Mesiac

Vypracovala: Mgr. Kristínová

reklama

 

 

Takmer všetky planéty Slnečnej sústavy majú svoje družice – planétky, ktoré obiehajú okolo nich. Takouto družicou, ktorá obieha okolo našej Zeme je Mesiac.

 

 

Pohľad na Mesiac zo Zeme

 

Čo by sme mali vedieť o Mesiaci?

 

• Mesiac je prirodzenou družicou Zeme.

• Mesiac obieha našu Zem vo vzdialenosti 384 400 kilometrov.

• Mesiac drží na obežnej dráhe príťažlivá sila Zeme.

• Mesiac má priemer štvrtiny priemeru našej zemegule.

• Mesiac nemá žiadnu atmosféru, to znamená, že pri dopade slnečných lúčov je na jeho povrchu až 123° C, keď nedopadajú slnečné lúče na jeho povrch, teplota klesne na 163°C.

• Mesiac vidíme zo Zeme stále z tej istej strany. Nastavuje nám len jednu pologuľu – privrátenú stranu. Druhú pologuľu - odvrátenú stranu Mesiaca nevidíme. To spôsobuje zemská príťažlivosť.

• Druhú pologuľu Mesiaca mali možnosť vidieť astronauti a kozmické sondy.

• Mesiac nevyžaruje vlastné svetlo, len odráža dopadajúce slnečné lúče.

• Mesiac je „kamenistá zaprášená guľa“.

 

Privrátená strana Mesiaca – tmavé škvrny sú mesačné moria	Odvrátená strana Mesiaca

 

Vznik Mesiaca

 

O vzniku Mesiaca sú názory vedcov a astronómov rôzne:

• Mesiac vznikol súčasne so Zemou, ale výskum hornín z Mesiaca dokázal, že nevznikli v rovnakej dobe.

• Mesiac sa odtrhol od zemskej kôry vplyvom odstredivej sily.

• Mesiac vznikol pri náraze veľkého vesmírneho telesa so Zemou, a to z úlomkov balvanov, ktoré sa neskôr spojili do jedného vesmírneho objektu – Mesiaca.

 

Povrch Mesiaca

 

Na povrchu Mesiaca môžeme voľným okom pozorovať tmavé škvrny. Sú to krátery, ktoré vznikli pred miliónmi rokov po dopade meteoritov na povrch Mesiaca. Veľké tmavé oblasti na povrchu sa nazývajú moria, ktoré vznikli na Mesiaci pred miliónmi rokov z vychladnutej lávy.

 

Mesačné moria neobsahujú vodu. Povrch Mesiaca je pustý, bez vzduchu a života.

 

Kráter Tycho na Mesiaci	More dažďov – druhé najväčšie more na privrátenej strane Mesiaca

 

Mesačné fázy

 

Na Mesiac dopadajú slnečné lúče, preto sa nám zdá, že Mesiac svieti. Je to len odraz Slnka z Mesiaca. Mesiac je teda osvetlený Slnkom. Mesiac obieha okolo Zeme, a preto Slnko osvetľuje rôzne časti Mesiaca. To spôsobuje, že Mesiac každú noc zdanlivo mení svoj tvar. Zdá sa nám, že Mesiac na oblohe pribúda, ubúda, alebo úplne zmizne. Tieto odlišné tvary Mesiaca nazývame mesačné fázy.

 

Mesačné fázy:

• spln – Mesiac sa javí ako osvetlený kruh, celá strana Mesiaca privrátená k Zemi je osvetlená slnečnými lúčmi,

• ubúdanie – každý deň z Mesiaca postupne ubúda, má tvar písmena C, hovoríme, že Mesiac cúva,

• nov – Mesiac akoby úplne zmizol, Mesiac sa nachádza medzi Zemou a Slnkom, Slnko neosvetľuje privrátenú časť Mesiaca k Zemi,

• pribúdanie – každý deň sa Mesiac zdanlivo zväčšuje, má tvar písmena D, hovoríme, že Mesiac dorastá, až je opäť v splne.

 

Celý cyklus štyroch mesačných fáz trvá 29 dní a neustále sa opakuje.

 

 

Jednotlivé fázy Mesiaca

nov, 2. – 4. pribúda, 5. spln, 6. – 8. ubúda

 

Príliv a odliv

 

Voda v moriach a oceánoch sa pravidelne pohybuje. Pohybuje sa prúdením, vlnením a pôsobením prílivu a odlivu.

 

Príliv a odliv predstavuje stúpanie a klesanie morskej hladiny. Počas prílivu voda vystupuje na pobrežie, počas odlivu voda z pobrežia ustupuje. Príliv a odliv spôsobuje príťažlivosť Slnka a najmä Mesiaca a otáčanie Zeme okolo vlastnej osi.

 

Mesiac sa pohybuje okolo Zeme a jeho gravitácia priťahuje vodu na oboch stranách Zeme.

 

• V čase, keď je Mesiac najvyššie na oblohe, nastáva príliv.

• V čase, keď Mesiac vychádza alebo zapadá, nastáva odliv.

• V čase, keď je Mesiac skrytý najnižšie pod obzorom, nastáva opäť príliv.

 

To spôsobí dva prílivy a dva odlivy za 24 hodín, príliv a odliv sa pravidelne striedajú po 6 hodinách.

 

Záliv Fundy počas prílivu	Záliv Fundy počas odlivu

 

Cesty na Mesiac

 

• v roku 1959 – sovietska sonda po prvýkrát pristála na Mesiaci,

• v roku 1959 – ďalšia sovietska sonda vyfotografovala odvrátenú stranu Mesiaca,

• v roku 1966 – ďalšia sonda pristála na Mesiaci a preniesla fotografie mesačného povrchu,

• v roku 1968 – členovia posádky Apollo 8 po prvýkrát videli odvrátenú stranu Mesiaca,

• v roku 1969 – prvý človek, ktorý vystúpil na povrch Mesiaca – astronaut Neil Armstrong a spolu s ním Edvin „Buzz“ Aldrin, členovia posádky Apollo 11.

• V 60. – 70. rokoch sa uskutočnili ďalšie pristátia na Mesiaci, astronauti zhromažďovali informácie a odoberali vzorky hornín.

 

 

Edvin „Buzz“ Aldrin na povrchu Mesiaca

 

Použitá literatúra:

• Tolmáči, L. a kol.: Zemepis 5 – Príroda Zeme. OG - Vydavateľstvo Poľana, Bratislava, 2006. s. 10 – 11.

• Varleyová, C. a kol.: Zemepisná encyklopédia. Mladé letá, Bratislava, 1997. s.24 – 25.

• Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., 2005. 447 s.

 

Obrazová literatúra:

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/c9/Moon.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e4/Moon_merged_small.jpg/600px-Moon_merged_small.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2a/Moon_PIA00304.jpg/600px-Moon_PIA00304.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f8/Tycho_crater_on_the_Moon.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f3/Imbrium_location.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/26/Mond_Grafik1.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/46/Mond_Phasen.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/76/Bay_of_Fundy_High_Tide.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/cf/Bay_of_Fundy_Low_Tide.jpg

• http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9c/Aldrin_Apollo_11.jpg/600px-Aldrin_Apollo_11.jpg