Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Novinka:

Maturanti, inšpirujte sa na našej stránke, aby ste zožali úspech pri maturitnom stole. Prajem veľa šťastia!
Maya
maja
 

Židovská otázka a jej obraz vo svetovej a slovenskej literatúre II.

Dátum pridania: 24. 08. 2012 17:34
Zobrazené: 1890x

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

2. svetová vojna:

 

  • Najhoršia, najbrutálnejšia a najkrvavejšia vojna v dejinách ľudstva.

  • Zúčastnilo sa jej 61 štátov a približne 110 miliónov vojakov.

  • Zahynulo v nej viac ako 50 miliónov ľudí – najviac Rusov.

  • Hlavným agresorom bolo Nemecko - k nemu sa pridalo Taliansko, Japonsko a tzv. satelity (nemecky orientované štáty): Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Fínsko a Slovensko.

  • Medzi spojenecké krajiny patrili Veľká Británia, USA, Francúzsko a Sovietsky zväz.

  • Neutralitu vyhlásili Švajčiarsko, Švédsko, Írsko a Portugalsko.

 

 

V priebehu 2. svetovej vojny došlo k systematickému vyvražďovaniu ruského obyvateľstva a ľudí tzv. neárijského pôvodu (Židia, Cigáni, neskôr aj slovanské národy) – holokaust.

 

 

HOLOKAUST:

 

  • Termín používaný na systematické vyhladenie židovského národa v európskych krajinách nacistami.

  • Jeho začiatky sú spojené s nástupom Hitlera k moci v Nemecku.

  • Prvé opatrenia voči Židom sa uskutočňovali už začiatkom roku 1933 a v máji sa začalo s tzv. pálením kníh mnohých autorov (Karol Marx, Sigmund Freud,...)

  • Rok 1935 priniesol tzv. norimberské zákony, podľa ktorých sa politické práva a úrady dávali len „čistým árijcom“. Židom boli občianske práva odoprené.

  • Proti Židom bola zameraná aj tzv. krištáľová noc. V noci z 8. na 9. novembra 1938 sa zapaľovali synagógy, demolovali obchody Židov a ich byty.

  • Od roku 1941 Hitler proklamovala ja tzv. konečné riešenie židovskej otázky – Endlösung. Znamenalo to fyzickú likvidáciu Židov a neskôr slovanských národov.

  • Na likvidáciu Židov používali nacisti rôzne metódy, od systematického vraždenia vojenskými jednotkami až po masové vraždenie v koncentračných táboroch.

 

 

Rudolf Jašík slovenský autor

 

Predstaviteľ slovenskej literatúry po roku 1945.

 

 

Základné životopisné údaje:

 

  • 2. december 1919, Turzovka – 30. júl 1960, Bratislava.

  • Pochádzal z rodiny mäsiara.

  • Študovať začal na gymnáziu v Nitre, odtiaľ odišiel do Baťových závodov v Zlíne, neskôr študoval na obchodnej akadémii, ale štúdiá nedokončil.

  • Bol priamym účastníkom druhej svetovej vojny, bojoval na ukrajinskom fronte a na Kaukaze.

  • Počas vojny ho za protifašistické a protivojnové názory uväznili, v roku 1944 ho prepustili a vtedy sa pridal k partizánom.

  • Po vojne pracoval v Baťovanoch (dnešné Pratizánske) – pracoval v závodnom časopise Slobodná práca, organizoval Leninov krúžok pre marxistickú výchovu mládeže.

  • Začal sa aj politicky angažovať, stal sa členom KSČ, spolupracoval s denníkom Pravda, redigoval Hlas nitrianskeho kraja.

  • Postupne pôsobil aj v iných pracovných pozíciách – pracoval ako vedúci kultúrno-propagačného oddelenia v Baťových závodoch, ako inšpektor pre múzeá a pamiatky na úrade v Nitre,...

  • Zomrel nečakane po operácii žalúdka.

  • Pochovaný je v Partizánskom.


 

Literárna tvorba:

 

Na brehu priezračnej rieky - baladický, sociálny román o osude chudobnejších spoločenských vrstiev a biede kysuckých dedín. Autorov debut.

 

Mŕtvi nespievajú - trilógia, ktorú však už nestihol dokončiť, predstavuje zavŕšenie jeho tvorby s témou protifašistického odboja.

 

Čierne a biele kruhy - zbierka noviel o sociálnych a ľudských problémoch Kysučanov (dielo vyšlo posmrtne).

 

Povesť o bielych kameňoch - torzo básnickej novely, štúdia človeka, ktorý sa búri proti sociálnej nespravodlivosti a utiahne sa do samoty (dielo vyšlo posmrtne).

 


Námestie svätej Alžbety – román

 

  • Román o osudoch ľudí počas 2. svetovej vojny.

  • Dej románu sa odohráva počas vojny v Nitre – v „meste pod viničným vrchom“.

  • V centre jeho pozornosti je osud mladých ľudí – Evy a Igora.

  • Eva je židovka a Igor katolík.

  • Do života hlavných postáv zasiahnu zákony o riešení „židovskej otázky“. Autor zachytáva ich dopad na slovenských občanov, zobrazuje vysťahovalectvo židovských obyvateľov do koncentračných táborov, arizáciu židovského obyvateľstva, povzbudzovanie udavačstva za úplatu,...

  • Na pozadí vojny Eva a Igor prežívajú príbeh lásky, ktorý sa skončí tragicky. Igorovi sa nepodarí Evu ochrániť a Evu napokon zastrelia nemeckí vojaci.

  • Dôležitým prvkom románu sú biblické motívy hlavne v názvoch kapitol – Posledná večera, Božie oko, Nesvätý Ján Krstiteľ,...

  • Zároveň je dôležitá symbolika lásky, ktorú autor zbožšťuje.

 

 

Krátky obsah:

 

Dej sa odohráva zväčša na predmestí Nitry, na Námestí svätej Alžbety, kde bývajú menej majetní obyvatelia mesta, teda aj hlavné postavy románu. Celým Slovenskom sa začína šíriť fašizmus a rasová nenávisť. Igor a Eva sa každý deň stretávajú vo veži Kostola svätej Alžbety. V jeden večer mu Eva oznámi, že vyšlo nariadenie, ktoré určilo Židom nosiť označenie v podobe žltej hviezdy. Eva má strach, vie, že to neveští nič dobré. Do mesta majú prísť Nemci, aby spolu s gardistami vyriešili židovskú otázku. Najmú si udavačov, medzi nimi je aj Žltý Dodo, ktorý celé roky žil na Námestí svätej Alžbety, dobre poznal všetkých tunajších ľudí. Za každého Žida dostane 100 korún, teda neváhal ich udávať. Tajomník strany mu nadiktuje mená najmä bohatých Židov, ktorých chcel odstrániť. Holič Ján Flórik predá svoje holičstvo a stane sa gardistom. Snaží sa urobiť všetko, aby nenávidených Židov zbavil majetku a aby zbohatol ako arizátori. Bohatému židovskému kožušníkovi prisľúbi pomoc. Skôr, ako Žida s manželkou a synom previedol cez hranice do bezpečia, zradil ich. Za mestom ich zavraždil a zakopal v lesíku. Majetok si privlastnil.  Igor sa začína báť o Evu. Obuvník Maguš mu poradí, aby dal Evu prekrstiť a oženil sa s ňou. Farár si však pýta desaťtisíc korún. Samko, Evin otec, odmietne dať mladým peniaze, pretože si šetrí na odkúpenie koní od Maxiho. Keď sa to Maxi dozvie, hrozne sa nahnevá, kone mu predá a peniaze dá Igorovi. Už je však neskoro. Situácia je vážnejšia a farár už nechce vystaviť dokument. Zúfalému Igorovi opäť poradí Maguš, aby odišiel s Evou do hôr, kde je jeho brat horárom. Ešte v ten deň začnú gardisti na čele s Flórikom spolu s Nemcami odvádzať Židov. Medzi nimi je aj Eva, ktorá sa ani nestihla rozlúčiť a Igorom. Okolo tristo ľudí ženú cez celé mesto na stanicu. Počas cesty sa Nemci nevyhli zverstvám. Nudiaci sa dôstojník si privolal jedno dieťa, dal mu pomaranč a čokoládu. Keď sa chlapec otočil za matkou, vojak ho zastrelil. Eva chcela odniesť chlapcovo telo a zastrelili aj ju. Zomrela s Igorovým menom na perách. Po Evinom pohrebe Samko prosí Igora o odpustenie. Myslí si, že Evu zabilo jeho lakomstvo. Nechce, aby ich postihol rovnaký osud ako Evu. Večer otrávil polievku jedom a zabil tak svoju rodinu aj seba. Bola to ich  ,,posledná večera“ . Igor smúti, nemôže sa vyrovnať so smrťou Evy. Rozhodol sa, že sa pomstí Flórikovi. Zabil ho v noci pred vilou železnou tyčou.  Igor potom šiel rovno k rieke a naklonil sa, aby skočil. Zachránil ho Maguš, ktorý v noci roznášal komunistické letáky. 

 

 

 

Annelies Marie Franková

 

Základné životopisné údaje:

 

  • Nemecké dievča židovského pôvodu.

  • Po nástupe Hitlera k moci sa jej rodina prestala v Nemecku cítiť bezpečne, preto sa odsťahovali do Holandska. Ale ani tu nenašli pokoj.

  • Otec Anny a jej sestry Margot sa rozhodol rodinu ukryť. Podľa vopred vypracovaného plánu ukryl svoju rodinu v nepoužívaných priestoroch firemného skladu na ulici Prisengracht 263, do ktorého viedol jediný vchod cez dvere ukryté za špeciálnou otočnou knižnicou. Boli odkázaní na pomoc priateľov, ktorí ich kryli a zásobovali potravinami a najnutnejšími potrebami. O ich úkryte vedeli len štyria ľudia, ktorí patrili medzi zamestnancov Otta Franka - Johannes Kleiman, Viktor Kugler a dve sekretárky Miep Giesová a Bep Voskuijlová. Títo ľudia predstavovali ich jediný kontakt so svetom po dlhé mesiace. V meste sa rozšírila fáma, ktorá mala od ich úkrytu odvrátiť zvedavosť - že Frankovci utiekli do Švajčiarska.

  • Niekoľko dní po ich zmiznutí sa k nim pridala i rodina Frankovho obchodného partnera - Hermann van Pels s manželkou Augustou a synom Petrom.

  • Napokon sa do ich úkrytu prisťahoval posledný člen domácnosti - doktor Fritz Pfeffer. V meste vtedy prebiehali početné razie, no úkryt Frankovcov sa im nepodarilo nájsť, hoci po vlámaní do skladu polícia celú budovu dôkladne prehľadala.

  • Ich úkryt bol prezradený až 4. augusta 1944, po takmer 761 dňoch v stiesnených podmienkach, a nikdy sa s istotou nezistilo, kto ich prezradil. Ich úkryt bol dôkladne prehľadaný, hľadali najmä peniaze a cennosti. Všetci ôsmi utečenci a Johaness Kleiman a Viktor Kugler boli odvezení jednotkami SS do zberného tábora vo Westerborku, kde ich 3. septembra 1944 naložili do vlaku a deportovali do Nemecka. Bol to posledný vlak, ktorý odchádzal z Holandska do nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Tam rozdelili väzňov na mužov a ženy. Nikdy viac sa už nestretli.

  • Anna a Margot sa dostali koncom októbra 1944 do koncentračného tábora Bergen-Belsen. Tu v zime roku 1944 kvôli katastrofálnym hygienickým podmienkam vypukla epidémia týfusu. Anna, tiež sama chorá, sa starala o svoju sestru až do jej smrti a zomrela len niekoľko dní po nej v marci 1945. Koncentračný tábor bol oslobodený britskou armádou len o niekoľko týždňov neskôr.

  • Edith Franková ostala v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, kde v januári 1945 zomrela od hladu a na totálne vyčerpanie.

  • Otto Frank bol jediným z ôsmich utečencov, ktorý prežil. Bol umiestnený v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, z ktorého ho oslobodili sovietski vojaci 27. januára 1945. Vrátil sa do Amsterdamu, neskôr žil vo Švajčiarsku so svojou rodinou. Znovu sa oženil a zomrel v roku 1980.

  • Hermann van Pels bol poslaný pravdepodobne hneď po príchode do plynovej komory v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Podľa Otta Franka však žil ešte niekoľko týždňov.

  • Augusta van Pelsová prišla do koncentračného tábora Bergen-Belsen transportom v novembri 1944. Stretáva sa s Annou a Margot, no po krátkej dobe zomiera počas prevozu do koncentračného tábora Terezín.

  • Peter van Pels zostal taktiež v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Krátko pred jeho oslobodením začali Nemci evakuovať tábor a kto dokázal stáť na nohách, musel ísť s nimi. Medzi evakuovanými väzňami bol aj Peter. Zomrel 5. mája 1945 na totálne vyčerpanie.

  • Fritz Pfeffer bol v októbri 1944 deportovaný do koncentračného tábora Neuengamme. Zomrel vo veku 55 rokov na vyčerpanosť, nedostatok jedla a chorobu.

 

 

 

Denník Anny Frankovej

 

  • Jedným z krásnych okamihov v Anninom neustále napätom živote bol darček, ktorý dostala k 13. narodeninám - denník.

  • Začala si do neho zapisovať udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944.

  • Zachytáva v ňom všetky udalosti, ktoré sa okolo nej dejú, rovnako ako aj jednotvárne dni v ich úkryte. Po tom, čo v marci 1944 začula v dánskom Slobodnom rádiu Oranje, vysielajúcom z Veľkej Británie, výzvu, aby občania poskytli svoje denníky pre povojnovú zbierku, ktorá mala slúžiť na historické účely, svoj denník začala prepisovať do podoby knihy.

  • Počas desiatich týždňov (10. máj 1944 – 4. august 1944) tak prepísala podstatnú časť svojho denníka - stihla pripraviť 324 strán svojej novej knihy.

  • Denník sa končí zápisom, ktorý urobila len pár dní pred tým, ako ich objavili nemeckí vojaci. Jej denník zostal v úkryte, kde ho objavila Mep Giesová a schovala ho.

  • Keď sa Otto Frank po oslobodení vrátil do Amsterdamu, odovzdala mu Mep denník jeho dcéry. Ten spravil z neho niekoľko kópií, ktoré rozoslal ich rodine. Neskôr jej denník upravil do knižnej podoby a v júni 1947 kniha prvýkrát vyšla v Holandsku.

  • Originálne texty získal podľa závetu Otta Franka holandský Štátny inštitút pre vojnovú dokumentáciu (RIOD).

  • Anne osud nedoprial stať sa novinárkou, hoci v to nikdy neprestala veriť, ale vďaka svojmu denníku ostáva stále živá.

  • Jej denník bol vydaný v miliónových nákladoch a preložený do 60 jazykov.

  • 3. mája 1960 bol v dome na ulici Prinsengracht č. 263 v centre Amsterdamu otvorený „Dom Anny Frankovej“, ktorý slúži ako jej múzeum.

 

 

 

Zopakujte si:

 

1. Vysvetlite termín holokaust.

2. Uveďte autorov a ich diela, ktorí vo svojej tvorbe zobrazili postavenie Židov počas druhej svetovej vojny.

3. Jedno z diel s uvedenou problematikou priblížte podrobnejšie.

 

 

 

Použitá literatúra:

 

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

 



Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.9
Hodnotené: 217x

Späť
 
Máte pripomienky k maturitným okruhom? Napíšte nám

odporúčame