Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Sinice (Cyanophyta)

Dátum pridania: 16. 02. 2009 15:32
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 6062x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: Jana Dolinská

reklama

 

 

 

Sinice sú najstaršie prokaryotické organizmy na Zemi. Nachádzajú sa vo vode, osídľujú pôdu, kôru stromov, skaly. Niektoré druhy žijú v symbióze s hubami, čím vytvárajú nové organizmy - lišajníky. Sinice ako prvé osídľujú novovzniknuté vulkanické ostrovy, pretože sa dokážu prispôsobiť nehostinným podmienkam. Tie, ktoré žijú vo vode sú súčasťou fytoplanktónu. Slúžia ako potrava pre organizmy v ďalších stupňoch potravových vzťahov.

 

V niektorých systémoch sú sinice zaraďované k nižším rastlinám spolu s riasami, v iných sú priraďované k baktériám ako Cyanobacterie. Ich bunky sú však väčšie ako bunky baktérií. Ich existencia je viazaná na svetlo. Sú to autotrofné druhy.

 

 

Stavba bunky siníc:

 

Cytoplazma sa delí na vonkajšiu časť – chromatoplazmu a vnútornú časť - centroplazmu. V chromatoplazme sú sústredené predovšetkým tylakoidy obsahujúce fytosynteticky účinné farbivá. Patrí k nim chlorofyl a, ß – karotén, červené farbivo - fykoerytrín a modré farbivo - fykocyanín. Červené farbivo sa vyskytuje len u niektorých druhov a umožňuje využívať svetlo s malou vlnovou dĺžkou. Modré farbivo - fykocyanín dodáva siniciam sivozelenú farbu. Fotosyntézou si vytvárajú zásobnú látku – sinicový škrob. Súčasťou vonkajšej cytoplazmy sú aj plynové vakuoly – pseudovakuoly, ktoré znižujú hmotnosť bunky. Sú prítomné najmä u druhov, ktoré sú súčasťou fytoplanktónu (napr. Microcystis).

 

Vnútorná časť cytoplazmy – centroplazma obsahuje predovšetkým ribozómy, zásobné látky a jadro v podobe kruhovej DNA molekuly. Jadro nie je od cytoplazmy oddelené jadrovou membránou a má typickú stavbu prokaryotickej bunky.

 

Nad cytoplazmatickou membránou sa nachádza bunková stena. Jej vonkajšia vrstva slizovatie a niektorým druhom uľahčuje „drgavý“ pohyb (napr. drgavka).

 

 

Rozmnožovanie:

    • amitózou u jednobunkových druhov

    • vegetatívnym rozmnožovaním - rozpadom vlákien siníc

    • tvorbou spór – akinéty – tie umožňujú prežiť nepriaznivé podmienky

 

 

Zástupcovia:

rad: Chroococcales – zahŕňa jednobunkové sinice žijúce v kolóniach

druh: Microcystis – sinica, ktorá pri masovom rozvoji vytvára tzv. vodný kvet.


Ľudia ho identifikujú podľa zeleno sfarbenej vody s množstvom zrnitých útvarov. Sú to premnožené sinice, ktoré vylučujú do vodného prostredia toxíny. V takejto vode je zákaz kúpania, pretože toxíny vyvolávajú zápaly kože a alergie.

 

Zdroj: http://bestcarnivorousplants.com/aldrovanda/photos/reintroductions/pb2_8_01.jpg

Tzv. vodný kvet v prírodnej nádrži


 

rad: Oscillatoriales – zahŕňa jednobunkové alebo vláknité sinice

druh: Oscillatoria – Drgavka – má špecifický druh pohybu

Nostoc – vytvára husto spletené retiazkovité vlákna, žije prisadnuto na kameňoch, vodných rastlinách alebo sa voľne vznáša

Anabaena – Anabénapodieľa sa na vytváraní tzv. vodného kvetu

 

Zdroj:


 

Kontrolné otázky:

  1. Čo podmieňuje zaradenie siníc k prokaryotickým organizmom?

  2. Ako prežívajú sinice nepriaznivé podmienky, napr. dlhodobé sucho?

  3. Ktoré sinice sa podieľajú na vytváraní tzv. vodného kvetu?

  4. Ako sa vyživujú sinice?

 

 

Použitá literatúra:

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 2. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 2000. 87 s. ISBN: 80-08-03095-X

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5

Baranec, T. et al.: Systematická botanika. 1. vyd. Nitra : UNIVERSUM. 1998. 205 s. ISBN 80-967111-2-1



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 3
Hodnotené: 436x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame