Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Kultúrna krajina

Dátum pridania: 28. 12. 2008 21:49
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 4775x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: Mgr.Erika Lieszkovszká

reklama

 

 

 

Kultúrna krajina je ľudskou spoločnosťou, jej sociálno-ekonomickými aktivitami zmenená až pretvorená prírodná krajina.

 

 

V kultúrnej krajine možno vidieť v rôznom rozsahu pozmenené, pretvorené či dokonca devastované územné celky prírodnej krajiny. Podľa stupňa premeny prírodnej krajiny možno rozlíšiť šesť typov krajiny:

  1. Nezmenená krajina – hospodárske aktivity človeka ju bezprostredne nezasiahli, človek ju prísne chráni (lesohospodárskou ťažbou nedotknuté lesy, prírodné rezervácie, NPR Devínska Kobyla, NPR Sitno).

  2. Slabo zmenená krajina – aktivity človeka v nej nenarušili prirodzené väzby medzi prírodnými zložkami krajiny (v prírodnom stave zachované národné parky, NP Malá Fatra, NP Slovenský raj).

  3. Narušená krajina – vznikla neracionálnym využívaním prírodných zdrojov (druhotné, menej hodnotné lesy, smrekové lesíky na Polabskej nížine).

  4. Silne narušená krajina – taktiež vznikla neracionálnym využívaním prírodných zdrojov, ale v podmienkach neustálej rovnováhy prírodných procesov (druhotne zasoľované pôdy).

  5. Pretvorená krajina – v nej prirodzené väzby medzi prírodnými komponentmi sú cieľavedomo pozmenené (polia, vinice, záhrady, parky).

  6. Umelá krajina – prirodzené väzby medzi prírodnými komponentmi má potlačené, rozrušené. Zahŕňa rôzne zastavané plochy (priemyselné závody, letiská, komunikácie, povrchové bane, lomy).

 

 

Zastavané plochy, poľnohospodársky, lesohospodársky využívané plochy, ale i skládky predstavujú rôzne formy využitia zeme. Tie z priestorového hľadiska možno vnímať ako uzly, siete a povrchy.

 

Uzol je taký priestorový štruktúrny útvar, ktorý sa vyznačuje vysokou koncentráciou ľudskej činnosti na relatívne malom priestore a je výsledkom a cieľom priestorového premiestňovania ľudí, materiálov a informácií. Pre uzly sú typické také formy využitia zeme, ako sídla, ale i školy, priemyselné závody, či nemocnice, chaty.

 

Siete tvoria súbor najrozmanitejších spojníc medzi uzlami. Predstavujú ich také formy využitia zeme, ako cesty, železničné trasy...

 

Povrchy sú plošné útvary. Formy využitia zeme sú rozdielne – poľnohospodárske plochy, lúky, hospodárske lesy, ochranné lesy.

Uzly, siete a povrchy ako priestorové štruktúry foriem využitia zeme sú základom pre pochopenie skladby a organizácie kultúrnej krajiny.

 

 

 

Regióny kultúrnej krajiny ako funkčne prepojené územné systémy

 

Kultúrnu krajinu možno spoznávať nielen podľa priestorového rozloženia foriem využitia zeme, ale i celých oblastí – regiónov.

 

Regióny kultúrnej krajiny sú územia vyhraničené na základe kritéria vybratého zo socioekonomickej sféry. Rozlišujú sa regióny homogénne a nodálne.

  1. Homogénne regióny vykazujú z hľadiska zvoleného kritéria istú rovnorodosť na celom vyhraničenom území. Môžu mať podobu individuálnych alebo typologických regiónov.

 

Homogénne individuálne regióny sú neopakovateľné územné indivíduá s charakterom zvolenej kriteriálnej vlastnosti. Individuálny región má už v názve vyjadrenú kriteriálnu vlastnosť a individualitu, neopakovateľnosť územia – ovocinársky región Trnavskej pahorkatiny.

 

Homogénne typologické regióny sú zoskupované do určitého typu na základe opakujúcej sa kriteriálnej vlastnosti, typu vlastnosti – ovocinárske regióny Slovenska.

 

  1. Nodálne (uzlové) regióny, nazývané tiež funkčné regióny, sú územia vnútorne späté smerom a silou väzieb medzi uzlami.

 

Nodálne regióny predstavujú najčastejšie rôzne druhy spádových území, v jadre ktorých sa nachádza výrazný uzol (nódus). Ten príťažlivo pôsobí na ďalšie uzly v okolitom území. Napríklad mesto možno chápať ako uzol v rámci ponuky pracovných príležitostí. Podmieňuje dochádzku do zamestnania z určitého územia – regiónu každodennej dochádzky do zamestnania. V rámci takéhoto regiónu možno rozlíšiť typové regióny každodennej dochádzky do zamestnania s uzlami nižšieho hierarchického rádu – priemyselné závody, rôzne druhy služieb. Areály typových regiónov sa môžu čiastočne prekrývať. V ostatných rokoch čoraz väčší význam nadobúda štúdium komplexných regiónov. Pri ich štúdiu sa pozornosť zameriava najmä na väzby medzi fyzicko-geografickými a socioekonomickými systémami. Konečný cieľ je chápať región ako syntetickú, komplexnú územnú jednotku.

 

Štúdium regiónov na základe potenciálu, vzájomných väzieb medzi fyzicko-geografickými komplexmi a ich väzieb na obyvateľstvo, teritoriálno-výrobné komplexy, dopravné systémy, systémy osídlenia, má veľký význam pre činnosti človeka. Tvorí východisko pre kalkuláciu a hodnotenie nárokov človeka na funkcie krajiny, na rozlohu funkčných plôch, potrebnú štruktúru a kapacitu infraštruktúry.

 

 

Cvičenie:

  1. Vymenujte stupne kultúrnej krajiny.

  2. Charakterizujte kultúrnu krajinu.

  3. Ako sa rozlišujú regióny kultúrnej krajiny?

 

 

Použitá literatúra:

Seko, L. a i., 1998:Geografia pre 4. ročník Gymnázií, SPN, s. 80,ISBN 80-08-02731-2



Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.9
Hodnotené: 446x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame