Ryby. Kapor obyčajný

reklama

Vypracovala: Mgr. Kristínová

 

Kmeň : stavovce

Trieda: ryby

 

Životným prostredím kapra sú:

• rybníky,

• pomaly tečúce vody s vodnými rastlinami.

 

Telo kapra:

Telo kapra je pokryté šupinami. Pokožka obsahuje sliz, ktorý pomáha znižovať trenie pri plávaní

 

Telo sa člení na tri základné časti:

• hlava,

• trup,

• chvost.

 

Na hlave má:

• bezzubé ústa,

• chuťové a hmatové orgány – dva mäsité fúziky po bokoch vrchnej čeľuste,

• čuchový orgán – uložený v plytkých jamkách,

• vnútorné ucho – uložené v lebke,

• veľké oči – vidia na vzdialenosť 1 metra,

• žiabre – umiestnené na bokoch hlavy.

 

 

Na trupe má:

• bočnú čiaru – zmyslový orgán, ktorým kapor vníma nárazy vĺn, tlak vody, smer prúdu a teplotu vody,

• plutvy – sú pohybovým orgánom, slúžia na udržanie rovnováhy a zmenu smeru.

 

Vonkajšia stavba tela kapra obyčajného

 

Opora tela:

Oporou tela kapra je vnútorná kostra. Má funkciu opory tela a chráni vnútorné orgány. Základom kostry je chrbtica zložená zo stavcov. Kostra hlavy je pevne spojená s trupom. Ku chrbtici sú pripojené rebrá.

 

Kostra kapra

 

 

 

 

 

 

Dýchanie:

Kapor dýcha žiabrami kyslík rozpustený vo vode. Žiabre sa nachádzajú po bokoch hlavy a sú prikryté žiabrovými viečkami.

 

Tráviaca sústava:

Kapor patrí medzi všežravce. V tele má plynový mechúr, ktorý slúži na nadľahčovanie tela ryby.

Tráviacu sústavu tvorí:

• ústny otvor,

• pažerák,

• žalúdok,

• análny otvor.

 

Cievna sústava:

Cievna sústava kapra je zatvorená a krvný obeh jednoduchý. Srdce tvorí jedna predsieň a jedna komora. Teplota tela nie je stála, závisí od teploty vody.

Vylučovacia sústava:

Vylučovaciu sústavu tvoria:

• dve obličky,

• močovody – vyúsťujú za análnym otvorom.

 

Nervová sústava:

Nervovú sústavu tvorí:

• mozog – uložený v lebke,

• miecha – prechádza chrbticou.

 

Rozmnožovanie:

Kapor patrí k živočíchom s oddeleným pohlavím - dospelí jedinci majú samičie alebo samčie pohlavné orgány.

• Samiciam sa v telovej dutine tvorí veľké množstvo vajíčok – ikier (150 000 až 1,7 milióna).

• Samcom sa v telovej dutine tvoria pohyblivé pohlavné bunky – spermie.

Tesný kontakt samíc a samcov sprevádzaný vypúšťaním vajíčok a spermií sa nazýva neresenie. Počas neresenia dochádza k mimotelovému oplodneniu vajíčok – ikier.

Z oplodneného vajíčka sa o 5 až 6 dní vyliahne malá rybka – plôdik. Živí sa výživovými látkami, ktoré sú uložené v žĺtkovom vrecúšku na brušnej strane tela. Po 3 až 8 dňoch – podľa teploty vody – obal vajíčka praskne a zárodok sa začne samostatne živiť. Na konzumnú veľkosť narastie za 2 až 3 roky. Vo voľnej prírode dorastá až do dĺžky 1 metra s hmotnosťou 25 kilogramov.

 

 

Význam rýb pre človeka:

Ryby sú pre ľudí na celom svete dôležitým zdrojom potravy. Jedná sa najmä o morské ryby, napríklad slede, makrely, tuniaky, sardinky. Naše sladkovodné ryby tvoria malé percento zdroja potravy.

Rybacie mäso je ľahko stráviteľné a chutné, obsahuje bielkoviny, vitamíny A a D.

 

 

Použitá literatúra:

Hantabálová, I. a kol.: Prírodopis pre 6. ročník základných škôl. Media Trade, spol. s r.o. –SPN. Bratislava, 2000. s. 80 - 85.