Pohyby Zeme

 

reklama

Vypracovala:  Mgr. Kristínová

 

 

Naša zemeguľa patrí medzi planéty Slnečnej sústavy. Všetky planéty obiehajú okolo Slnka po svojich obežných dráhach. Okrem toho ešte rotujú okolo vlastnej osi.

Zem potrebuje jeden rok (zaokrúhlene 365 dní), kým obehne okolo Slnka a 24 hodín, kým sa otočí okolo vlastnej osi.

 

 

Naša Zem vykonáva dva základné pohyby:

• Zem sa otáča okolo svojej osi,

• Zem obieha okolo Slnka.

 

 

Otáčanie Zeme okolo svojej osi

• Os Zeme je myslená priamka, ktorá vedie cez sever a juh Zeme.

• Miesta, kde myslená priamka pretína povrch Zeme, nazývame severný a južný pól.

• Zemská os smeruje vždy k hviezde Polárke, podľa nej môžeme určiť sever.

• Zemská os je naklonená v uhle 23,5 °.

• Zem sa otočí okolo svojej osi za 24 hodín, teda za jeden deň a jednu noc.

• Zem rotuje okolo vlastnej osi smerom od západu na východ.

• Rotácia okolo vlastnej osi spôsobuje, že je Zem otočená k Slnku vždy inou stranou.

• Rotácia Zeme okolo vlastnej osi spôsobuje striedanie dňa a noci,

• počas rotácie na strane, ktorá je ožiarená Slnkom je deň, na opačnej strane – odvrátenej od Slnka je noc,

• východ Slnka nastáva v tej časti Zeme, ktorá sa práve otáča k Slnku,

• západ Slnka nastáva v tej časti Zeme, ktorá sa práve odvracia od Slnka, zdá sa nám, že sa Slnko ponára za horizont.

 

 

Východ Slnka	Západ Slnka

 

 

Obeh Zeme okolo Slnka

 

Rok

• Zem obieha okolo Slnka po svojej obežnej dráhe, ktorá má tvar elipsy.

• Jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá zaokrúhlene jeden rok - 365 dní a 6 hodín.

• Tri roky nasledujúce po sebe majú 365 dní a štvrtý rok – priestupný má 366 dní.

• Elipsovitá dráha, po ktorej Zem obieha okolo Slnka spôsobuje, že Zem nie je vždy rovnako vzdialená od Slnka,

• Zem je najbližšie k Slnku začiatkom januára a najviac vzdialená je začiatkom júla.

 

 

Obeh Zeme okolo Slnka

 

 

Ročné obdobia

 

• Striedanie ročných období zapríčiňuje sklon zemskej osi.

• Zemská os nie je kolmá na obežnú dráhu Zeme okolo Slnka, je k obežnej dráhe naklonená.

• Na pologuli, ktorá je naklonená k Slnku, nastáva leto – teplejšie a dlhšie dni.

• Na pologuli, ktorá je odklonená od Slnka, nastáva zima – chladnejšie a kratšie dni.

• V júni až v septembri je k Slnku priklonená severná pologuľa – vládne leto, na južnej pologuli, ktorá je od Slnka odvrátená, je zima.

• V decembri až v marci je k Slnku priklonená južná pologuľa – je na nej leto a na severnej pologuli, ktorá je od Slnka odklonená  vládne zima.

• Keď sú južná aj severná pologuľa približne rovnako naklonené k Slnku, nastáva prechodné obdobie medzi letom a zimou, ktoré nazývame jar a jeseň.

 

 

 

Dopad slnečných lúčov na Zem počas rôznych ročných období

 

 

Polárny deň a polárna noc

 

• Keď je severná pologuľa priklonená k Slnku, je na nej leto, na severnom póle vtedy Slnko nezapadne 6 mesiacov – nastáva polárny deň, na južnom póle Slnko 6 mesiacov nevychádza nad obzor - nastáva polárna noc.

• Keď je k Slnku priklonená južná pologuľa, je na severnej pologuli zima, na južnom póle Slnko nezapadne 6 mesiacov - nastáva polárny deň a na severnom póle nastáva polárna noc.

 

 

Polárna noc

 

 

Dni  rovnodennosti

 

• Deň rovnodennosti nastáva, keď trvá deň a noc na všetkých miestach na Zemi rovnako dlho – 12 hodín.

• Dni rovnodennosti nastávajú dvakrát ročne.

• 20. marec je deň rovnodennosti – nazývame ho jarná rovnodennosť.

• 23. september je tiež deň rovnodennosti – nazývame ho jesenná rovnodennosť.

• V čase jarnej rovnodennosti je na severnej pologuli jarné obdobie, na južnej pologuli je jeseň.

• V čase jesennej rovnodennosti je na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli je obdobie jari.

• V dňoch rovnodennosti sa na oboch póloch strieda polárny deň s polárnou nocou.

 

Rovnodennosť

 

 

Letný a zimný slnovrat

 

• Letný slnovrat nastáva zvyčajne 21. júna, keď Slnko napoludnie dosiahne u nás najvyšší bod na oblohe,

• V čase letného slnovratu nastáva na severnej pologuli leto, na južnej pologuli začína zima.

• Zimný slnovrat nastáva zvyčajne 21.decembra, keď Slnko napoludnie dosiahne u nás najnižší bod na oblohe.

• V čase zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima a na južnej pologuli nastáva leto.

 

Letný slnovrat

 

Zimný slnovrat

 

 

Použitá literatúra:

• Tolmáči, L. a kol.: Zemepis 5 – Príroda Zeme. OG - Vydavateľstvo Poľana, Bratislava, 2006. s. 8 – 9.

• Varleyová, C. a kol.: Zemepisná encyklopédia. Mladé letá, Bratislava, 1997. s. 6. – 7..

 

Obrazová literatúra:

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/02/Rotating_Sphere.gif

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/81/Sunrisebristolchannel.jpg/800px-Sunrisebristolchannel.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/61/Sunset_bojnice.jpg/800px-Sunset_bojnice.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/8b/North_season.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a3/Seasonearth.png/576px-Seasonearth.png

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/51/Nordkinnhalvoya-polar-night.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d8/Rovnodennost.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/db/Letny_slnovrat.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/ba/Zimny_slnovrat.jpg