Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
 
Rýchla navigácia:      

Novinka:

Maturanti, inšpirujte sa na našej stránke, aby ste zožali úspech pri maturitnom stole. Prajem veľa šťastia!
Maya
maja
 

Sacharidy

Dátum pridania: 08. 01. 2010 15:08
Zobrazené: 32717x

Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 
 
SACHARIDY (uhľohydráty, cukry, glycidy) – tvoria súčasť rastlinných a živočíšnych buniek, slúžia ako hlavný zdroj energie, ako zásobná látka, ako ochrana buniek a sú zložkami rôznych biologicky aktívnych látok.
 
Sú to dôležité prírodné zlúčeniny, ktoré sa skladajú z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka. Sú tvorené v zelených rastlinách fotosyntézou oxidu uhličitého a vody. Sumárnu rovnicu fotosyntézy môžeme vyjadriť jednoduchou stechiometrickou rovnicou takto:
6CO2 + 12H2O = C6H12O6 + 6O2 + 6H2O
(jednoduchý sacharid)
 
z molekuly H2O sa uvolňuje kyslík, preto na ľavej strane rovnice musí byť 12 molekúl H2O.

Kondenzačným spájaním molekúl jednoduchých sacharidov do zložitejších štuktúr vznikajú makromolekuly polysacharidov:
 
n C6H12O6 ↔ ( C6H10O5 ) n + ( n – 1 ) H2O
(polysacharid)
 
 
Biologický význam sacharidov
Glukoneogenéza: živočíšny organizmus prijíma sacharidy potravou. Ak je v potrave nedostatok sacharidov, využíva na ich syntézu aminokyseliny (z bielkovín) alebo glycerol (z tukov), tento proces sa volá glukoneogenéza.
V živých organizmoch sú hlavný zdroj energie pre metabolické pochody. Energia sa uvoľňuje biochemickými reakciami, uvoľňuje sa oxid uhličitý a voda, teda tie isté látky z ktorých sacharidy vznikajú v rastlinách fotosyntézou. Tvoria stavebnú jednotku nukleových kyselín. Vytvárajú podporu pre rastlinné pletivá (celulóza) a tkanivá niektorých živočíchov (chitín). Dôležitá je zásobná funkcia (škrob, glykogén). Sacharidy môžu metabolizovať aj na iné biologicky významné látky (karboxylové kyseliny, aminokyseliny, lipidy a bielkoviny).
 
 
Rozdelenie sacharidov
 
Podľa štruktúry delíme sacharidy na:
  • jednoduché (monosacharidy)
  • zložené
 
Zložené sacharidy ďalej delíme na:
  • oligosacharidy
  • polysacharidy
 
 
Oligosacharidy ďalej delíme na:
  • disacharidy
  • trisacharidy
  • ďalšie
 
 
Schéma rozdelenia sacharidov
 
 
 
 
MONOSACHARIDY
 
Monosacharidy sú kryštalické látky dobre rozpustné vo vode. Definujeme ich ako hydroxyaldehydy (aldózy) alebo hydroxyketóny (ketózy).
 
 

Ak je v molekule monosacharidu aldehydová skupina, alebo ketónová skupina delíme ich na:

aldózy - obsahujú vo svojej molekule aldehydovú skupinu (-C(=O)-H)
ketózy - obsahujú v molekule ketoskupinu (>C=O)
Aldózy a ketózy rozlišujeme podľa počtu atómov uhlíka v molekule. Najjednoduchšími monosacharidmi sú triózy (molekuly obsahujú 3 atómy uhlíka). Rozlišujeme aldo- a keto- triózy, tetrózy, pentózy, hexózy, heptózy.
 
 
Štruktúra monosacharidov
Glyceraldehyd a dihydroxyacetón majú najjednoduchšiu štruktúru z monosacharidov, glyceraldehyd je aldotrióza a dihydroxyacetón je ketotrióza.
Molekula glyceraldehydu má v štruktúre chirálne miesto – chirálny (asimetrický) atóm uhlíka *C. Na asymetrickom uhlíku je z jednej strany viazaný atóm vodíka H-*C, z druhej strany hydroxylová skupina *C-OH.
 
Rozlišujeme dve stereoizomérne formy a dve konfigurácie tejto látky, pričom môžu existovať dva stereoizoméry: -OH skupina na poslednom chirálnom uhlíku vpravo určuje tento stereoizomér ako D-rad (lat. dexter - pravý), -OH skupina na ľavej strane určuje L-rad (lat. leavus - ľavý). Z chemického hľadiska sú obidve konfigurácie rovnocenné, majú rovnaké chemické vlastnosti, odlišujú sa niektorými fyzikálnimi vlastnosťami najmä otáčavosťou roviny polarizovaného svetla.
 
 

Aldopentózy
Sú tvorené z ôsmich optických izomérov, ktoré majú v molekule 5 atómov uhlíka. Najvýznamnejšie sú D-ribóza a 2-deoxy-D-ribóza.
 
 
Z aldopentóz sú najvýznamnejšie ribóza a deoxyribóza.
 
Ribóza sa vyskytuje v ribonukleotidoch, v ribonukleovej kyseline, v koenzýmoch a v niektorých vitamínoch. Deoxyribóza sa nachádza v deoxyribonukleotidoch a v deoxyribonukleovej kyseline. DNA v jadrách tvorí základ genetickej molekulárnej informácie.
 
 
Aldohexózy
Zo šestnástich optických izomérov najvýznamnejšie sú D-glukóza, D-manóza, D-galaktóza.
 
Glukóza:
 
 
molekula glukózy
 
D-glukóza (hroznový cukor, dextróza, krvný cukor) Je najrozšírenejší monosacharid, nachádza sa v ovocí a v krvi cicavcov.
 

Manóza:
 
 
Tento sacharid sa nachádza v rastlinách , a v krvnej plazme (koní, psov). Tvorí prevažne súčasť zložitejších makromolekúl.
 
Galaktóza:
 
 
Galaktóza sa vo zvýšenej miere nachádza aj v mozgu a v nervovom tkanive.
 
Ketózy
Najvýznamnejšia je ketahexóza D-fruktóza
 
 
Je to rastlinný cukor, no vyskytuje sa aj v telových tekutinách živočíchov
 
 
 
POLYSACHARIDY
Polysacharidy sú zložené z viac ako 10 monosacharidových jednotiek, viazaných glykozidovými väzbami. Kyslou enzymatickou hydrolýzou sa štiepia až na monosacharidy. Sú vo vode veľmi málo rozpustné a nemajú sladkú chuť.
 
Škrob
 
 
Je súčasťou rastlín a tvorí ich zásobné látky. Skladá sa z dvoch zložiek: 1. amylóza, 2. amylopektín. Stavebnou jednotkou je α-D-glukopyranóza. Amylózu tvoria molekuly glukózy viazané α(1-4) glykozidovou väzbou. Amylopektín má rozvetvenú štruktúru, kde sú molekuly viazané nielen glykozidovou väzbou α(1-4), ale aj α(1-6), ktorá sa opakuje na každých 20-24 jednotiek glukózy. Hydrolytickým štiepením (amylázami) škrobu vznikajú 4-12 glukózové molekuly - dextríny, tie sa štiepia na maltózu (2 molekuly glukózy), ktorá sa účinkom enzýmu maltázy štiepi až na glukózu.
 
Glykogen
 
 
Glykogén (živočíšny škrob) je veľmi významným zásobným polysacharidom živočíšnych organizmov. V čistej forme je glykogén biely prášok dobre rozpustný vo vode (výnimka medzi polysacharidmi). Živočíchy si ho syntetizujú v pečeni z glukózových jednotiek do charakteristického priestorového útvaru. Okrem pečene sa ukladá aj v kostrových svaloch a v prípade potreby sa príslušnými enzýmami štiepi za vzniku molekúl glukózy.
 
Celulóza
 
 
Celulóza (buničina) je stavebnou látkou rastlinných pletív. Je zložená tak isto ako škrob z glukopyranózy, ale má iný typ glykozidovej väzby. Molekuly β-D-glukopyranózy sú pospájané do makromolekuly glykozidovou väzbou β(1-4).
Celulóza je úplne nerozpustná vo vode.
 
 
Chitín
 
 
Chitín je oporný polysacharid v organizme mnohých bezstavovcov. Jeho molekula a štruktúra je veľmi podobná celulóze. Táto látka sa od celulózy odlišuje tým, že každá hydroxylová skupina na druhom uhlíku glukózy je nahradená acetamidovou skupinou.
 
 
DISACHARIDY
Obsahujú dve rovnaké alebo rôzne monosacharidové molekuly viazané glykozidovou väzbou ...C-O-C...
Molekulu sacharózy možno odvodiť odštiepením vody od molekúl α-D-glukopyranózy a β-D-fruktonózy z dvoch poloacetálových OH skupín. Na väzbe sa zúčastňujú poloacetálové hydroxyly obidvoch molekúl.
 
 
 
 
Sacharóza
 
 
Sacharóza (trstinový cukor, repný cukor) sa skladá z α-D-glukopyranózy a β-D-fruktofuranózy, ktoré sú spojené α(1-2) glykozidovou väzbou. Je rastlinného pôvodu, nachádza sa vo všetkých rastlinných plodoch a v šťavách, najmä v cukrovej repe a cukrovej trstine.
 
 
Laktóza
 
 
Laktóza (mliečny cukor) sa skladá z β-D-galaktopyranózy a β-D-glukopyranózy, ktoré sú spojené β(1-4) glykozidovou väzbou. Disacharid má redukčné vlastnosti. Laktóza je špecifický cukor živočíšneho pôvodu, ktorý sa syntetizuje v bunkách mliečnych žliaz cicavcov a je nevyhnutný vo výžive mladých jedincov.
 
 
Maltóza
 
 
Maltóza (sladový cukor) sa skladá z dvoch molekúl α-D-glukopyranózy, ktoré sú spojené α(1-4) glykozidovou väzbou. Je rastlinného pôvodu, u živočíchov a človeka však vzniká aj štiepením škrobu a glykogénu amylázami.

 
Použitá literatúra:
1. Chémia pre 3. ročník gymnázií
2. Zmaturuj z chémie
 


Hodnotenie:
Hviezdičky: 3.1
Hodnotené: 811x

Späť
 
Máte pripomienky k maturitným okruhom? Napíšte nám

odporúčame