Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Novinka:

Maturanti, inšpirujte sa na našej stránke, aby ste zožali úspech pri maturitnom stole. Prajem veľa šťastia!
Maya
maja
 

Lyrika (literárny druh) I.

Dátum pridania: 19. 04. 2011 14:34
Zobrazené: 26369x

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

Genológia - veda, ktorá sa venuje problematike literárnych druhov a žánrov v rámci teórie literatúry.

Členenie literatúry na lyriku, epiku a drámu zaviedol v 4. storočí pred n. l. starogrécky filozof ARISTOTELES, ktorý urobil uvedené členenie na základe poznania antickej gréckej literatúry. Uvedené členenie uviedol prvýkrát v diele POETIKA.

Aristoteles (384 pred Kr. – 322 pred Kr.) bol starogrécky filozof, encyklopedický vedec, zakladateľ logiky a iných vedných disciplín - psychológia, zoológia, meteorológia,...

Literárny druh - sústava vlastností, ktoré sú podstatné a spoločné pre istú skupinu literárnych diel.

 

V rámci literatúry rozlišuje tri literárne druhy: LYRIKA, EPIKA a DRÁMA

 

Zhrnutie základných znakov jednotlivých literárnych druhov:

Lyrika Epika Dráma

verš (rytmus)

próza

verš/próza

nesujetovosť

sujetovosť

sujetovosť

nedejovosť

dejovosť

dejovosť

gnómický čas

minulý čas

prítomný čas

statické motívy

dynamické motívy

dynamické motívy

monologickosť

dialogickosť

dialogickosť

obraznosť

hovorovosť

hovorovosť/obraznosť

opis, reflexia

rozprávanie

dianie (akčnosť)


 

Názov lyrika pochádza z gréckeho slova lyrika mele – verše sprevádzané hrou na lýre. Lýra bol hudobný nástroj, ktorý  starovekí Gréci používali veľmi často a sprevádzali ním prednes určitého typu poézie. Spôsob prednesu daného typu poézie bol spevný a poézia tohto druhu musela mať vlastnosti, ktoré takýto prednes umožňoval – rytmickosť, hudobnosť. Už v antickom Grécku sa lyrika výrazne líšila od epiky, a to formou i obsahovou náplňou.

 

 

ZNAKY LYRIKY:

 

  • subjektívnosť (subjektívny druh) – osobný názor, postoj, stanovisko (konkrétna jedna báseň vyjadruje základnú myšlienku, jeden silný zážitok z viacerých hľadísk)

  • lyrický subjekt – vypovedá za autora, často splýva s autorom

  • emocionálnosť – vyjadrovanie emócií, pocitov, nálad, citov

  • nesujetovosť – nedejovosť

  • metaforickosť – vyjadrovanie prostredníctvom básnických prostriedkov

  • gnómický čas – nevymedzený, neobmedzený čas

  • monologickosť – monológ lyrického hrdinu

  • statické motívy – základné motívy sú nemenné

  • viazaná forma reči (rytmizovaná) – verš

  • jej úlohou je vzbudzovať pocit krásna

 

Lyrika je literárny druh, ktorý nemá dej, vyjadruje pocity autora, nálady, dojmy, myšlienky a úvahy autora, odzrkadľuje stav. Lyrický text je vždy vyjadrovaný básnickými (poetickými) prostriedkami.

 

 

Rozdelenie lyriky podľa prístupu autora k téme:

 

  1. Náladová lyrika (impresívna) – vyjadruje citové rozpoloženie lyrického hrdinu

  2. Opisná lyrika (deskriptívna) – opisuje javy, udalosti očami lyrického hrdinu

  3. Úvahová lyrika (reflexívna) – vyjadruje úvahu lyrického hrdinu nad istým problémom, javom

 

Uvedené druhy lyriky sa zvyčajne nevyskytujú v čistej podobe, v konkrétnych literárnych dielach sa vhodne kombinujú a prelínajú.

 

 

Rozdelenie lyriky podľa tematiky:

 

  1. Intímna lyrika(osobná) – vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, jeho vnútorný svet. Najčastejšou témou intímnej lyriky je radosť, láska, smútok,...Ide o najväčší okruh básní. V rámci intímnej lyriky ešte osobitne vyčleňujeme rodinnú a ľúbostnú lyriku.

  2. Prírodná lyrika – vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu, ktoré vznikli pod silným vplyvom prírody.

  3. Spoločenská lyrika (občianska, politická) – vyjadruje pocity, city lyrického hrdinu vo vzťahu k celej spoločnosti, pocity, city vyvolané spoločenskými príčinami (sociálny útlak, ekonomické problémy, vojnové udalosti, mierové udalosti,...).

 

 

Lyrické žánre:

 

ÓDA – názov pochádza z gréckeho slova óde – pieseň. Ide o rozsiahlejšiu lyrickú báseň. Jej hlavnou úlohou bolo osláviť nejakú osobnosť, resp. slávnostným spôsobom sa vyjadriť o významnej udalosti, téme (národ, sloboda, mladosť,...). Vyniká teda nadnesenosťou, pátosom. Je typická vzrušením, nadšenými citmi, vzletnou formou. Vznikla v antickej poézii ako zborová oslavná báseň a jej najznámejším tvorcom bol Horátius.

Medzi najznámejšie ódy patrí dielo F. Schillera Óda na radosť (nemecká literatúra), ktoré sa stalo textovým základom pre skomponovanie poslednej časti Beethovenovej IX. symfónie. Významná je aj Óda na mladosť od Adama Mickiewicza (poľská literatúra), ktorá veľmi ovplyvnila slovenských básnikov v období romantizmu (štúrovská generácia). Zo slovenskej literatúry ide najmä o ódy Na slovenský národ, Na Mlíč od Jána Hollého, Óda na Slovákov od Jonáša Záborského, Óda na radosť od Milana Rúfusa, ktorá patrí medzi najmladšie ódy v slovenskej literatúre. Vyšla v roku 1981.

 

 

Krátka ukážka:

 

Radosť, božia iskra krásna,

dcéra z Elýzia ty,

vstupujeme, ó, ty jasná,

v tvoj stan, ohňom zajatí.

Tvoje kúzla spoja zasa,

čo rozdelil svet i čas,

celé ľudstvo pobratá sa

tam, kde krídla prestieraš.

Objatie vám milióny!

Bozky zemským končinám!...

(F. Schiller – Óda na radosť)

 

 

 

HYMNA (hymnus, chvála, chválospev) – báseň, ktorá má pôvod v náboženskej poézii a pôvodne slúžila na oslavu boha. Neskôr sa jej oslavná funkcia preniesla aj do svetskej oblasti, predovšetkým do oblasti politickej.

Dnes sa názov hymna používa predovšetkým ako pomenovanie štátnej hymny. Štátna hymna patrí medzi symboly moderného štátu. Okrem štátnej hymny existujú aj hymny rôznych organizácií, spolkov, zoskupení, sociálnych skupín, napr. Internacionála je hymnou medzinárodného proletariátu. Medzi najznámejšie hymny patrí latinská pieseň Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (Nuž radujme sa, kým sme mladí), ktorá je hymnou študentov.

Prvou slovanskou básňou bol práve hymnus/chvála Konštantína: Proglas. Zo slovenskej literatúry je potrebné spomenúť aj dielo Hymny a žalmy, ktoré napísal P. O. Hviezdoslav a dielo Hymny k sláve Gosudarovej od E. B. Lukáča.

 

 

Krátka ukážka:

 

Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš,

Tatransko vzbudzuješ, život mu dáš.

A kto ťa miluje, nech žije, nech žije,

kto sa jej odrieka, sám seba zabije.

Slovenským hlasom, privykať sa učte,

Slovenské piesne, svetami zahučte!

(V. P. Tóth – Slovenčina moja)

 

 

Krátka ukážka zo študentskej hymny:

 

Gaudeamus igitur! Len sa teda radujme

 

Gaudeamus igitur,                                          Len sa teda radujme,

juvenes dum sumus!                                       kým sme ešte mladí!

Post jucundam juventutem,                             Po tej príjemnej mladosti,

post molestam senectutem                             po tej mrzutej starosti

:/nos habebit humus!/:                                     zem nás prijme navždy.


 

 

ELÉGIA (žalospev) – názov pochádza zo slova elegos - žalospev. V elégii básnik vyjadruje žiaľ nad nejakou smutnou udalosťou, teda termínom elégia označujeme predovšetkým básne smutného, trúchlivého charakteru. Vznikla až v rímskej poézii.

V slovenskej literatúre nájdeme elégie napr. v diele Žalospevy od J. Hollého. Rovnaký charakter má dielo Dohovor pri náhrobku K. Kuzmányho od A. Sládkoviča, dielo Smrť matky od P. O. Hviezdoslava.

 

 

Krátka ukážka:

 

Ajhľa, tu leží tá zem – keď vidím ju, slzy mi tečú,

Kolískou národa môjho bývala – rakvou je dnes.

Stoj, noha! Posvätné miesta sú všade, nech kamkoľvek vkročíš,

K oblohe, synu Tatry, pozdvihni ducha i zrak.

Alebo radšej sa priviň tam k tomu veľkému dubu,

Vzdorujúcemu dosiaľ zhubnému hlodaniu čias.

(J. Kollár – Předzpěv, preklad Ľ. Feldek)

 

 

 

ŽALM – názov pochádza z gréckeho slova psalmos – hra na strunovom nástroji. Aj žalm má svoj pôvod v náboženskej piesni. Prvé žalmy vznikli v hebrejskej náboženskej literatúre (Kniha žalmov, ktorá obsahuje 150 textov, je pripisovaná kráľovi Dávidovi a je súčasťou Biblie). Odtiaľ sa dostali žalmy do kresťanskej literatúry. Postupne sa stali súčasťou kresťanských náboženských obradov.

V slovenskej literatúre písal žalmy napr. P. O. Hviezdoslav – dielo Žalmy a hymny, K. Kuzmány, A. Sládkovič a iní.

 

 

23 Žalm Dávidov – Dobrý pastier

 

Hospodin je môj pastier,

nebudem mať nedostatku.

Na pastvách zelených ma pasie

a k vodám osviežujúcim ma

privádza.

Dušu mi občerstvuje

po spravodlivých cestách

vodí ma pre svoje meno.

Keby som kráčal hoci temným

údolím,

nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou:

Tvoj prút a palica ma

potešujú.

Stôl mi prestieraš

pred mojimi protivníkmi,

hlavu mi pomazávaš olejom,

je preplnený kalich môj.

Len dobrota a milosť

bude ma sprevádzať

po všetky dni môjho života

a  bývať budem

v dome Hospodinovom dlhé časy. (Biblia)


 

 

Zopakujte si:

  1. Definujte termín literárny druh a literárny žáner.

  2. Pomenujte základné znaky lyriky.

  3. Vymenujte druhy lyriky a definujte ich.

  4. Porovnajte znaky lyriky s ostatnými literárnymi druhmi.

  5. Charakterizujte znaky ódy a hymny.


Použitá literatúra:

BIBLIA. Písmo Sväté Starej a Novej Zmluvy. 1978. Tranoscius Liptovský Mikuláš. ISBN 0- 564- 03222- 0

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-35-9

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1995. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-36-7

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 1-31-109

SLOVENČINA NA DLANI. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4



Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.8
Hodnotené: 536x

Späť
 
Máte pripomienky k maturitným okruhom? Napíšte nám

odporúčame