Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Ja – rozprávanie. On – rozprávanie

Dátum pridania: 04. 05. 2010 12:00
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 37827x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: Mgr. Kristínová

reklama

 

 

 

Základné znaky rozprávania:

 

  • zachytáva jedinečnú udalosť, zážitok či príbeh,

  • vyjadruje vlastný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje,

  • príbeh sa rozvíja v istej časovej postupnosti,

  • vystupujú tu postavy,

  • jedna z postáv zastáva úlohu rozprávača,

  • príbeh sa člení na úvod, jadro, záver.

 

 

Stavba príbehu:

 

  • úvod –zoznamujeme sa s postavami, s prostredím, v ktorom sa príbeh odohráva,

  • jadro

zápletka –komplikácia, ktorá uvádza dej do pohybu,

vyvrcholenie – dej, problém či konflikt vrcholí,

obrat – dej sa nečakane obráti,

  • záver -rozuzlenie - vyjasnenie problému či konfliktu.

 

 

V rozprávaní sa najviac uplatňujú:

 

  • plnovýznamové slovesá väčšinou v minulom čase,

  • priama reč,

  • oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie vety.

 

 

Ja – rozprávanie

 

Základné znaky ja - rozprávania:

  • rozprávač je postava príbehu, ktorá rozpráva svoj vlastný príbeh,

  • rozprávač je priamym rozprávačom,

  • rozprávač zobrazuje svoje vnútorné stavy a pocity,

  • rozprávač používa slovesá v tvare 1. osoby jednotného čísla.

 

 

Príklady ja - rozprávania:

 

  1. Našťastie mama nezbadala, že sa na mňa otec durdí a ja sa na otca hnevám. Akáže som ja sopľa? Mám dvanásť rokov a viem už všetko, aj to, že mama v kúpeľni nekašlala, ale vracala, a že bude vracať, kým sa Klaudia nenarodí, ale keby som jej to povedala, tak by sa na mňa takisto rozkričala ako otec.

 

  1. Kdekto by si mohol myslieť, že keď prídem zo školy domov, nemám okrem domácej úlohy nijaké starosti. A ja ich mám viacej, než si myslíte. Najprv musím naštiepať dreva, nanosiť do kuchyne i do izby, pretože mama, ktorá je tiež zamestnaná, nemá na takého veci čas. Raz ma pošle po múku, raz po cukor, raz po to, raz po ono, lebo skoro vždy na voľačo zabudne a ja musím zakaždým poznove bežať po mydlové prášky.

 

  1. Videl som tam mnoho papagájov. Rád by som si bol jedného chytil a naučil ho rozprávať. Po dosť veľkej námahe som chytil mladého papagája, zrazil som ho palicou, a keď som ho ošetril, odniesol som si ho domov.

 

 

On - rozprávanie

 

Základné znaky on - rozprávania:

  • príbeh alebo zážitok môže rozprávať rozprávač, ktorý nie je účastníkom udalosti,

  • rozprávač zobrazuje udalosti, konanie a prežívanie druhých postáv,

  • rozprávač používa slovesá v tvare 3. osoby.

 

 

Príklady on - rozprávania:

 

  1. Na ceste sa ozývali výkriky. Jerguš už kedysi počul o besných psoch. Priskočil k dverám a zavrel vráta. Besný pes sa približoval. Jerguš bol v tejto chvíli opanovaný veľkou silou. Hodil sa bokom bez rozmyslu. Peny fŕkali, krvavé oči sa blyšťali. Ženičky pokrikovali na Jerguša, aby sa nedal uhryznúť.

 

  1. Keď sa Želka dozvedela, že akcia pôjde podľa abecedy, hneď na ňu aj zabudla. Veď to bude iste až po vyučovaní. Naopak, Anička Cibuľková išla v prvej štvorici. Bola celá roztrasená. O konkurze predtým ani netušila. Miloš Agaj, prvý v abecede, nemal ani trému, ani strach, ani predbežné informácie. Nemal ani sluch, a to ho napĺňalo pokojom.

 

 

Cvičenie:

Zakry si pravý stĺpec a urč, či sa jedná o ja – rozprávanie alebo on – rozprávanie:

Ja si vtedy poznove sadnem ku knihám a zošitom. Teraz si napríklad musím napísať sloh.
ja-rozprávanie
Zavýjal som jako šakal, hodil som sa na zem a búchal päsťami do koberca, až sa otvorili dvere a stála v nich mama s veľkou lyžicou.
ja-rozprávanie
Zatiahol vysokým hláskom, zanôtil. Hlas bolo treba zdvihnúť ešte vyššie. Agaj však náročky nevytiahol. Zakaždým mal úžasný pocit, keď cítil, ako pesnička, ktorú spieva, príšerne znie, ako krivia niektorí učitelia pery….
on-rozprávanie
Veľmi som si želal, aby Chrúst vyhral. Hrabanie sa po smetiskách mi bolo oveľa sympatickejšie ako Dodove podfuky. Tu som mu navrhol, že by sme mohli odviezť do zberu náš rozlámaný fúrik.
ja-rozprávanie
Nechceli mi veriť. Ani Ľubica, ani Denisa, tak som im to pedagogicky vysvetlil, čo značí, že som im prezradil všetko aj o červeno-bielom bodkovanom kočíku.
ja-rozprávanie
Cítila, že pesničku zabudla. Vedela slová, no zaraz zabudla, že ju treba aj spievať. Ešte pred chvíľou si v duchu opakovala text, aby sa nepomýlila.
on-rozprávanie
„Nie,“ zarazila sa Anička, spomalila a čakala, čo učiteľ nariadi. „Prečo ideš späť?“ nedal pokoj učiteľ. Šípil, že Anička chce niečo pokaziť.
on-rozprávanie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Použitá literatúra:

 

Krajčovičová, J. a kol.: Slovenský jazyk pre 5. ročník základných škôl. SPN, Bratislava, 2009, s. 64 – 65.

Péteryov,á O. a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka na prijímacie skúšky na stredné školy. Didaktis, Bratislava, 1992, s. 43 -48.

Petríková, D. a kol.: Literárna výchova pre 5. ročník základných škôl. Poľana, spol. s r. o., Bratislava 2004, s. 129 – 153.



Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.8
Hodnotené: 679x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame