Spoluhlásky
Novinka:
Maya
Vypracoval(a): Mgr. Kristínová
reklama
Hláska je najmenšou zvukovou jednotkou našej reči.
Hláska je určitý zvuk vytvorený našimi rečovými orgánmi.
Hlásky v slovenčine delíme na:
-
samohlásky,
-
dvojhlásky,
-
spoluhlásky.
Spoluhlásky
V slovenčine poznáme spolu 27 spoluhlások. Spoluhlásku označujeme zvyčajne jedným osobitným písmenom. Spoluhlásky dz, dž a ch označujeme spojením dvoch písmen.
Spoluhlásky z hľadiska znelosti delíme na:
-
znelé párové – b, d, ď, dz, dž, g, h, z, ž, v,
-
neznelé párové – p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f,
-
zvučné nepárové – m, n, ň, l, ľ, r, j.
Zvláštnou skupinou sú spoluhlásky:
-
slabičné – l, ĺ, r, ŕ.
Spoluhlásky r, ŕ, l, ĺ sú slabikotvorné, to znamená, že tvoria slabiku, ak stoja tieto spoluhlásky medzi dvoma inými spoluhláskami.
Napríklad:
vlk, stĺp, krb, krk, krv,vl-na, zr-no, stĺ-pik, vŕ-ba, hŕ-ba.
Spoluhlásky r, l nie sú slabikotvorné, teda netvoria slabiku, ak nestoja medzi dvoma inými spoluhláskami.
Napríklad:
brá-na, vla-ha, hla-va, krá-sa, - spoluhlásky r, l nestoja medzi dvoma spoluhláskami, ale medzi spoluhláskou a samohláskou.
Spoluhlásky z hľadiska pravopisu delíme na:
-
tvrdé – h, ch, k, g, d, t, n, l,
-
mäkké - č, dž, š, ž, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ,
-
obojaké - b, m, p, r, s, v, z, f.
Tvrdé spoluhlásky – h, ch, k, g, d, t, n, l
Po tvrdých spoluhláskach h, ch, k, g, d, t, n, l v koreni domácich slov a od nich odvodených slov píšeme y, ý.
Napríklad:
h – hydina, pohyb, hýriť, ch – chyba, chytať, chýr, k – kývať, kýchať, kyjak, g – gyps, gymnastika, d – dyňa, dym, dýka, t – tyč, motyka, motýľ, n – nylon, nymfa,
l – lyžica, lyko, lýtko.
Mäkké spoluhlásky – č, dž, ž, š, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ
Po mäkkých spoluhláskach č, dž, ž, š, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ v koreni domácich slov a od nich odvodených slov píšeme i, í.
Napríklad:
č – očistiť, činnosť, číslo, š – šiť, šiška, ošípaná, ž – život, žila, c – cibuľa, citrón, city, dz – medzi, j – hnojivo, uspokojiť, ď – divadlo, chodiť, diviak, ť – tisíc, tisnúť, stíšiť, ň – pohľadnica, nitka, ľ – líce, liga, list, oliva.
Obojaké spoluhlásky b, p, m, v, r, z, s, f
Po obojakých spoluhláskach b, p, m, v, r, z, s, f píšeme y, ý, ale aj i, í.
Písanie y, ý po obojakých spoluhláskach
Tvrdé y, ý píšeme vo vybraných slovách a v slovách od nich odvodených. Písanie y, ý po obojakých spoluhláskach vo vybraných slovách:
Napríklad:
b – by, aby, bylina, Bytča, byvol, bystrý, bystrina, príbytok, obývať, nábytok, obyčaj,
m – mykať, mýliť sa, Myjava, myseľ, myš, umyť, hmyz, priesmyk, šmýkať sa, šmyk,
p – pykať, pytliak, kopyto, dopyt, pýriť sa, opytovať sa, prepych, pýr, pýriť sa, pysk, r – rys, ryba, hrýzť, Torysa, korytnačka, Korytnica, strýc, ryža, bryndza, ryčať, ryk, s – syn, syr, sýkorka, sýty, sypať, syčať, sychravý, sypký, syseľ, nasýtiť, vysychať, v – vydra, vyžla, vysoký, výšina, Vyšehrad, zvykať, výskať, návyk, zvyčajný, zvyšok, z – jazyk, ozývať, jazyčnica, nazývať, pozývať, vyzývať, prizývať, jazylka, jazyčný.
Písanie i, í po obojakých spoluhláskach
Napríklad: b – obilie, obísť, bič, m – Milka, miznúť, milý, p – pichať, pískať, pijavica, r – rizoto, riziko, Rím, s – sirota, osika, sitko, v – vidieť, visieť, víťaz, z – zima, zívať, zips, zisk .
Slabičné spoluhlásky r, ŕ, l, ĺ
Spoluhlásky r, ŕ, l, ĺ sú slabikotvorné, to znamená, že tvoria slabiku, ak stoja tieto spoluhlásky medzi dvoma inými spoluhláskami.
Napríklad:
vlk, stĺp, krb, krk, krv,vl-na, zr-no, stĺ-pik, vŕ-ba, hŕ-ba.
Spoluhlásky r, l nie sú slabikotvorné, teda netvoria slabiku, ak nestoja medzi dvoma inými spoluhláskami.
Napríklad:
brá-na, vla-ha, hla-va, krá-sa, - spoluhlásky r, l nestoja medzi dvoma spoluhláskami, ale medzi spoluhláskou a samohláskou.
Cvičenie:
Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o tvrdú, mäkkú alebo obojakú spoluhlásku:
-
z
obojaká spoluhláska
v
obojaká spoluhláska
b
obojaká spoluhláska
ch
tvrdá spoluhláska
ď
mäkká spoluhláska
d
tvrdá spoluhláska
ž
mäkká spoluhláska
j
mäkká spoluhláska
k
tvrdá spoluhláska
m
obojaká spoluhláska
n
tvrdá spoluhláska
dz
mäkká spoluhláska
Zopakujte si:
1. Ako delíme spoluhlásky z hľadiska pravopisu?
2. Ako delíme spoluhlásky z hľadiska znelosti?
3. Kedy je spoluhláska r, l slabikotvorná a kedy nie je?
4. Vymenuj tvrdé, mäkké a obojaké spoluhlásky.
5. Ktoré hlásky patria medzi znelé a neznelé spoluhlásky?
Použitá literatúra:
Krajčovičová - Kesselová: Slovenský jazyk pre 9. ročník základnej školy a 4. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom. SPN, Bratislava, 2011, s. 30 – 33.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.
Hodnotené: 115x
| Pozitívne využitie mobilu | Zásady bezpečného používania počítača |



