Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      
pridaj referát

chronologický prierez vývinom umeleckých období

Dátum pridania: 12. 11. 2010 23:57
Autor príspevku: MamkO15
Zobrazené: 964x

reklama

 

Začiatky literatúry súvisia so vznikom prvých vyspelých civilizácií. Toto obdobie sa nazýva starovek  3000 pred. n. l. – 500 n. l. Najstaršími starovekými literatúrmi sú sumerská ( Epos o Gilgamešovi), staroegyptská, zachovaná v zlomkoch na papyrusoch ( ľúbostné piesne, Kniha mŕtvych) a akkadská.  Miestom ich vzniku je Orient ( Blízky východ). Najmladšou starovekou literatúrou je hebrejská, v ktorej vznikla Biblia. Obsahuje židovské dejiny a pravidlá kresťanského náboženstva a morálky. Súčasťou kresťanskej Biblie sú Starý zákon a Nová zákon.  V ďalšej orientálnej literatúre – indickej – vznikli eposy Mahábhárata a Rámajána.

V starovekej literatúre nevystupujú jednoduchí ľudia, ale panovníci, hrdinovia obdarení veľkou silou a odvahou a mýtické a polomýtické postavy.  Do antickej literatúry patrila stará grécka a stará rímska literatúra. Do gréckej literatúry patrí Sofokles ( písal drámy Kráľ Oidipus a Antigona), Homér ( eposy Ilias a Odysea). Do rímskej literatúry patria básnici: Horácius ( Ódy, satiry, Listy   ), Ovídius ( Lásky, Umenie milovať, Premeny - Metamorfózy    )  Vergílius  ( Bucolica, Georgica, Aeneas). Bájkar Ezop, poetka Sapfó, rečníci Cicero, filozofi: Sofokles, Platón, Aristoteles.

            Stredoveká literatúra ( 500-1500 r. n. l.) sa rozvíjala vo feudálnom spoločenskom poriadku za spolupôsobenia kresťanského náboženstva. Kládla sôraz na vieru vo večný, nadpozemský svet. Pozemský svet obyčajných ľudí bol len odrazom nadpozemského sveta. Literatúra sa členila na feudálnu náboženské a feudálnu svetskú. Vo svetskej literatúre vystupoval šľachtic, bojovník ( Pieseň o Rolandovi, Pieseň o Niebelungoch, Tristan a Izolda, Slovo o pluku Igorovom). V náboženskej literatúre vystupoval svätec, pustovník. Zdôrazňovala kresťanské cnosti. Písali sa hlavne kázne, legendy, životopisy svätých, drámy, lyrické piesne. V tomto období vznikla aj naša literatúra na Veľkej Morave ( Konštantín napísal Proglas. Kliment Moravsko - panónske legendy.

            Humanizmus a renesancia ( 14. – 17. stor.)– súvisela s rozvojom meštianstva. V umení a v literatúre sa to prejavilo úsilím o návrat k ľudským, pozemským radostiam a starostiam, zdôrazňovalo sa právo na radostné prežívanie života na zemi. Hl. predstavitelia: Dante Alighieri: Božská komédia, Francesco Petrarca: Spevník, Giovani Boccaccio: Dekameron., Shakespeare.

            Barok ( 16 – 18. stor.)– Literatúra sa opäť vrátila k témam nadpozemského života, no nevyhýbala sa ani problematike svetského života. Predstavitelia: Torqato Tasso: Oslobodený Jeruzalem, Grimmelshausen: Simplicius Simplicissimus, Ján Amos Komenský: Veľká didaktika, Svet v obrazoch, Labyrint světa a ráj srdce, Brána jazykov otvorená. Na Slovensku písali didakticko – reflexívnu poéziu Hugolín Gavlovič : Valaská škola mravúv stodola, Ján Benický – Verše, cestopisnú pózu: Ján Simonides, Ján Krman, Móric Beňovský, duchovnú lyriku Solosi a Tranovský, vedecké práce Matej Bel – Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku.

            Klasicizmus (17. – 18. stor.) – rozvíja sa pod vplyvom racionalistickej filozofie René Decarta, ktorý kládol dôraz na rozum. Literárna tvorba mala presné zákony, ktoré sformoval Nikola Despreó. Zaviedol členenie žánrov na vysoké ( óda, elégia, tragédia) a nízke ( komédia, satira, bájka). Žánre sa nesmeli prelínať. V dráme sa museli dodržiavať tri jednoty.  V klasicistických hrách sú v protiklade láska a povinnosť. ( Pierre Cornej – Sid) Najvýznamnejší dramatik Moliére ( Lakomec, Tartufe, Zdravý nemocný) .  Na Slovensku klasicizmus súvisí so začiatkom národného obrodenia ( Bernolák kodifikoval 1. spis. jazyk 1787), vzniká prvý slovenský román Jozef Ignác Bajza – René mládenca príhody a skúsenosti. Významnými predstaviteľmi klasicizmu boli Ján Hollý ( epos Svätopluk)  a Ján Kollár  ( Slávy dcera) . Literárni hrdinovia vynikajú predovšetkým národným cítením.

            Romantizmus – vzniká v 18. stor. Je tu nový vzťah k svetu a k životu. Spisovatelia pociťujú rozpor medzi ideálnym a reálnym, medzi svojím vnútorným svetom a vonkajším životom, odcudzujú sa spoločnosti, pociťujú osamelosť, skľúčenosť a smútok z bytia. Najvýznamnejším predstaviteľom Victor Hugo: Chrám Matky Božej v Paríži, G.G. Byron:  Childe Haroldova púť, Puškin: Eugen Onegin, Fridrich Shiller – William Tell, Johan Wolfgang Goethe Utrpenie mladého Werthera. V slovenskom romantizme to boli štúrovci: Samo Chalupka: Mor ho! , Janko Kráľ: Orol vták,  Andrej Sládkovič: Marína, Detvan, Ján Botto: Žltá ľalia. Ľudovít Štúr kodifikoval spis. jazyk.  Hrdinom slovenského romantizmu je pútnik, zbojník. Je tu autoštylizácia básnika.

Realizmus – súvisí s priemyselnou revolúciou a rozvojom prírodných vied i filozofického myslenia najmä pozitivizmu. Významnými predstaviteľmi sú Charles Dickens: Malá Doritka, Príhody Olivera Twista, David Coperfield, Pamäti klubu Pickvikovcov, Vianočná koleda.

  




Hodnotenie:
Hviezdičky: 3.1
Hodnotené: 246x

Späť
 

 
odporúčame