojmy

 

Obr.: Gaussova krivka ekologickej tolerancie


 

Šírka ekologickej valencie pomáha určiť vzťah organizmu k rôznym faktorom. Kozmopolitné organizmy majú širokú valenciu, endemické organizmy úzku ekologickú valenciu - vyskytujú sa len na určitom malom území a používajú sa aj ako bioindikátory, nakoľko rýchlo reagujú na akúkoľvek zmenu podmienok.

 

Živočíšne organizmy sa v priebehu vývoja (fylogenézy) dokonalo prispôsobili prostrediu, v ktorom žijú – tvarom a veľkosťou tela, fyziologickými a morfologickými procesmi či anatomickými zmenami. Takémuto prispôsobeniu – zmenám hovoríme adaptácia.

 

 

Vysokohorské podmienky predstavujú extrémne podmienky pre rast a život rastlín, znaky, ktorými sa v priebehu vývoja prispôsobili sú napríklad:

 

  • nízky vzrast;

  • xeromorfné znaky ako hrubá kutikula, redukcia čepeľovej časti, listy zvinuté dovnútra,

  • ochlpenie ktoré je často výrazné

  • urýchlené kvitnutie

  • pestrofarebné kvety

  • vždyzelenosť

  • schopnosť fotosyntézy i pri nízkych teplotách i pod snehom



Zopakujte si:
1. Aké sú to vysokohorské spoločenstvá?
2. Vymenuj aspoň 5 osobitých podmienok, ktoré charakterizuje vysokohorské prostredie.
3. Aké sú charakteristické znaky adaptácie rastlín na vysokohorské prostredie?
4. Čo nám hovorí Shelfordov zákon tolerancie?



Použitá literatúra:
http://www.vuvb.uniza.sk/page.php?f=nil-017-d-sk.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ekosyst%C3%A9
http://ibot.sav.sk/Jozef/PF_07_Vys-veg.pdf
http://www.enviro-edu.sk/?page=biodiverzita
http://sk.wikipedia.org/wiki/Tax%C3%B3n
http://sk.wikipedia.org/wiki/Glaci%C3%A1lny_relikt
http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=8&file=pojmy



Zdroje obrazkov:
http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=8&file=pojmy
http://obrazky.vychytane.sk/p/11101/ocarujuce-alpy.html



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.9
Hodnotené: 458x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame