Vzduch

pošli kamarátovi

Meno:*  Váš email:*  Priateľov email:*  Komentár:  Opíšte kód z obrázku:* 

* povinný údaj 

zdieľaj na Facebook-u

tlač

 

reklama

• 21% kyslíka,
• 78% dusíka,
• 1% iných plynných látok ako:
• oxid uhličitý,
• vodná para,
• vzácne plyny
• zmes znečisťujúcich látok.

Kyslík

• je plyn bez chuti a zápachu,
• nevyhnutný pre život všetkých organizmov,
• nie je horľavý, ale podporuje horenie,
• v ľudskom tele sa nachádza 62% kyslíka,
• prepravuje sa v tlakovej nádobe označenej modrým pruhom.

Oxid uhličitý

• atmosférický plyn ťažší ako vzduch, a preto sa udržuje pri zemi,
• je bezfarebný, málo reaktívny,
• spotrebúvajú ho rastliny pri fotosyntéze,
• je produktom biologických procesov, napr. dýchania, kvasenia...

Dusík

• tvorí podstatnú zložku vzduchu,
• je nevyhnutný pre rast rastlín a život živočíchov,
• je nehorľavý,
• používa sa pri zváraní kovov a na uskladňovanie horľavín ako ochranná atmosféra,
• prepravuje sa v tlakovej nádobe označenej zeleným pruhom.

Znečistenie ovzdušia

S pribúdaním priemyselných parkov sa zväčšuje aj množstvo priemyselných odpadov.

Medzi najčastejšie zdroje znečistenia ovzdušia patrí:
- priemysel (hutnícky, chemický, stavebný – hlavne cementárne),
- energetika (teplárne, elektrárne),
- doprava (výfukové plyny),
- poľnohospodárstvo (metán z chovu dobytka).

Všetky produkty znečistenia môžu mať plynné, kvapalné aj pevné skupenstvo.

Plynné nečistoty

Plynné nečistoty predstavujú najmä oxidy síry, dusíka, uhlíka. Vznikajú pri spaľovaní bežných palív, ale obsahujú ich aj výfukové plyny z automobilov. Tieto plyny pohlcovaním tepelného žiarenia vyvolávajú tzv. skleníkový efekt (viď. obrázok nižšie).

Skleníkový efekt

Priemyselnou činnosťou sa dostávajú do atmosféry neprirodzené látky, ktoré urýchľujú rozpad ozónovej vrstvy. Hrúbka ozónovej vrstvy sa na niektorých miestach natoľko zmenšila, že sa hovorí o tzv. „ozónovej diere“.
Keďže ozón nás chráni pred škodlivým slnečným žiarením, tak vytvorenie ozónovej vrstvy má za následok napr. rakovinu kože (opaľovanie sa), poškodenie zraku (pri nechránení zraku cez leto).

Kvapalné nečistoty
Kvapalné nečistoty vznikajú z plynných nečistôt, napr. kyslé dažde nám vzniknú pri reakcii vodnej pary a plynných nečistôt vo vzduchu. Kyslé dažde neničia len rastliny, lesy, ale aj vodné živočíchy, historické pamiatky, kovové konštrukcie, stavby.

Tuhé nečistoty
Predstavuje ich popolček, prach, sadze.

Zmes jemných tuhých látok rozptýlených vo vzduchu sa nazýva dym.
Zmes jemných kvapôčok kvapaliny v plyne sa nazýva hlma.
Zmes hmly, prachu a spalných plynov vytvára smog.

Smog






Problémy s rozptýlením smogu môžu nastať aj vplyvom inverzie (teplotného zvratu) – stavu, keď teplota vzduchu s výškou rastie, namiesto toho, aby klesala.

Na celom svete robia opatrenia pre zachovanie čistoty ovzdušia
- priemyselné závody majú zachytávače škodlivých plynov
- v automobilovom priemysle – výroba automobilov na plynný pohon, elektrický pohon
- do automobilov zavádzajú katalyzátory (zabezpečujú menšiu škodlivosť výfukových plynov)

Atmosféra
Je plynný obal Zeme, ktorý tvorí niekoľko vrstiev.
Jedna z nich je troposféra, ktorá siaha do výšky 8 až 16 km tesne nad zemským povrchom. V tejto vrstve je sústredených až 80% vzduchu. V nej prevláda život, obsahuje najviac vodných pár a odohrávajú sa v nej všetky zmeny počasia.

Zopakuj si:
1. V akej nádobe sa prepravuje dusík?
2. Čo je to hmla?
3. Z čoho vzniká smog?
4. Ako vznikajú kyslé dažde a čo všetko ohrozujú?

Použitá literatúra:
Adamkovič E. a kol.: Chémia pre 8. ročník ZŠ, Bratislava: SPN, 2000, 120s.
Joniakova D. a kol.: Chémia pre základné školy, Bratislava: SPN, 1995, 239s.

Ostatné zdroje
http://znamenia.ic.cz/obrazky/vzduch.jpg
http://www.krivanova.wz.cz/obr15.jpg
http://sitemaker.umich.edu/section4group1/files/smog.jpg
http://sk.wikipedia.org/wiki/Oxid_uhli%C4%8Dit%C3%BD