Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Novinka:

Maturanti, inšpirujte sa na našej stránke, aby ste zožali úspech pri maturitnom stole. Prajem veľa šťastia!
Maya
maja
 

Slovenský štát 1939-1945

Dátum pridania: 23. 09. 2008 02:08
Zobrazené: 3892x

Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová


Vzniku vojnového slovenského štátu predchádzalo zhoršenie medzinárodnej situácie v dôsledku nástupu fašistických, nacistických a komunistických totalít v okolitých štátoch a stupňovanie národnostného napätia vo vnútri prvej ČSR, keď emancipačné snahy slovenského národa vyvrcholili v autonomistickom hnutí.


V júni roku 1938 predsedníctvo a zjazd HSĽS schválili definitívny návrh autonómie Slovenska.  Zároveň nadviazali  spoluprácu s Henleinovou nemeckou a Esterházyho maďarskou stranou, čo vytvorilo na vládu ČSR veľký nátlak. Cieľom Henleinovej SDP, riadenej Hitlerom z Nemecka, rovnako ako maďarským, však bolo rozbitie ČSR. Keď však Hitler ultimatívne žiadal od ČSR odstúpenie Sudet Nemecku, vláda to odmietla. Hitler teda vyzval Veľkú Britániu, aby sa zapojila do riešenia problému nemeckej menšiny v ČSR. Veľká Británia ani Francúzsko neboli ochotné ísť kvôli ČSR do vojny, a tak postavili vládu ČSR pred ultimátum: buď odstúpi Nemecku oblasti z 50% percent obývané Nemcami, alebo nebudú ochotní zaručiť jej bezpečnosť. Vláda M. Hodžu ultimátum prijala, no pre nevôľu obyvateľstva musela odstúpiť a nová vláda gen. Syrového vyhlásila mobilizáciu. Dňa 29.9.1938 sa však zástupcovia Francúzska (E.Daladier), V. Británie (N. Chamberlain), Nemecka (A. Hitler) a Talianska (B. Mussolini) zišli v Mníchove a bez vypočutia zástupcov ČSR podpísali dohodu o odstúpení požadovaných území Nemecku. Zároveň vzniesli požiadavky na časti slovenského územia Poľsko a Maďarsko. Za tejto situácie sa 5.-6.10.  stretli v Žiline zástupcovia HSĽS a ďalších strán a prijali žilinskú dohodu, návrh ústavného zákona o autonómii Slovenska.


Pražská vláda dohodu prijala a vymenovala krajinskú slovenskú autonómnu vládu, na čele s Dr. Jozefom Tisom. Tá musela čeliť územným požiadavkám Maďarska a Poľska, o ktorých nakoniec rozhodla viedenská arbitráž z 2.11.1938. Slovensko stratilo južné územia v línii Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rožňava, Košice, Poľsko si pripojilo časť Oravy, Kysúc a Spiša. Medzitým odstúpil a do cudziny odišiel E. Beneš a prezidentom sa stal E. Hácha. Slovenská vláda postupne zlikvidovala demokratické zriadenie. Došlo k nútenému zlúčeniu HSĽS s ostatnými stranami, vo voľbách v decembri už bola len jednotná kandidátka HSĽS a zástupcov maďarskej a nemeckej menšiny. Opozícia bola umlčaná. Už koncom roku 1938 Hitler prišiel s návrhom na okupovanie územia Čiech a Moravy a vytvorenie závislého Slovenského štátu. S týmto cieľom potom vystupoval v jednaniach s J. Tisom a slovenským ministrom zahraničných vecí F. Ďurčanským, ktorým naznačoval možnosť rozdelenia Slovenska medzi Poľsko a Maďarsko. Za tejto situácie 14.3.1939 slovenský snem odhlasoval vznik samostatného Slovenského štátu. Na druhý deň nemecké vojská vtrhli na územie Čiech a vytvorili Protektorát Čechy a Morava. Podľa ochrannej zmluvy uzavretej v marci 1939 s Hitlerom sa Nemecku podriaďovala slovenská vnútorná i zahraničná politika, spolu so zameraním výroby podľa požiadaviek Nemecka. O akú ochranu išlo sa ukázalo o pár dní, keď sa vláda musela nečinne prizerať obsadeniu Podkarpatskej Rusi Maďarskom. Slovensko sa ako vojenský spojenec Nemecka muselo zapojiť do útoku na Poľsko, ZSSR a dokonca vyhlásilo vojnu USA. V ZSSR sa však ukázalo, že slovenskí vojaci nie sú ochotní bojovať za Hitlera, čo dokazovali masové dezercie a vytvorenie množstva partizánskych skupín.


Na západe i na východe sa z emigrantov, zajatcov a dezertérov formoval zahraničný odboj, ktorého cieľom bolo obnovenie ČSR. Slovenskí vojaci bojovali proti Nemecku v bitke o Anglicko, v čs. jednotkách na Blízkom východe i vo Francúzsku. V ZSSR sa čs. vojsko rozrástlo tak, že mohlo vytvoriť armádny zbor. V Londýne vznikla exilová vláda ČSR, ktorú uznalo Anglicko, Francúzsko, aj ZSSR. Komunistický odboj v ZSSR vedený Klementom Gottwaldom sprostredkoval podpísanie spojeneckej dohody medzi exilovou vládou a Sovietskym Zväzom. Politický systém Slovenského štátu určovala ústava z júla 1939. Na čele štátu stál prezident (J. Tiso), vláda (premiér V. Tuka) mala široké právomoci. Zákonodarným zborom bol Slovenský snem. V ústave bolo zakotvené rozdelenie obyvateľov do šiestich stavov. Zákonom  o ľudovej strane roku 1942 sa legalizovalo prepojenie HSĽS so štátnou mocou. Vnútri samotného vedenia SR však bojovali o moc dve skupiny: Tisova – zastávajúca, umiernený model autoritatívneho štátu a skupina okolo V. Tuka  a A. Macha (ministra vnútra a veliteľa Hlinkovej gardy), ktorá sa presadila po Hitlerovom zásahu v roku 1940, a ktorá presadzovala tvrdý systém nemeckého národného socializmu. Jej vplyv sa ukázal pri riešení tzv. židovskej otázky. HSĽS bola antisemitskou stranou už od svojich počiatkov pred prvou svetovou vojnou. Protižidovské opatrenia začali už počas autonómie a občianska a ľudskoprávna degradácia Židov pokračovala počas celej existencie SR. Protižidovské opatrenia zhrnul Židovský kódex z 9.9.1941. Židov prepustili zo štátnych a verejných služieb, odňali im živnosť, skonfiškovali pôdu, domy a podniky (tie potom získavali „roduverní“ Slováci – tzv. arizácia), zakázali im cestovať do zahraničia, navštevovať školy (okrem základných). Po vypuknutí vojny so ZSSR (veľa Židov bolo prívržencov komunizmu), mali Židia obmedzený pohyb, nesmeli chodiť do kín, divadiel, boli umiestňovaní do pracovných táborov. Pre lepšiu kontrolu museli nosiť žltú Dávidovu hviezdu. Slovensko sa pripojilo k Hitlerovmu plánu fyzickej likvidácie židovského obyvateľstva a od 25.3.1943 do októbra 1943 bolo z územia SR deportovaných „za prácou“ na východ (v skutočnosti do vyhladzovacích táborov, ako bol napr. Osvienčim) skoro 60 tisíc židovských občanov Slovenska, z ktorých prežila len nepatrná menšina. Vstup SR do vojny proti ZSSR, Anglicku a USA, brutálne protižidovské opatrenia, ako i neslobodný život podnietili vznik domáceho odboja, ktorý fungoval na základe ilegálnych skupím vyvíjajúcich protištátnu činnosť. Sformovali sa dve výrazné skupiny: občiansky odboj, ktorý tvorili prívrženci zakázaných strán bývalej ČSR, orientovaný na exilovú vládu v Londýne (skupiny ako Demec, Flóra, Obrana národa) a komunistický odboj, orientovaný na Moskvu a ňou riadený.  Od roku 1942 vznikali aj ozbrojené partizánske skupiny.  Koncom roku 1943 sa oba prúdy odboja podpísaním Vianočnej dohody spojili a vytvorili Slovenskú národnú radu (SNR), ktorej cieľom bola príprava na ozbrojené povstanie. To vypuklo 29.8.1944 v Banskej Bystrici. Na povstaleckých územiach bola vyhlásená obnovená ČSR. Nemci však proti povstaniu tvrdo zakročili a 27.10. 1944 obsadili Banskú Bystricu. Časť povstalcov bola zajatá, časť sa rozpŕchla domov a zvyšok ušiel do hôr, kde pokračoval v partizánskom spôsobe boja do konca vojny. Po potlačení povstania nasledoval teror nacistických kománd a polície. Nacisti vypaľovali a vyvražďovali celé obce, zvyšok židovského obyvateľstva, chráneného hospodárskymi výnimkami, bol deportovaný. Už 20.9.1944 však vstúpili na naše územie sovietske vojská, v ťažkých bojoch prešli cez Dukelský priesmyk a postupovali na západ. Územie, ktoré s pomocou Nemecka kontrolovala Tisova vláda, sa zmenšovalo, až napokon začiatkom apríla prezident aj s vládou emigroval do Rakúska. 4.4. 1945 bola oslobodená Bratislava, do ktorej sa presunula SNR, prezident Beneš aj vláda. 8.5. 1945 sa skončila vojna.

Otázky:

  1. Čo bolo cieľom Henleinovej SDP?
  2. Kto podpísal Mníchovskú dohodu?
  3. Čo bolo výsledkom viedenskej arbitráže?
  4. Čo predchádzalo vyhláseniu samostatného Slovenského štátu?
  5. Aká bola ústava SR?
  6. Popíš protižidovské opatrenia, vysvetli pojem arizácia.
  7. Ako bol rozdelený slovenský odboj?
  8. Čo nasledovalo po potlačení povstania?

 

Zoznam použitej literatúry:

Kol. aut.: Dejiny Slovenska, Academic Elelctronic Press, Bratislava 2000

Rychlík J.: Češi a Slováci ve 20. století, Academic Electronic Press, Bratislava 1997




Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.8
Hodnotené: 633x

Späť
 
Máte pripomienky k maturitným okruhom? Napíšte nám

odporúčame