Beletrizovaný životopis
Životopis
Asi pred 16 rokmi
konkrétne 8. 1. sa moji rodičia konečne dočkali svojho prvého vysneného
dieťaťa. Narodil som sa ja, ------- ------ ml. Pre všetkých to bola veľká
udalosť. Tak ako pre rodičov, tak aj pre
jednu aj druhú babku i dedkov. Moje prvé dni a mesiace ubiehali, a ani
som sa nenazdal, a už som sfukoval sviečku na mojej prvej narodeninovej
torte, ktorú ako inak piekla moja babka.
Z rozprávania
rodičov viem, že rozprávať som sa naučil dosť rýchlo a chodítko som
ovládal ako ocino auto. Potom to bolo so mnou trochu ťažšie obdobie, a to
z toho dôvodu, že všetko, čo som chcel, som si vydobyl plačom, mrnčaním
a pišťaním. Už v dvoch rokoch
som začal navštevovať materskú škôlku. Spočiatku nie vždy som tam chodil rád,
no neskôr som tam mal veľa dobrých kamarátov a cítil som sa tam príjemne.
Ani som sa nenazdal a už ma mamina chystala na prvý školský deň. Prvý deň
v prvej triede som absolvoval s veľkým očakávaním a veľkou
kyticou pre moju pani učiteľku. Moje prvé dojmy a pocity so mnou prežívali
aj môj ocino a dedko. Moja mamina to so mnou prežívať nemohla, lebo ona
vítala svojich prvákov vo svojej škole. Školu som mal prvých pár rokov rád až
pokým od nás nezačali vyžadovať stále viac a viac vedomostí. Moja prvá
učiteľka sa volala Mária Ototová, ktorá ma učila prvé dva roky. V treťom
a štvrtom ročníku to bolo ťažšie, mohol som sa rozhodnúť ísť na osemročné
gymnázium. Nakoniec som si tam podal prihlášku ale neskôr som si uvedomil, že
sa mi ešte nechce toľko učiť, a že si chcem užiť svoje detstvo. V piatom
ročníku sme mali veľa rôznych nových učiteľov a každého na iný predmet.
Avšak na rozdiel od ostatných tried, my
sme dostali triedneho učiteľa namiesto učiteľky. Bol mladý, ambiciózny a plný
pracovného elánu. Všetkých deväť
ročníkov som prešiel na jednej základnej škole a to na ZŠ Topoľovej
v Nitre. Deviaty ročník, ktorý som sa prvý pol rok iba učil na monitoring
a na prijímacie skúšky, bol pre mňa
ten najlepší a konečný. Pri rozhodovaní o pokračovaní na strednej
škole rodičia nechali výber na mne. V mojom výbere ma len
usmernili a objasnili mi, čo je v dnešnom živote pre mňa potrebné.
A tak som sa prikláňal k takým školám, ktoré by mi vyhovovali a kde
by som sa zároveň i cítil spokojný. A tak moje prihlášky putovali na SSOŠ Animus
a Obchodnú Akadémiu v Nitre. Po
veľkom vypatí a strese pri riešení úloh v príjimacom konaní, mi prišla
mi prvá odpoveď z SSOŠ Animus – prijali ma. Vtedy sa môj život obrátil
o stoosemdesiat stupňov. Bol som veľmi rád a padol mi veľký kameň zo
srdca. Nič som neriešil a hneď som sa išiel prihlásiť na školu. Po dvoch
týždňoch, čo mi prišiel zamietací list pre nedostatok miesta z OA, mi
poštárka doručila ďalší. V tom liste bola pre mňa veľmi dôležitá
informácia - bol som prijatý na Obchodnú
akadémiu v Nitre. A až vtedy to bolo rozhodovanie. Nakoniec ma mamina
aj ocino prehovorili, aby som šiel na Obchodnú Akadémiu v Nitre. Myslím,
že za pomoci rodičov som sa rozhodol správne. Tak toto som asi zhruba prežil
počas môjho doterajšieho života, ale teraz na mňa padajú ďalšie otázky
a to: Čo bude ďalej ? Pôjdem po maturite aj na vysokú školu ? Kde budem
pracovať ? Budem mať rodinu ? ...
Dúfam, že nájdem
ženu, s ktorou budem šťastný a bude pri mne stáť aj v tom
najhoršom. Dúfam, že budeme mať rodinu a veľké plány do budúcnosti sa mi
budú postupne plniť. Dúfam, že budem úspešný v práci a budem zarábať
veľké peniaze, aby som mohol mojim deťom zabezpečiť šťastné detstvo a aby
som si mohol užívať život plnými dúškami. Som si vedomý, že sú to veľké plány,
no ten kto chce v živote niečo dosiahnuť, musí o to i bojovať.
Hodnotené: 808x
