Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Novinka:

Maturanti, inšpirujte sa na našej stránke, aby ste zožali úspech pri maturitnom stole. Prajem veľa šťastia!
Maya
maja
 

Periodická sústava prvkov, periodický zákon

Dátum pridania: 26. 03. 2010 15:00
Zobrazené: 94788x

Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová



Periodická tabuľka prvkov je tabulárna metóda zobrazenia chemických prvkov do systému. Riadi sa periodickým zákonom, ktorý v roku 1869 publikoval Dmitrij Ivanovič Mendelejev. Zobrazuje pravidelne sa vyskytujúce vlastnosti prvkov v závislosti od ich protónového čísla.

 

 

 

Dimitrij Ivanovič Mendelejev a periodický zákon

 

Zdroj:
            http://en.wikipedia.org/wiki/File:DIMendeleevCab.jpg Zdroj:
            http://en.wikipedia.org/wiki/File:Periodic_table_monument.jpg Zdroj:
            http://en.wikipedia.org/wiki/File:Mendeleyev_gold_Barry_Kent.JPG

D.I.Mendelejev

Mendelejevov pamätník v Bratislave

Mendelejevova medaila

 

Bol to ruský chemik, jeden z dvoch vedcov, ktorí vytvorili prvú verziu periodickej tabuľky chemických prvkov. Tvrdil, že prvky sú usporiadané do určitého vzoru, ktorý mu umožnil predpovedať vlastnosti prvkov, ktoré ešte neboli objavené. D.I. Mendelejev sa začal zaoberať triedením prvkov v súvislosti s tým, že pracoval na svojej učebnici s názvom "Základy chémie". Zistil že chemické prvky môžeme zaradiť a usporiadať do určitého systému na základe ich relatívnych atómových hmotností. Po tom ako prvky usporiadal do sústavy podľa ich relatívnych atómových hmotností zistil, že sa po určitých intervaloch - periódach opakujú prvky s podobnými vlastnosťami.

 

Z tohto odvodil periodický zákon: "Vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich relatívnych atómových hmotností." Bolo to v roku 1869.

 

 

Neskôr, po objasnení atómovej štruktúry bol periodický zákon preformulovaný:

"Vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich atómových (protónových) čísel".

 

Keďže v tej dobe neboli známe všetky prvky, tak ako dnes, Mendelejev dosiahol uznanie predovšetkým tým, že predpovedal s presnosťou vlastnosti prvkov, ktoré v tej dobe ešte neboli objavené, napríklad Sc - skandium, Ga - gálium, Ge - germánium.

 

 

Periodická tabuľka (sústava) prvkov (PSP)

 

Zdroj: http://www.labo.cz/mft/img/ptall1.gif

 

1. Periódy - z gr. peri - okolo a z gr. hodos - cesta - Chemické prvky v PSP sú usporiadané podľa stúpajúceho protónového čísla do 7 vodorovných radov. Číslo periódy je totožne s maximálnym hlavným kvantovým číslom. Teda s číslom valenčnej vrstvy, na ktorej sú umiestnené valenčné elektróny atómov prvkov, ktoré tvoria danú periódu v PSP.


2. Skupiny - Chemické prvky v PSP sú zostavené pod seba do 16. skupín. Rozlišujeme skupiny A a skupiny B. Skupiny označujeme rímskymi číslicami od I po VIII. V periodickej sústave prvkov máme teda skupiny I.A až VIII.A a I.B až VIII.B. S číslom skupiny je totožný aj počet valenčných elektrónov prvku, ktorý je umiestnený v danej skupine. Výnimkou sú len prvky VIII.B skupiny.

 

3 .Lantanoidy a aktinoidy - Periodická tabuľka má vyčlenené zvláštne riadky zo 6. a 7. periódy z toho dôvodu, aby periodická sústava prvkov nebola príliš dlhá. Zo 6. periódy sú vyčlenené Lantanoidy. Lantanoidov je 14, t.j. Ce - Lu. Vidieť ich na vyššie uvedenom príklade PSP – označené sú červenou výplňou v tabuľke. Zo 7. periódy je tak isto vyčlenených 14 prvkov, nazývame ich Aktinoidy, t.j. Th – Lr. Sú v PSP označené tak isto červenou a umiestnené pod ostatnými prvkami v dolnom okraji periodickej tabuľky.

 

Niektoré skupiny prvkov, ktoré sú usporiadané v PSP majú svoje zaužívané názvy. Napríklad alkalické kovy je názov pre prvky, ktoré sa nachádzajú v I.A skupine – ide o prvky Li, Na, K, Rb, Cs, Fr. Podobne napríklad prvky skupiny II.A sa nazývajú kovy alkalických zemín. Sú to prvky – Be, Mg, Ca, Sr, Ba, Ra. VII.A skupina – halogény. Sem patria prvky – F, Cl, Br, I, At. A podobne.

 

Prvky, ktoré sú v PSP umiestnené v jednej skupine majú podobné vlastnosti aj podobnú konfiguráciu vonkajšej elektrónovej vrstvy. Prvky, ktoré sa nachádzajú v skupine A s rovnakým číslom majú rovnaký počet elektrónov na valenčnej vrstve. Toto platí pre prvky s a p. Rozdiel je len v hodnote hlavného kvantového čísla. Prvky s majú valenčné elektróny v stave s, ich najvyššia obsadená hladina je hladina s a prvky p majú valenčné elektróny v stave p, teda ich najvyššia obsadená hladina je hladina p. Prvky skupín A sa nazývajú aj neprechodné prvky, ich počet valenčných elektrónov sa zhoduje s číslom skupiny, v ktorej sa nachádzajú.

 

Valenčné elektróny sú elektróny, ktoré sa nachádzajú na valenčnej sfére, teda na sfére, ktorá je posledná obsadená elektrónmi. Voláme ju aj vonkajšia vrstva. Valenčné - vonkajšie elektróny určujú schopnosť atómu zlučovať sa s inými prvkami.

 

V štvrtej, piatej a v šiestej perióde PSP sa nachádzajú prechodné prvky. Prechodné prvky majú elektrónmi obsadené aj hladiny d a preto sa súhrnne nazývajú aj d - prvky. Prvky d patria do skupiny B. K valenčným elektrónom prechodných prvkov sa počítajú elektróny hladiny ns a elektróny, ktoré sa nachádzajú na hladine (n-1)d, n je totožné s číslom periódy, v ktorej sa prvok nachádza.

 

Lantanoidy a aktinoidy nazývame aj f - prvky, pretože u lantanoidov sa elektrónmi zapĺňa hladina 4f a u aktinoidov hladina 5f. Lantanoidy a aktinoidy sa nazývajú aj vnútorne prechodné prvky. Zapĺňanie hladiny d a f nie je celkom pravidelné.

 

 

Po zhrnutí, teda, prvky v PSP delíme na:

 

1. Neprechodné prvky – k neprechodným prvkom patria s - prvky a p – prvky.

  • S- prvky – prvky I.A a II.A skupiny, majú elektrónovú konfiguráciu valenčnej vrstvy ns, kde n je číslo periódy.

  • P- prvky – prvky III.A – VIII.A skupiny. Elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy je ns np, kde n je číslo periódy.

 

2. Prechodné prvky – k prechodným prvkom patria d – prvky, ktorých valenčné elektróny obsadzujú hladiny ns (n-1)d, kde n je číslo periódy, v ktorej sa prvok nachádza.

 

3. Vnútorne prechodné prvky – do tejto skupiny prvkov patria f - prvky, ktoré majú konfiguráciu valenčnej vrstvy ns (n-2)f prípadne (n - 1)d – nazývame ich lantanoidy a aktinoidy.

 

 

Podľa fyzikálnych vlastností môžeme prvky deliť:

1. Nekovy – sem patria prvky s veľkou elektrónovou afinitou, napríklad halogény, vzácne plyny, vodík.

2. Polokovy – sem patria prvky, ktoré majú niektoré vlastnosti kovov a niektoré vlastnosti nekovov, napríklad: kremík, telúr, bór, arzén, atď.

3. Kovy – sem patria prvky s nízkou ionizačnou energiou – ľahko tvoria katióny, majú kovový lesk, charakterizuje ich elektrická i tepelná vodivosť, tieto prvky sú kujné, ťažné, napríklad: alkalické kovy, kovy alkalických zemín.

 

 

Charakteristické vlastnosti, ktoré môžeme vyčítať z PSP sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

 

Charkteristika

V rámci periódy

V rámci skupiny

Kovový charakter prvku

Stúpa sprava doľava

Stúpa zhora nadol

Veľkosť atómového polomeru – neprechodných prvkov

Zmenšuje sa zľava doprava

Rastie zhora nadol

Hodnota ionizačnej energie

Rastie zľava doprava

Klesá zhora nadol

 

Elektronegativita

Rastie zľava doprava

Klesá zhora nadol

Redukčná schopnosť

Klesá zľava doprava

 


Oxidačná schopnosť

Rastie zľava doprava

 


 

 

Zdroj:  http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/27/l27649.jpg

 

 

 

Použitá literatúra:

  • Chémia pre 1. ročník gymnázií

  • Prehľad chémie pre 1. Ročník, SŠ

  • Zmaturuj z chémie

  • http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/27/l27649.jpg

  • http://www.labo.cz/mft/img/ptall1.gif

  • http://en.wikipedia.org/wiki/File:DIMendeleevCab.jpg

  • http://en.wikipedia.org/wiki/File:Periodic_table_monument.jpg

  • http://en.wikipedia.org/wiki/File:Mendeleyev_gold_Barry_Kent.JPG




Hodnotenie:
Hviezdičky: 3
Hodnotené: 1054x

Späť
 
Máte pripomienky k maturitným okruhom? Napíšte nám

odporúčame