Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Hospodársky významní zástupcovia čeľadí bôbovité, ľuľkovité, lipnicovité

Dátum pridania: 14. 03. 2011 14:35
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 14304x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: PaedDr. Jana Dolinská

reklama

 




Čeľaď: bôbovité (fabaceae)


Rastliny vytvárajú zložené listy s úponkami. Tie im umožňujú prichytávať sa k opore. Na koreňoch sa dajú pozorovať hrčky so symbiotickými nitrifikačnými baktériami. Tie sú schopné viazať vzdušný dusík. Zaorávaním týchto rastlín sa dusík uvoľňuje do pôdy, čo sa využíva pri zelenom hnojení.

 

Tieto rastliny majú špecifickú stavbu kvetu. Koruna sa rozlišuje na 2 krídla, striešku a člnok. Tento tvar koruny sa označuje ako motýľovitá koruna. Takýto kvet je súmerný podľa jednej roviny.


Zdroj: J. Dolinská



Kvety vytvárajú strapcovité súkvetia. Plodom je struk, v ktorom semená obsahujú veľa bielkovín. Strukoviny sú bohatým zdrojom bielkovín, ale aj cukrov (škrob), minerálnych látok (draslík, horčík, fosfor, vápnik, železo a i.) a vitamínov. Sú nie len významnou potravinou ale aj krmovinou a priemyselnou surovinou. Najznámejšie druhy využívané v  slovenskej kuchyni sú: fazuľa obyčajná, hrach siaty, šošovica kuchynská, sója.



Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris)


Na rozdiel od iných strukovín sa semená a struky fazule nesmú konzumovať surové, pretože obsahujú toxín (toxalbumín), ktorý sa tepelnou úpravou rozkladá. Odvar z fazuľových strukov obsahuje látku podobnú inzulínu, preto sa používa pri cukrovke na zníženie hladiny cukru v krvi. Pôsobí tiež diureticky (močopudne), čo sa využíva pri rôznych ochoreniach vylučovacej sústavy. Poznáme fazuľu kríčkovú a popínavú



Hrach siaty (Pisum sativum)


Je stará kultúrna plodina, ktorej pestovanie je spojené s poľnohospodárskou kolonizáciou našich krajín. Semená hrachu sú dôležitým zdrojom bielkovín pre výživu ľudí a zvierat. Zrelé semená obsahujú 22 - 28 % dusíkatých látok, 46 - 56 % škrobu, 5 - 7 % vlákniny, 3 % tuku a väčšie množstvo enzýmov a vitamínov A1, B1, B2.

 

Zdroj: http://www.agroatlas.ru/en/content/cultural/Pisum_sativum_K/


 

Sója fazuľová známa tiež iba ako sója

 

Jje tzv. mäso vegetariánov. Je to jednoročná plstnato chlpatá bylina, udomácnená v Kórei, v Číne a v Japonsku. Pestuje sa ako výživná plodina všade, kde sa jej darí, u nás ako olejnina i strukovina. Je medonosná. Obsahuje najviac bielkovín a vyznačuje sa vhodným zastúpením nenahraditeľných (esenciálnych) aminokyselín. Zo sóje sa získavajú a pripravujú ďalšie produkty, napr. sójové výhonky, sójová múka, sójové mlieko, sójový olej, sójový syr – tofu, sójové mäso.

 

 

Čeľaď: ľuľkovité (solanaceae)

 

Táto čeľaď má pre človeka veľký význam. Patria sem mnohé hospodársky významné druhy, hojne rozšírené. Majú bikolaterálne cievne zväzky. V pletivách obsahujú alkaloidy: solanín, atropín, nikotín.

 

Vytvárajú jednoduché alebo zložené, striedavé listy. Kvety sú usporiadané vo vrcholíkovitom súkvetí. Koruna z 5 zrastených korunných lupienkov zrástla s 5 tyčinkami, u ktorých došlo k redukcii. Plodom je bobuľa a tobolka.

 

 

Rajčiak jedlý (Lycopersicum esculentum), ľudovo paradajka

 

Je to jednoročná, príp. viacročná bylina. U nás sa pestuje v rôznych odrodách. Rozoznávame vysoké, nízke a kríčkovité sorty. Plody sa využívajú čerstvé alebo priemyselne spracované na pretlaky, kečupy, šťavy atď.

 

 

Paprika ročná (Capsicum annuum)

 

je jednoročná bylina, u nás sa pestuje vo viacerých odrodách ako zelenina.

 

 

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum)

 

Sa u nás pestuje ako okopanina s množstvom odrôd, ktoré podľa využitia delíme na stolové (potravina), hospodárske (krmivo) a priemyselné (surovina, najmä škrob). Ľuľok zemiakový sa z dnešného Peru dostal do Európy v 16. storočí a je rozšírený takmer po celom svete. Je to bylina s hranatou stonkou, bielymi, ružovými alebo fialovými kvetmi. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule. Ľuľok sa pestuje pre podzemné hľuzy známe ako zemiaky, ktoré sú dôležitou súčasťou nášho jedálneho lístka. Poskytujú najmä škrob. Okrem toho obsahujú minerálne látky (napr. draslík, fosfor, železo a i.), vitamíny skupiny B, vitamín C, K, E. Nadzemné časti ľuľka zemiakového sú jedovaté. Obsahujú toxický solamín a chakonín, ktoré sa pri teplotách nad 170°C čiastočne rozkladajú. V hľuzách je koncentrácia alkaloidov nízka, najvyššia je pod šupkou. Zvyšuje sa, ak sú zemiaky vystavené svetlu. Otravy zemiakmi sa vyskytujú vzácne, najmä po konzumácií bobúľ (nie hľúz). Pri predávkovaní môže dôjsť aj k smrteľnej otrave. Obsah toxických látok je jednou z vlastností, ktoré sa sledujú počas šľachtenia.

 

Zdroj: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:234_Solanum_tuberosum_L.jpg

 


Tabak virgínsky

 

Je jednoročná bylina, u nás sa pestuje vo viacerých odrodách poskytujúcich tabakové listy. Obsahuje najmä prudko jedovatý alkaloid nikotín, ktorý sa veľmi rýchlo vstrebáva (ústami, tráviacim traktom i pokožkou).

 

Zdroj: http://alkaloidy-lenka.ic.cz/nikotin.htm

 

 

Čeľaď: lipnicovité (poaceae)

 

Je to morfologicky aj biologicky významná čeľaď s vyše 400 rodmi a takmer 10 000 druhmi. Sú to jednoročné až trvalé rastliny. Sú rozšírené po celom svete a majú pre človeka rozhodujúci význam ako základ pestovania obilnín a krmovín. S výnimkou bambusu ide o byliny s dutými valcovitými článkovanými stonkami - steblami. Plnú stonku má len kukurica. Listy objímajú steblo a sú dlhé a úzke, väčšinou sú striedavé so súbežnou žilnatinou a bývajú rozlíšené na čepeľ a pošvu.

 

Nevýrazné kvety sú usporiadané v klasoch alebo metlinách. V kvetoch sú tri tyčinky, jeden piestik s dvomi perovitými bliznami. Kvety majú redukované kvetné obaly. Piestik a tyčinky sú kryté plievočkou, plevicou a vonkajšími (čiže spodnými) plevami. Sú vetrom opelivé. Stena jediného semenníka (osemenie) zrastá s oplodím a vytvára plod tráv – obilku (zrno).

 

Väčšina druhov obilnín bola vypestovaná z planých tráv juhozápadnej Ázie. Oproti rozpadavému vretenu klasov planých druhov zostáva pri kultúrnych obilninách klas v celku a obilky sa uvoľňujú z plievplevíc a plievočiek až mlátením.

 

Zdroj: http://zskomtu.cz/vyuka/biologie/olympiady/08/testy/travy.htm

Stavba kvetu : 1. pleva, 2. plevica, 3. osť, 4. plievočka, 6. tyčinky

 

 

Obilniny môžu vyvolať u precitlivených ľudí rôzne ochorenia alebo alergické reakcie. Asi najznámejšou je celiakia – črevné ochorenie zapríčinené citlivosťou na lepok. Je to bielkovina, ktorá sa nachádza v pšenici, raži, jačmeni a ovse. Neobsahuje ho ryža, preto je vhodnou potravinou aj pre pacientov s týmto ochorením.


 

Pšenica siata (Triticum aestivum)

 

Je významnou chlebovou obilninou.Jej zrno obsahuje všetky hlavné skupiny živín dôležitých pre ľudský organizmus – cukry, bielkoviny, tuky, vitamíny najmä skupiny B, minerálne látky (vápnik, draslík, horčík, mangán) a vlákninu. Vitamíny, minerálne látky, vláknina a množstvo bielkovín sa nachádza najmä v obalovej vrstve (otruby) a klíčku. Mletím zŕn sa získava múka. Otruby a klíčky ostávajú v celozrnnej múke, preto sa jej výživová hodnota s bielou zvyšuje. Celozrnné potraviny obsahujú viac vlákniny, ktorá pôsobí preventívne proti zápche a môže znižovať aj riziko porúch činnosti hrubého čreva.

 

 

Ryža siata (Oryza sativa)

 

Patrí k nadôležitejším obilninám sveta. Pôvodne sa pestovala v juhovýchodnej Ázii, kde rástla pri riekach, potokoch a vodných nádržiach. Ryžové zrná obsahujú veľké množstvo škrobu, menej biologicky hodnotných bielkovín, minerálnych látok. Obsah tukov je nízky. Dnes je známych viac ako 10 000 odrôd ryže siatej, ktoré sa líšia obsahom jednotlivých látok.

 

K obilninám pestovaných na Slovensku patrí aj: ovos siaty, raž siata, pšenica letná, jačmeň siaty a jačmeň dvojradový, ktorý sa používa na výrobu piva.

 

Zdroj: J. Dolinská


 

Kukurica siata (Zea mays)

 

Pôvodne ju domestikovali Indiáni na území dnešného Mexika. Je to jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi. Tyčinkové kvety vytvárajú metlinu na vrchole stonky, piestikové kvety vytvárajú šúľok v pazuchách listov. Peľ sa prenáša najmä vetrom, včely a iný hmyz síce peľ zbierajú ale ich význam pre opeľovanie je malý. V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje prevažne ako krmivo pre dobytok, či už vo forme zrna alebo siláže a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Jej priama spotreba ako potraviny je okrajová, napriek tomu rastie význam sladkej kukurice ako zeleniny.

 

 

Zopakujte si:

 

  1. Druhy ktorej čeľade sa využívajú na zelené hnojenie?

  2. Prečo sa nesmú konzumovať zelené hľuzy ľuľka zemiakového?

  3. Ako sa nazýva ochorenie, ktoré sa spája s intoleranciou na lepok?

  4. Ako sa nazýva stonka lipnicovitých rastlín?



Použitá literatúra:

 

Višňovská, J. et al.: Biológia pre 1. ročník gymnázií. 1. vyd. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA. 2008. 196 s. ISBN: 978-80-8091-133-1

http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=3&file=dvojklicnolistove&page=6

http://sk.wikipedia.org/wiki/Lipnicovit%C3%A9

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kukurica_siata




otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.8
Hodnotené: 790x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame