Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Gramatika - podstatné mená (substantíva)

Dátum pridania: 28. 08. 2008 15:09
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 8845x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová

reklama

 


Podstatné mená (substantíva) sú ohybné slová, ktoré pomenúvajú samostatné pojmy vecí (substancií) v rámci gramatických kaetegórií rodu, čísla a pádu. Vo vete sú podmetom a predmetom alebo sa uplatňujú ako menný prísudok, vetný základ, príslovkové určenie, prívlastok.

Substantíva pomenúvajú veci a javy ako samostatné, nezávislé. Sú to názvy samostatne existujúcich vecí (osôb, zvierat, rastlín) a názvy samostatne chápaných príznakov.


Delenie substantív

Substantíva sa delia na tieto lexikálno-gramatické skupiny:

  1. konkrétne - abstraktné mená,

  2. počítateľné - hromadné (a látkové) mená,

  3. všeobecné - vlastné mená,

  4. životné (osobné a zvieracie) - neživotné mená.


Konkrétne a abstraktné substantíva

V závislosti od toho, či pomenúvajú skutočné substancie (osoby, zvieratá, veci), alebo či príznaky (statické, dynamické), ktoré sme iba myslením osamostatnili, delia sa substantíva na dve základné množiny:

a) konkrétne podstatné mená (konkréta): chlap, lev, lipa, ...

b) abstraktné podstatné mená (abstraktá): rozlet, chyba, dobrota, ...


Abstraktnými substantívami pomenúvame tie javy a skutočnosti, ktoré jestvujú nesamostatne ako nesamostatné stránky (vlastnosti, schopnosti, deje) substancií, ale ktoré v myslení (abstrakciou) vyčleňujeme a chápeme ako samostatné. Patria medzi ne:

  • názvy vlastností - skromnosť, dobrota, lakomstvo, ...

  • názvy dejov a stavov - úvaha, plavba, choroba, ...

  • názvy výsledkov deja - súpis, výzdoba, myšlienka, ...

  • názvy priestorových a časových javov a vzťahov - priestor, dnešok, čas, ...

  • názvy najvšeobecnejších poznávacích kategórií - skutočnosť, pravda, príčina, ...


Veľkú väčšinu abstraktných substantív tvoria odvodené slová, motivované

a) slovesami,

b) adjektívami.


Hranica medzi abstraktami a konkrétami je relatívna. Pri mnohých abstraktách sa zúžil pôvodný význam, takže lexikálna jednotka má aj pôvodný, aj nový zvecnený význam - napr. jedenie (dej jedenia i jedlo), viazanie (prostriedok i činnosť, napr. na lyžiach), výzdoba (činnosť i jej výsledok). Inokedy sa od toho istého základu tvoria iba abstraktá, ale nerovnakého druhu, napr. chorobnosť (vlastnosť i počet ochorení). Používa sa na to hlavne prípona -osť, napr. nielen návštevnosť, ale aj poruchovosť, váhovosť, vekovosť.




Počítateľné - hromadné a látkové mená

Názvy počítateľných vecí - môžu označovať jednotnosť i mnohosť a majú jednotné aj množné číslo. Patria k nim konkrétne mená: huslista - huslisti, prst - prsty, struna - struny., ... Ďalej k nim patrí menšia časť abstrákt, pri ktorých sa zvecnil význam: trest - tresty, zločin - zločiny, úvaha - úvahy, ...


Abstraktá v základnom význame nepatria k počítateľným názvom. Používajú sa iba v singulári.


Oproti názvom počítateľných vecí sa rovnako stavajú hromadné mená (kolektíva) a látkové mená (materiáliá), ktorým chýba vlastnosť počítateľnosti. Hromadné mená pomenúvajú súbor rovnorodých vecí. Hromadné substantíva nemajú plurál, lebo práve ony konkurujú s plurálom názvov počítateľných vecí: občianstvo - občania, lístie - listy, junač - junáci. V dnešnej slovenčine hromadné mená ustupujú plurálu, napr. roľníctvo - roľníci, študentstvo - študenti, občianstvo - občania.


Materiáliá - pomenúvajú veci, ktoré sa nedajú počítať, iba merať a vážiť. Preto nemajú dve čísla, spravidla sa vyskytujú v singulári. Patria k nim názvy, ktoré pomenúvajú:

  • potraviny, krm, nápoje, tekutiny: múka, masť, krv, cukor, ...

  • materiál: piesok, cement, betón, ...

  • vykopané a vyťažené nerasty: uhlie, urán, olovo, ...

  • poľnohospodárske plodiny: pšenica, raž, ovos, ...

  • chemické a lekárnické prvky a výrobky: kyslík, sodík, chlorid sodný, ...

  • textilné látky: hodváb, zamat, bavlna, ...


Látkové mená sú zväčša neodvodené, nemajú osobitné prípony, ktorými by vyjadrovali odtienok materiálnosti, obmedzujú sa na singulár.


Ak sa pri látkových menách použije plurál, tak neoznačuje mnohosť jednotlivých vecí, ale druhy celej masy, napr. soli (sodné a draselné), vody (minerálne), vína (červené a biele).




Všeobecné a vlastné mená

Všeobecné meno je také, ktorým možno označiť ktorýkoľvek predmet toho istého druhu. Môžu pomenúvať hociktorú vec daného druhu - v singulári, ale aj hociktoré množstvo vecí daného druhu - v pluráli, napr.: Pred vilou rástol smrek a jedľa. V úbočí rástli smreky a jedle.


Sú to všeobecné podstatné mená (apelatíva). Používajú sa voľne v jednotnom i v množnom čísle. Popri apelatívach existuje príznaková skupina substantív, ktoré sa vzťahujú na jedinú vec, majú jediné číslo - väčšinou singulár, plurál je zriedkavejší. Sú to vlastné mená (propriá).


Vlastné meno označuje jedinečnú konkrétnu vec, zviera, osobu. Funkcia vlastných mien je individualizovať a identifikovať, ich pomenovací rozsah sa obmedzuje na jednu vec, preto sa používajú v jednotnom čísle, spravidla v singulári. Pri pomnožných substantívach, ktoré pomenúvajú jednu vec plurálovým tvarom, sa používa len táto číselná podoba, napr.: Košice, Smižany, Bánovce.


Niekedy sa stane, že to isté vlastné meno býva propriálnym názvom viacerých vecí toho istého druhu, napr. Kriváň vo Vysokých Tatrách a Kriváň v Malej Fatre. Keď sa vlastné meno použije v pluráli, oslabuje sa jeho propriálna funkcia: dvaja Pavlovia, tri Veroniky, ...


Hranica medzi vlastnými a všeobecnými menami je pohyblivá. Niektoré vlastné mená sa stávajú pomenovaním celej triedy rovnorodých vecí - vyjadrením všeobecných pojmov. Vtedy prechádzajú ku všeobecným podstatným menám (apelativizujú sa), napr. lazár - ťažko chorý, xantipa - zlá žena.


Naopak, význam všeobecných podstatných mien sa môže zúžiť natoľko, že sa stávajú názvom jedinečnej veci, inštitúcie, zoskupenia - prechádzajú k vlastným menám, napr.: október - mesiac v roku, Október - skrátené pomenovanie Veľkej októbrovej revolúcie.


Kontrolné otázky:

  1. Čo sú podstatné mená?

  2. Ako sa delia substantíva?

  3. Definuj konkrétne a abstraktné substantíva.

  4. Čo sú materiáliá? Uveď príklad.

  5. Čo je apelativizácia? Uveď príklad.


Použitá literatúra:

Oravec J. a kol.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Bratislava, SPN, 1988, str.30- 34.

Pauliny E.: Slovenská gramatika. Bratislava, SPN, 1981, str. 91.






Hodnotenie:
Hviezdičky: 3.1
Hodnotené: 617x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame