Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Novinka:

Maturanti, inšpirujte sa na našej stránke, aby ste zožali úspech pri maturitnom stole. Prajem veľa šťastia!
Maya
maja
 

Dejiny biológie

Dátum pridania: 12. 08. 2010 10:05
Zobrazené: 8226x

Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská




Človek, aby sa uživil, musel už od nepamäti poznávať prírodu. Už v staroveku zobrazoval človek zvieratá a rastliny, z ktorých mal úžitok, alebo ich uctieval ako posvätné. Praktické skúsenosti, potrebné pri pestovaní plodín, chove zvierat, či v liečiteľstve si odovzdával z generácie na generáciu. Najstaršie poznatky sa nám zachovali z 3. tisícročia pnl. z Egypta, Indie a Číny.


Názov biológia sa objavuje skoro súčasne u J. B. Lamarcka a F. R. Trevirana na začiatku 19. storočia.



  1. Starovek

 
Biológia sa vyvíjala najskôr ako súčasť filozofie. Preto sa v staroveku zaoberalo biológiou mnoho učencov, ktorí sú známi aj z oblasti filozofie.


Grécko:
HIPPOKRATES z KÓSU - antický grécky lekár, zaoberal sa liečiteľstvom a presným sledovaním prejavov chorôb a zdravia. Položil základy niekoľkých oborov medicíny. Je autorom lekárskych textov Corpus Hippocraticum, kde je opísaných okolo 300 liekov rastlinného, živočíšneho a minerálneho pôvodu, v ktorých odmietol povery a primitívnu liečiteľskú mágiu a položil základy medicíny ako vedeckého odboru.

Iné Hippokratove texty obsahujú autorovo vtedajšie klasické poňatie choroby ako nerovnováhy 4 základných telesných štiav: čiernej žlče, žltej žlče, krvi a lymfy. Keď sa tento pomer poruší, nastáva choroba. Hippokratovu prísahu ako ideu  lekárskeho tajomstva, skladajú lekári po skončení štúdia.


ARISTOTELES - v diele O pôvode živočíchov voľne charakterizuje skupiny živočíchov bez snahy o vytvorenie hierarchického systému. Živočíchy rozdelil na 2 hlavné skupiny: s červenou krvou (dnešné stavovce) a bez červenej krvi (bezstvavovce). Aristoteles bol zástancom teórie samoplodenia (abiogenézy), tvrdil, že živé bytosti vznikajú z neživej hmoty jej náhlou premenou (zo špiny sa rodia potkany, žaby z blata, pod.).


Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/hippokrates.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/aristoteles.jpg
 
 

 

THEOFRASTOS z EFEZU - považuje sa za zakladateľa botaniky. Jeho Rastlinopis opisuje podobu, výskyt a život približne 550 druhov rastlín.



Rím:

GALENOS z PERGAMU - vytvoril ucelený systém poznatkov o človeku. Robil pitvy na zvieratách aj na ľuďoch. Za hlavné orgány považoval srdce a mozog. Napísal učebnicu anatómie človeka cez pitvy zvierat, preto sú v nej mnohé omyly.




  1. Stredovek

 
Obdobie stredoveku sa všeobecne považuje za "dobu temna" vo vede. Stredoveké myslenie bolo v prvom rade prípravou človeka na posmrtný život. V 6. storočí sa začali zakladať benediktínske kláštory. V benediktínskych kláštoroch sa postupne vytvárali podmienky na širšie pestovanie prírodných vied a medicíny. V rámci liečiteľstva študovali a pestovali liečivé rastliny a pripravovali rozmanité liečivá.



ALBERTUS MAGNUS  - významnou mierou prispel k zachráne Aristotelovho diela pred cirkevnou inkvizíciou tým, že dielo prispôsoboval cirkevnej dogmatike. Sám napísal diela O rastlinách a O živočíchoch, kde sa okrem iného venuje detailnému opisu pôrodu všetkých hospodárskych zvierat.



ABU-ALI IBN SÍN známy ako AVICENNA -  arabský lekár považovaný dodnes za "otca" medicíny. Z jeho práce Kánon medicíny, ktorá vychádza z diel Hippokrata, získavali vedomosti lekári ešte veľa storočí.




III. Novovek
 
V dôsledku rozvoja výroby, obchodu, dopravy začalo novodobé prírodovedné bádanie. Dôraz sa kládol na prirodzený výklad všetkých javov a tým sa poskytli možnosti pre rozvoj poznania, experimentovania a pre uplatňovanie poznatkov. Obdobie renesancie je charakteristické vznikom mnohých univerzít, knižníc a akadémií vied. K rozvoju vzdelanosti pomohol aj Guttenbergov objav kníhtlače.




14. – 17. storočie


ANDREAS VESALIUS - publikoval 700-stranové dielo o anatómii ľudského tela Sedem kníh o dielni ľudského tela.V diele sú uvedené viaceré nástroje a presné návody na pitvu.


FRANCIS BACON -  zakladateľ novej metodiky, založenej na induktívnej metóde (od detailu k celku), ktorej podstatou je pozorovanie a opis deja a následné overenie pokusom.



WILLIAM HARVEY - zakladateľ modernej fyziológie. Bez použitia mikroskopu presne opísal krvný obeh a správne vysvetlil funkciu srdca, ale nebolo mu jasné prepojenie tepien a žíl pomocou kapilár. Harvey študoval aj princíp vzniku organizmov a pochádza od neho výrok "Omne vivum ex ovo" ("Všetko živé pochádza z vajíčka").



ROBERT HOOKE - mikroskopom pozoroval povrch rezu korkom a sledované komôrky podobné bunkám včelieho plástu pomenoval bunky (cellulae).



ANTHONY van LEEUWENHOEK -  považovaný za zakladateľa mikroskopických metód. Precíznym brúsením rôznych minerálov a skla zostrojil mikroskop s 250-280x zväčšením. Pozoroval priečne pruhované svalstvo, stavbu šošovky ľudského oka, objavil nálevníky, vírniky, erytrocyty.



MARCELLO MALPIGHI  - objaviteľ krvných kapilár, popísal stavbu pľúc a obličky, podľa neho sú pomenované aj exkrečné orgány hmyzu - Malpighiho rúrky.


JÁN JESENIUSv roku 1600 vykonal prvú verejnú pitvu ľudského tela v českých krajinách (pitvané bolo telo obesenca). Prispel k rozvoju anatómie.


Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/vesalius.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/harvey.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/hooke.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/leeuwenhoek.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/malpighi.jpg



18. storočie


CARL von LINNÉ - položil základy živočíšnej nomenklatúry, v ktorej zaradil človeka spolu s opicami a ľudoopicami do najvyššej triedy živočíchov. Opísal 7300 druhov rastlín. Zaviedol pojem druha označil všetky druhy rodovým a druhovým menom. Stal sa tak zakladateľom dvojmenného pomenovania (binomickej nomenklatúry). Jeho názvoslovie sa používa aj v súčasnosti.


GEORGES CUVIER - významný porovnávací anatóm živočíchov. Na základe prác s fosílnymi a recentnými živočíšnymi druhmi dospel k teórii kataklyziem (katastrof), ktoré pravidelne postihujú Zem, čím vysvetľoval striedanie živočíšnych foriem. Bol zástancom stálosti druhov (neuznával evolúciu).



JEAN BAPTISTE LAMARCK - evolučná teória založená na Lamarckovej dedičnosti získaných vlastností sa nazýva lamarckizmus. Prehlásil, že druhy sa menili a živá príroda sa postupne vyvíjala od jednoduchých organizmov k zložitejším. Podľa neho veľký vplyv na vývoj organizmov má používanie a nepoužívanie orgánov. Usúdil, že iba tie zmeny, ktoré organizmus získa počas individuálneho života, sa prenášajú na potomstvo. Veril, že v prírode je mystická životná sila, ktorá účelne usmerňuje vývoj. Pripisuje sa mu aj autorstvo pojmu biológia.


Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/linne.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/cuvier.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/lamarck.jpg
 
 
 


19. storočie
Toto storočie je charakteristické ústupom latinského jazyka, ktorý dovtedy spájal celú Európu. V tomto období vznikla bunková teória a rôzne evolučné teórie.


CHARLES ROBERT DARWIN - najznámejší zakladateľ súčasnej evolučnej teórie – darwinizmu, v ktorom považuje za základ evolúcie prírodný výber. Evolúciu vysvetlil prežitím toho druhu, ktorý je na svoje podmienky lepšie adaptovaný a selekcia odstráni menej adaptovaných. Premenlivosť (variabilita) organizmov je príčinou vývoja organizmov. Tieto zmeny, ak sú dedičné, prenášajú sa z rodičov na potomstvo. Tak vznikajú postupne nové odrody (kultivary), plemená a nový druh. Formuloval niekoľko biologických zákonov, ktorých platnosť sa doteraz nezmenila. Darwinova evolučná teória bola definitívne sformulovaná po jeho cestách po Galapágoch (pinky). Darwin svoje myšlienky sformuloval v diele O pôvode druhov cestou prírodného výberu.



ERNST HEINRICH HAECKEL - je autorom biogenetického zákona, ktorý v stručnosti hovorí o tom, že "ontogenéza je skrátená fylogenéza". To znamená, že živočích prejde počas svojho embryonálneho vývinu takými obdobiami a vyskytujú sa u neho také orgány, ktoré boli charakteristické pre jeho evolučne starších predkov.
 
Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/darwin.jpg Zdroj:http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/haeckel.jpg
 



Bunková teória
JAN EVANGELISTA PURKYNĚ - český anatóm a fyziológ, ako prvý pomenoval nerozlíšenú hmotu protoplazmu


MATTHIAS JAKOB SCHLEIDEN - nemecký botanik, popísal rastlinnú bunku


THEODORE SCHWANN - nemecký fyziológ, histológ, študoval živočíšnu bunku


RUDOLF LUDWIG KARL VIRCHOW - nemecký lekár 
 

- na základe vzájomných pozorovaní sa stali formulovateľmi bunkovej teórie


Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/schleiden.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/schwann.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/purkyne.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/virchow.jpg



Mikrobiológia a imunológia
LOUIS PASTEUR - položil základy imunológie, objavil pôvodcov niektorých ochorení, zistil, že príčinou mnohých chorôb sú mikroorganizmy. Dokázal, že kvasenie nie je zvláštnym spôsobom umierania organickej hmoty, ale že súvisí s prítomnosťou mikroorganizmov. Vypracoval laboratórne metódy ako pestovať mikroorganizmy na živných pôdach a položil základy imunizácie proti nákazlivým chorobám. Do medicíny zaviedol pojem profylaxiet.j. očkovanie. Objavil očkovanie proti besnote. Pasteur zaviedol do praxe aj ochranné opatrenia, aby predišiel rozmnožovaniu patogénnych organizmov. Tento postup sa nazýva na jeho počesť pasterizácia.


 

ROBERT KOCH - zakladateľ bakteriológie, objavil pôvodcu tuberkulózy (Mycobacterium tuberculosis) a cholery (Vibrio cholerae). 



 

ILJA ILJIČMEČNIKOV - je považovaný za objaviteľa fagocytózy.


Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/pasteur.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/koch.jpg
 
 

 

Fyziológia

IVAN PETROVIČ PAVLOV - prispel k poznatkom zo živočíšnej fyziológie svojím objavom vrodených a podmienených reflexov, ktoré študoval na psoch. Za svoju prácu dostal v roku 1904 Nobelovu cenu.


Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/pavlov.jpg


 

20. storočie

Minulé storočie bolo charakteristické rýchlym nárastom poznatkov každej biologickej disciplíny a formovaním hraničných vied (biochémia, biofyzika).

Genetika

JOHANN GREGOR MENDEL - zakladateľ genetiky. Prvýkrát vo svojich prácach na hrachu prepojil štatistické metódy so štúdiom dedičnosti. Mendel je autorom termínu dominantné a recesívne znaky a je formulovateľom Mendelových zákonov dedičnosti.


THOMAS HUNT MORGAN - prvýkrát použil drozofily ako modelové objekty. Za nositeľa dedičnosti považoval gény uložené na chromozómoch, ktoré prostredníctvom gamét prechádzajú do ďalších generácií. Skoncipoval Morganove pravidlá o väzbe génov na chromozómoch.


FRANCIS CRICK, JAMES WATSON - v roku 1953 objasnili molekulovú štruktúru deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) a navrhli jej model špirálovitej dvojzávitnice.


Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/morgan.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/mendel.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/crick.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/watson.jpg
 


Etológia

najznámejší zakladatelia etológie:

KONRAD LORENZ - venoval sa vzniku a pôvodu agresívneho správania
 
KARL von FRISCH - rozpracoval etológiu a spôsob orientácie včiel


NIKOLAAS TINBERGEN - študoval správanie hmyzu a vtákov
 

Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/lorenz.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/frisch.jpg Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/osobnosti/tinbergen.jpg



Biochémia

ALEXANDER FLEMING – objavil prvé antibiotikum – penicilín. Traduje sa, že išlo skôr o náhodu ako planovaný zámer.
 
Zdroj: http://nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/1945/fleming-bio.html
 



Použitá literatúra:

http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=0&file=dejinybio

http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/34637/?page=1

Hančová, H., Vlková, M.: Biológia I. v kocke pre stredné školy. 1. vyd. ART AREA (slovenské vydanie). 112 s. ISBN 80-88879-69-8



Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.9
Hodnotené: 509x

Späť
 
Máte pripomienky k maturitným okruhom? Napíšte nám

odporúčame