Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Základné poznatky o pedosfére a zloženie pôdy

Dátum pridania: 14. 02. 2009 18:08
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 3751x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: Mgr.Erika Lieszkovszká

reklama

 



Pedosféra, čiže pôdny pokryv Zeme, je najmladšia zložka fyzicko-geografickejsféry. Vytvorila sa potom, keď organizmy osídlili vrchnú vrstvu zvetralín na súši a vstúpili s nimi do súčinnosti.

 

Pedosféra je samostatný prírodný útvar vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry (zvetraných hornín) pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vzduchu a vody.

 

Pôdu možno chápať ako ľubovoľný trojrozmerný výrez z pedosféry od jej povrchu až po podložnú materskú horninu (substrát). Na pôdu pôsobia vplyvy. Sú to:

 

horniny, z nich sa tvorí najväčšia časť pôdnej hmoty,

 

klimatické podmienky, ktoré ovplyvňujú teplotné a vodné pomery pôd, a tým aj mnohé pôdne procesy,

 

georeliéf určuje orientáciu voči Slnku, sklonom rýchlosť odnosu pôdnych častíc,

 

rastlinné a živočíšne organizmy, ktoré akoby oživujú pôdnu hmotu a po odumretí z nich vzniká humus,

 

podzemné a povodňové vody, na príslušných miestach celoročne alebo občas premokujú pôdy,

 

vplyv človeka, ktorý stále viac pôsobí na pôdu nepriamo i priamo.

 

 

 

Osobitný faktor je čas, t.j. dĺžka vývoja pôdy na danom mieste.

 

Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pôdoznalectvo, čiže pedológia. V rámci fyzickej geografie sa vyvinula geografia pôd – pedogeografia, ktorá skúma pôdy ako súčasť krajiny, z geografického hľadiska. Osobitne sa venuje rozšíreniu pôd, vzťahu pôd a ostatných zložiek krajiny a úlohe pôd v krajine.

 

Pedosféra má viacero dôležitých funkcií. Pôda je predovšetkým základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve.

 

Pôda významne ovplyvňuje hydrologické pomery. Zadržiava a akumuluje zrážkovú vodu, a tak napomáha vytvárať zásoby podzemnej vody. Nemenej užitočne sa pôda spolu s vegetačným krytom podieľa na stálej regenerácii ovzdušia.

 

Na čelnej stene sondy alebo na očistenom odkryve sú zreteľné rôzne sfarbené vrstvy. Nazývajú sa pôdne horizonty. Pomocou nich sa pôda klasifikuje, zaraďuje do pedologickej klasifikácie.

 

 

Zloženie pôdy a jej vlastnosti

 

Dobrá úrodná pôda sa vyznačuje priaznivým pomerom medzi pevnou, kvapalnou a plynovou fázou. Je dôležité, aby pôdna voda bola prístupná nasávaniu koreňovým systémom rastlín.

 

Pôdna hmota sa skladá z neživej a živej zložky. Neživá zložka sa delí na anorganickú a organickú časť. Anorganická časť sa člení na pevný, kvapalný a plynový podiel.

 

Pevný podiel reprezentujú minerálne a horninové častice. Kvapalný podiel tvorí pôdna voda, presnejšie pôdny roztok. Plynový podiel predstavuje pôdny vzduch.

 

Pôdna voda a vzduch sú vo voľných priestoroch medzi pevnými časticami pôdy, t.j. v pôdnych póroch.

 

Pevný minerálny podiel pôdy je zmes minerálnych a horninových častíc rôznych veľkostí od mikroskopických častíc až po veľké kamene. Tieto častice sa podľa veľkosti združujú do skupín, do zrnitostných kategórií. Častice väčšie ako 2 mm tvoria skelet, častice s priemerom 2 mm a menším utvárajú jemnozem.

 

Pomerné zastúpenie jednotlivých zrnitostných kategórií udáva zrnitosť čiže textúru pôd. Zrnitosť pôd určuje pôdne druhy.

 

V praxisa rozlišujú tri základné pôdne druhy: pôdy ťažké – ílovité, stredne ťažké – hlinité a ľahké piesočnaté. Názvy sú odvodené od ľahkosti či ťažkosti obrábania.

 

V pôde je popri jemnozemi aj skelet, preto sa pôdy rozdeľujú na slabo, stredne a silneskeletnaté.

 

Pôdne zrná sú spravidla spojené do zhlukov rôznej veľkosti a tvaru. Sú to štruktúrne agregáty.

 

Významná fyzikálna vlastnosť pôdy je štruktúra pôdy, ktorá predstavuje schopnosť pôdnej hmoty zhlukovať alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty.

 

Reakcia pôdy je chemická vlastnosť pôdy, môže byť neutrálna (hodnoty pH sa pohybujú okolo 7), kyslá (pH pod 7) a zásaditá, čiže alkalická (pH nad 7).

 

Koloidné častice spolu tvoria sorpčný komplex pôdy, ktorý chráni rastlinné živiny pred vyplavením vodou. Významné rastlinné živiny sú: N, Ca, Mg, K,P, S.

 

Humusje organický neživý podiel pôdy. Vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov. Jeho podstatnú časť tvorí C a N. Humus ovplyvňuje prakticky všetky vlastnosti pôdy, a tým aj jej úrodnosť. Humus má rôznu kvalitu.

 

Živá časť pôdy sa skladá z koreňovej sústavy rastlín a pôdneho edafónu – pôdnych organizmov (baktérie, plesne, huby, prvoky, hmyz, v pôde žijúce drobné hlodavce).

 

Úrodnosťje schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia. Rozlišujeme prirodzenú a kultúrnu úrodnosť. Prirodzená úrodnosť sa vytvorila bez zásahu človeka a má hlavný význam v lesných oblastiach. Kultúrna úrodnosť vznikla kultiváciou prirodzených pôd (obrábanie, hnojenie, odvodňovanie). Túto úrodnosť majú naše poľnohospodárske pôdy.

 

 

Cvičenie:

  1. Vysvetlite rozdiel medzi úlohami pedológia a pedogeografia.

  2. Ako sa môže líšiť zloženie pôdneho vzduchu a pôdnej vody od atmosférického vzduchu a povrchovej vody?

  3. Ako sa určuje reakcia pôdy priamo v teréne?

  4. Vysvetlite, prečo sa mení pôdny pokryv so zmenou geografickej šírky.

 

 

Použitá literatúra:

Mičian, Ľ. a i.,1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií (1.diel). SPN Bratislava,s.95, ISBN 80-08-02602-2



Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.7
Hodnotené: 430x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame