Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Novinka:

Maturanti, inšpirujte sa na našej stránke, aby ste zožali úspech pri maturitnom stole. Prajem veľa šťastia!
Maya
maja
 

Lyrizovaná próza (naturizmus) I.

Dátum pridania: 04. 01. 2011 14:08
Zobrazené: 8559x

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



Lyrizovaná próza svoj rozvoj zaznamenala v medzivojnovom období, teda v období rokov 1918 – 1945. V literatúre sa objavovali snahy o tzv. lyrizáciu prózy, ktoré silneli koncom 20-tych rokov minulého storočia a vyvrcholili koncom 30-tych rokov. Postupne sa teda vytváral nový smer v slovenskej literatúre, ktorý nazývame lyrizovaná próza alebo novšie naturizmus. Názov naturizmus pochádza z lat. slova natura = príroda, prirodzenosť.

Dôležitým rokom vo vývoji lyrizovanej prózy bol rok 1937 – v tomto roku vyšla prvá zbierka noviel M. Figuli a D. Chrobáka a tiež román Ľ. Ondrejova Zbojnícka mladosť. Jej vrcholné diela však vznikli počas druhej svetovej vojny – M. Figuli Tri gaštanové kone, F. Švantner Malka a Nevesta hôr.

 

Na jej rozvoj vplývali najmä nasledovné historické udalosti:

 

  • Prvá svetová vojna – 1914 - 1918

  • Povojnová hospodárska kríza – 1918 – 1922 (1923)

  • Veľká hospodárska kríza - 1928 – 1932 (1933)

  • Vznik fašizmu, jeho podstata, vplyv fašizmu na vývoj v Európe

  • Druhá svetová vojna – 1939 - 1945

 

 

Lyrizovaná próza má niekoľko vývojových stupňov:

 

1) ORNAMENTÁLNA PRÓZA - vychádzala z expresionizmu

  • Vyjadrovala hlavne city a pocity mladej povojnovej generácie.

  • Obsahuje pesimistické a tragické pocity a nálady.

  • Postavy sú nešťastné, ich život je zasiahnutý vojnou.

  • Ostrý rozpor medzi vnútorným svetom človeka a vonkajším usporiadaním spoločnosti.

  • Autori veľa experimentujú s jazykom, slovom, išlo im hlavne o kvalitu textov, o ornamentálnosť.

  • Jednotlivé motívy sú neraz navrstvované bez časovej a logickej následnosti.

 

 

IVAN HORVÁTHČlovek na ulicizbierka noviel

Strieborný prach - novela

Vízum do Európyzbierka noviel

Život s Lauroucyklus krátkych próz

 

ÁN HRUŠOVSKÝZa svetovej vojny - fejtóny

Pompiliova Madonazbierka noviel

Dolorosazbierka noviel

Muž s protézou - román

 

GEJZA VÁMOŠEditino očkozbierka noviel

Atómy Boha - román

Jazdecká legenda - novela

Odlomená haluzsatirický román

 

TIDO J. GAŠPARČervený korábzbierka noviel

Deputácia mŕtvychzbierka noviel

Karambolzbierka noviel

Hana zbierka noviel


 

 

2) LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA

 

  • Nadväzuje na realizmus a ornamentálnu prózu.

  • Zobrazuje hlavne sociálne témy, témy týkajúce sa dediny, zdôrazňujúc jej rozpory.

  • Autori uprednostňovali psychologické témy a harmonické riešenia konfliktov.

  • Mnohokrát sa tu pohľad na svet objavuje očami dieťaťa alebo ženy.

 

JÁN BODENEK Svetlá na bublináchzbierka noviel

Z vlčích dnícyklus poviedok

 

JOZEF HORÁK


 

 

3) PRÓZA NATURIZMU

 

Ide hlavne o autorov, ktorí do literatúry vstúpili v 30. rokoch.

 

ĽUDO ONDREJOV

DOBROSLAV CHROBÁK

FRANTIŠEK ŠVANTNER

MARGITA FIGULI

 

 

Znaky prózy naturizmu:

 

  • Próza využíva umelecké postupy lyriky a jej prostriedky, napr. lyrické opisy prírody s využitím dejového opisu.

  • Vyjadruje životný pocit autorov, ich postoj k spoločenským a mravným protirečeniam doby.

  • Vyjadruje odpor voči odcudzenému a rozháranému svetu, nesúhlas s pripravovanou vojnou, politikou Hitlera, reaguje na závažné udalosti doby.

  • Záchranu v náročnej dobe hľadajú autori hlavne v dedinskom prostredí, ktoré pre nich symbolizuje pokoj, ticho, samotu.

  • Autori unikajú do tejto samoty, preto uvedenú literatúru neraz nazývame aj „únikovou literatúrou“.

  • Dedina predstavuje pre autorov akúsi istotu v danej dobe, mesto odmietajú, je podľa nich symbolom zla, vojny, utrpenia. Autori odmietajú morálku mesta, podľa nich je liahňou zla a špiny. Diela sú teda založené na protiklade dedina – mesto.

  • Keďže mesto nevyhovuje ako miesto deja, miestom deja sa stávajú odľahlé samoty, hole, paše, štíty, lesy, napr. pod Ďumbierom, drevorubačské chatrče.

  • Rozpory doby , vážne spoločenské problémy a udalosti uvedená literatúra nezobrazuje priamo, hľadáme ich v použitých metaforách, personifikáciách, prirovnaniach,...

  • Diela majú väčšinou jednu hlavnú postavu, resp. málo postáv. Postavy sa striktne rozdeľujú na kladné a záporné. Záporná postava je v deji vždy aktívnejšia. Jedine v diele Drak sa vracia nájdeme postavu, ktorá nie je zlá, len jej dedinčania pripisujú zlé vlastnosti. Kladnou postavou sú väčšinou ženy. Sú pasívne, často umierajú, bývajú obeťou násilia alebo zloby.

  • Postavy žijú intenzívnym citovým životom, sú zaplnení láskou. Často konajú pudovo, nevedia vysvetliť, čím ich druhý človek priťahuje. Nie sú sociálne zakotvené, často vôbec nepoznáme ich pôvod, rodinu, miesto, odkiaľ prišli, nepoznáme ich životné osudy.

  • Hlavná postava väčšinou pochádza z dedinského prostredia, prírodného, vrchárskeho.

  • Postava je vložená do prírody, je ponímaná ako živel, neraz reaguje pudovo.

  • Autori sa zamerali na psychiku hlavnej postavy, jednoduchý dej je prežívaný do posledných detailov.

  • V dielach je veľmi veľa úvah, rozmýšľania, čitateľovi sa neraz zdá, že prežíva príbeh s postavou.

  • Všetky príbehy sú veľmi jednoduché, dejovosť je teda zúžená - dielo je väčšinou mozaikovým reťazením drobných príbehov, ktoré zažíva hlavná postava.

  • Veľmi dôležitú úlohu v dielach zohráva príroda, s ktorou je hrdina úzko spätý, príbeh sa v nej odohráva.

  • V príbehoch dominuje množstvo lyrických motívov: láska k prírode, láska k žene, láska k svojmu rodnému kraju, k rodnej dedine, spomienky na detstvo, hodnoty priateľstva

  • Diela obsahujú množstvo prvkov z rozprávok: často sa opakujúce číslo tri, boj dobra a zla, víťazstvo dobra na konci príbehu, postavy vyskytujúce sa v rozprávkach (Drak), nadprirodzené postavy a javy, kone (často sa vyskytujúce zviera v rozprávkach, symbol sily a krásy), rozprávkové premeny ľudí, (napr. na zvieratá alebo na iné bytosti), hrdina musí neraz splniť rôzne úlohy, prekonať rôzne prekážky,...

  • Prvky tajomstva - príbeh, udalosť neraz nie je dorozprávaná, sme neustále udržiavaní v napätí, ako sa napr. príbeh skončí, kto zvíťazí.

  • V dielach je veľmi vysoká lyrizácia jazykom - množstvo metafor, personifikácie, metonýmie, prirovnaní,....

  • Výrazne je využívaný vplyv ústnej ľudovej slovesnosti, hlavne v jazyku. Jazyk je melódiou vety, slovosledom a výberom slov ľudový. Z ľudovej slovesnosti sa vyberajú aj útvary (rozprávka, balada), ľudová symbolika (číslo tri), nadprirodzené postavy , javy,...

  • Texty majú baladickú podobu.

  • Miesto deja je len málokedy presne určené.

  • Čas deja nie je tiež presne určený, často ho len odhadujeme.

  • Ide najmä o novely a romány, teda o prózu.

  • Veľmi častá je prítomnosť živelnej postavy - ohne, sucho,.... (zásah prírody do deja a udalostí).


 

ĽUDO ONDREJOV – 1901 – 1962, vlastným menom Ľudovít Mistrík – priekopník lyrizovanej prózy v slovenskej literatúre. Narodil sa v Juhoslávii, detstvo prežil v dedine Kostiviarska pri Banskej Bystrici. Pôsobil ako notár na viacerých miestach na Slovensku, neskôr ako šofér z povolania a úradník Matice slovenskej.

 

Prehľad tvorby:

Martin Nociar Jakubovie – súbor poézie a lyrických próz

Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine – cestopisné fikcie

Slnko vystúpilo nad hory – románová trilógia: Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy

 

Zbojnícka mladosť – dielo inšpirované detstvom autora a jeho dospievaním v krásnej prírode, autorovým záujmom o folklór (ľudové balady, povesti, zbojnícku tradíciu).

Hlavnou postavou diela je Jerguš Lapin – hravé, snívajúce dieťa, ale trápiace sa, prežívajúce rôzne vnútorné bolesti. Dielom sa autor snaží vyzdvihnúť hodnoty detstva, ktoré by si mal každý z nás niesť do dospelosti a žiť ním.

 

Krátky obsah:

Jerguš je dieťa, ktoré nadovšetko miluje hry, kamarátov, prírodu. Je stelesnením hrdosti a slobodomilovnosti. Je ale aj obyčajným chlapcom – dieťaťom. Jerguš nemá otca a neustále ho prenasleduje myšlienka, kto ním je. Hnevá sa na mamu, že mu to neprezradila (hovorilo sa, že jeho otec bol zbojníkom), ale hnevá sa na ňu aj preto, že musí ťažko robiť, aby uživila svoje tri deti. Preto Jerguš veľa sníva – v snoch zabúda na biedu, chudobu, problémy, trápenie svoje i svojej rodiny. Snaží sa nájsť východisko zo zlej sociálnej situácie rodiny. Túži po slobode, a preto odmietne pracovať v továrni, kam musel ako nedospelý nastúpiť, aby pomohol matke. Namiesto otroctva v továrni si zvolil svet zbojníctva.

Druhá časť – Jerguš Lapin – sa odohráva počas 1. svetovej vojny a v prvých rokoch ČSR. Jerguš bojuje na talianskom fronte. Pochová svojho priateľa a zhrozený z toľkého zabíjania dezertuje. Ukrýva sa v horách a stane sa zbojníkom.

Tretia časť voľne nadväzuje na predchádzajúce dve. Hrdinom je Ondrej Šimčisko. Román zachytáva jeho osudy od narodenia po smrť na pozadí historických udalostí 1. svetovej vojny, hospodárskej krízy, vzniku ČSR, vzniku SR, vypuknutia SNP. Jerguš tu vystupuje ako epizodická postava Tmavý Urda. Stane sa vodcom partizánskej skupiny. Ťažko zranený vyjde z posledných síl na horu, aby tam zomrel. Pochová ho jeho priateľ.


 

DOBROSLAV CHROBÁK – 1907 – 1951

Kamarát Jašek – zbierka noviel

Drak sa vracia – dielo radíme k najlepším dielam lyrizovanej prózy. Ide o novelu, ktorú autor uviedol mottom:

„Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.“ (J. Conrad: Lord Jim).

Rozprávkový dej sa odohráva v prostredí tatranskej prírody, má až baladický charakter a výrazne využíva tajomstvo a výrazové prvky lyriky.

 

Hlavné postavy: Martin Lepiš, prezývaný Drak

Šimon Jarjabek a jeho žena Eva

 

Drak je symbolom obetavej prometeovskej snahy slúžiť a pomáhať ľuďom, ale je aj človekom, ktorý „nepatril nikomu. Bol vždy sám. Sám proti všetkým...i proti sebe samému.“ Autor postavu Draka spracoval originálnym spôsobom. Drak je v mysliach ľudí záporná postava – je tajomný, má neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, uhrančivý pohľad, vraj šíri zlo a nešťastie. V skutočnosti ide o uzavretého samotára, do spôsobu života ktorého dedinčania vlastnou vinou nepreniknú.

 

Krátky obsah:

Nikto z dediny netušil, kde sa tam Drak vzal. Ako maličké dieťa ho našiel starý Lepiš Madlušovie na ceste z jarmoku a vzal si ho k sebe. Vychovával ho v dome bez detí a ľudí a postupne ho priúčal k hrnčiarskemu remeslu. V jeden deň starý Lepiš záhadne zomrel. Martin Lepiš vtedy žil v starej vyžihárni za dedinou. Zaľúbila sa doňho najkrajšia dievčina z dediny – Eva. Drak ale nevedel splynúť so životom dedinčanov. Tí ho postupne začali nenávidieť a pripisovali mu všetko zlé, čo sa v dedine stalo. Boli presvedčení, že Drak má čarodejnú moc a je príčinou všetkým živelných pohrôm, ktoré zasiahli dedinu. Provokoval ich tajomnosťou, sebestačnosťou, silou a samotárstvo. Ich nenávisť zašla až tak ďaleko, že sa ho rozhodli zbaviť.

Napokon Drak skutočne v jeden deň zmizol. Eva naňho roky čakala, až sa napokon vydala za žiarlivého Šimona Jarjabka. Vydala sa za neho bez lásky, nikdy sa ho nenaučila skutočne milovať. Nešťastia v dedine pokračovali aj po drakovom odchode. V horách sa zapaľovali ohne a hrozilo, že dedinčania prídu o dobytok vyhnaný na pašu do hôr. Nikto z dediny nechcel riskovať život a ísť zachrániť statok. Vtom sa ako blesk z jasného neba objavil v dedine Drak. Postavil sa do dvier krčmy a dedinčanov oznámil, že im statok zachráni a privedie ho z hôr do dediny. Nikto mu neveril, ale poslali ho do hôr. Na cestu s ním sa vydal Jarjabek. Jarjabek na neho žiarlil, rozširoval o ňom po dedine reči, že Drak sa rozhodol odviesť stádo do Poľska, tam ho predať a ponechať si peniaze. Jarjabek dokonca zišiel do dediny z hôr skôr ako Drak, označil Draka za zradcu a podpálil mu chalupu.

Drak ale bojoval do posledných síl. Napokon samu podarilo vrátiť sa do dediny a priviesť aj stádo.. Bojoval o svoju česť, šťastie s novou družkou, ktorú si priviedol so sebou. Veľmi túžil po prijatí do dedinského spoločenstva. Na konci príbehu sa dozvedáme, že starká, ktorá príbeh rozpráva na priadkach, je Eva, hrdinka príbehu, spomínajúca na svoju mladosť.


 

 

Zopakujte si:

  1. Vysvetlite znaky lyrizovanej prózy.

  2. Vysvetlite historické udalosti, ktoré sprevádzali vývoj lyrizovanej tvorby.

  3. Na postave Draka ukážte znaky lyrizovanej prózy.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4




Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.8
Hodnotené: 408x

Späť
 
Máte pripomienky k maturitným okruhom? Napíšte nám

odporúčame