Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Vplyv poľnohospodárstva na krajinu

Dátum pridania: 26. 02. 2010 13:18
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 4438x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

reklama

 

 

 

Každý zásah do prírody a krajiny vyvoláva negatívne zmeny, ktoré môžu mať výrazný alebo menej výrazný vplyv. Podobne aj poľnohospodárstvo a poľnohospodárske využívanie krajiny postupne viedlo k zmenám krajiny a s nástupom priemyslu i k výraznému pretváraniu krajiny.

 

 

Vplyvy poľnohospodárstva na okolitú krajinu

 

Hydromeliorácie

Hydromeliorácia je súbor vodohospodárskych opatrení, ktoré vedú k zlepšeniu prírodných podmienok a následne aj k lepšiemu využitiu krajiny, alebo ku zlepšeniu prírodného prostredia – napríklad k ochrane proti erózii, odvodňovanie močiarov a podobne. K opatreniam, ktoré zaraďujeme k hydromelioráciám patrí aj ochrana pôdy pred záplavami, pri ktorej dochádza k úprave odtoku vody v krajine alebo k výstavbe hrádzí.

 

Negatíva hydromeliorácií

  • defekty fungovania odvodňovacích sústav,

 

  • použitie nevhodného spôsobu hydromeliorácií,

 

  • nie odvodnenie, ale vysušenie pôdy a vysušovanie krajiny ako celku, čo má za následok pokles výdatnosti prameňa, zníženie retenčnej (zadržovacej) schopnosti krajiny, ohrozovanie zásobovania obyvateľstva vodou. Krajina v určitých periódach trpí suchom.

 

 

Umelé závlahy

Umelé závlahy sú potrebné v suchých oblastiach, kde ročný úhrn zrážok je menší ako 550 mm a nastáva veľký výpar.

 

Negatívne následky závlah:

  • negatívne dlhodobé následky na úrodnosť pôd,

 

  • zvýšenie zasoľovania pôd,

 

  • zhoršenie kvality humusu,

 

  • zhoršenie fyzikálno – chemických vlastností,

 

  • zvyšovanie vyplavovania živín,

 

  • vyplavovanie dusičnanov a ich prenikanie do väčších hĺbok v pôdnom profile,

 

  • akútne mikrobiálne znečistenie,

 

  • riziko výstupu ťažkých kovov.

 

Vodná erózia

Vodná erózia môže byť:

  • plošná,

 

  • ryhová,

 

  • výmoľová,

 

  • bystrinná,

 

  • riečna.

 

Vodnú eróziu spôsobujú: prívalové dažde, odlesnené pôdy, nesprávna agrotechnika, nedostatok humusu v pôde, riedky vegetačný kryt, geomorfologická členitosť, nasadenie ťažkej mechanizácie.

 

Negatívne vplyvy erózie:

  • eróziou akumulovaná a transportovaná pohybujúca sa pôdna hmota poškodzuje porasty a obnažuje korene stromov a vegetačného porastu a poľnohospodárskych plodín,

 

  • strata najúrodnejšej pôdnej vrstvy,

 

  • zhoršuje sa kvalita povrchových a podzemných vôd.

 

 

Kontaminácia pôdy

Kontaminant je látka, ktorá sa dostáva do pôdy v nekontrolovateľnom množstve a necielene.

 

Sú to látky, ktoré:

  • znižujú hygienickú hodnotu na nich dopestovaných rastlín,

 

  • znižujú produkčnú schopnosť pôd,

 

  • negatívne ovplyvňujú podzemné a povrchové vody prostredníctvom kontaminovanej pôdy.

 

Pôdy môžeme kontaminovať znečisteným ovzduším, znečistenými závlahovými vodami, organickými hnojivami alebo odpadmi.

 

Kontaminanty:

  • antimón, Cr - chróm, F - fluór, Cd - kadmium, Ni - nikel, Pb - olovo, Hg - ortuť,

 

  • prvky rizikového charakteru, ak sa nachádzajú v nadbytočnom množstve: B -bór, Co - kobalt, Mg - horčík, Cu - meď, Zn - zinok,

 

  • indikátory rádioaktívneho znečistenia : Sr - stroncium, Cs - cézium, U - urán,

 

  • organické látky a organické zlúčeniny: ropné produkty a fenoly.

 

 

Chemizácia – hnojenie priemyselnými hnojivami

Pôdy v závislosti od druhu a typu môžu využiť 20 – 80% dodaných živín. Ostatné živiny sa viažu na sorpčný komplex pôd (zlúčeniny P - fosfor, K - draslík, N - dusík, NH3  - amoniak) a  sú vyplavované do hlbších vrstiev pôdy.

 

Vedľajšie účinky nadmerného hnojenia

  • zvyšuje sa nerovnováha medzi organickými a anorganickými zlúčeninami v pôde v prospech organických zlúčenín,

 

  • nastáva riziko skladovania toxických a umelých hnojív,

 

  • dusičnany - najnebezpečnejšie a najfrekventovanejšie látky unikajúce z poľnohospodárstva,

 

  • fosforečnany – spôsobujú proces eutrofizácie.

 

 

Zakysľovanie pôd

Nastáva pri dlhodobej aplikácii vysokých dávok priemyselných hnojív. Kyslé pôdy sú menej hodnotné, narušujú výživu rastlín, ťažké kovy migrujú vertikálne a vo zvýšenej miere sú prijímané koreňmi. Medzi ťažké kovy zaraďujeme: Cd - kadmium, Hg - ortuť, Pb - olovo, Sb – antimón, Sn - cín, Cr - chróm, Ni - nikel.

 

 

Agrokontaminácia

Znečistenie pôd spôsobuje aj samotné poľnohospodárstvo, a to cestou agrokontaminatov. Agrokontaminácia nastáva znečistením organickými látkami, ktorých zdrojom sú odpadové vody zo silážovania, splach a priesak močovky a hnojovky a pevné stajňové odpady.

 

 

Zopakujte si:

1. Kedy nastáva zakysľovanie pôd? Opíšte následky zakysľovania pôd. Vymenujte ťažké kovy.

2. Vymenujte negatívne dôsledky nadmerného hnojenia.

3. Vymenujte negatíva hydromeliorácií.

 

 

Použitá literatúra:

1. prednášky UKF Nitra

2. http://www.enviwiki.cz/wiki/Hydromeliora%C4%8Dn%C3%AD_opat%C5%99en%C3%AD

 



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.9
Hodnotené: 557x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame