Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Osvietenstvo – myšlienkový smer

Dátum pridania: 07. 12. 2009 14:34
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 6910x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

reklama

 

 

Filozofia v období 18. storočia je ovplyvnená myšlienkovým prúdom – osvietenstvom. Osvietenstvo sa najsilnejšie prejavilo hlavne vo Francúzsku, odkiaľ sa postupne rozšírilo do mnohých častí Európy. Postupne ho vidieť v Nemecku či Rakúsku. Aj napriek tomu, že osvietenstvo sa najintenzívnejšie rozvíja vo Francúzsku, nevzniklo toto hnutie tu. Osvietenstvo vzniklo vo Veľkej Británii a jeho najvýznamnejší predstavitelia boli John Toland a Anthony of Shaftesbury – oni boli zakladatelia tohto celoeurópskeho hnutia. Osvietenstvo sa neukazuje len vo forme vládnutia. Môžeme ho badať nielen v literatúre, architektúre, životnom štýle ľudí, ale v mnohých spoločenských oblastiach (dokonca aj v móde). Hlavné heslo osvietenstva bolo Sapere aude! – Maj odvahu používať svoj vlastný rozum. A o to v osvietenstve aj ide. Ide o pozdvihnutie človeka, ktorý osvietený rozumom chce zmeniť seba, svoj život a celú spoločnosť.

 

Osvietenská filozofia sa pokúsila o zjednotenie filozofie tak racionalistov ako aj empirikov. Vidieť v nej snahu o prekonanie na prvý pohľad neprekonateľného rozporu empírie a racionality, rovnako aj viery a rozumu.

 

Náboženstvo vnímané doteraz bolo pre osvietencov len skľučujúce a fungovalo na princípe zastrašovania ľudí a spútavania jednotlivca. To sa však malo zmeniť. Osvietenci odmietali všetky cirkevné dogmy. Proklamovalo sa náboženstvo oslobodené od svojvôle cirkvi, ktoré malo byť prepojené s rozumom. K tomu prispievalo aj osvietenské učenie v otázke Boha. Zastával sa totiž deistický názor. Tento hovorí o tom, že Boh je stvoriteľom sveta, je zároveň prvým impulzom, ktorý stvoril svet. Boh svet stvoril, ale už viac do diania sveta nezasahuje. Boha spoznávame prostredníctvom rozumu – ukazuje sa nám v prírode cez prírodné zákony (zástancom bol napr. Voltaire).

 

Osvietenci z radov vedcov, kládli dôraz na vzdelanie a vedecké poznatky, ich rozvoj a šírenie. Presadzovala sa dokonca myšlienka vzdelávania „más“, nielen jednotlivcov či istých skupín. Prostredníctvom vzdelania sa mal zabezpečiť kvalitnejší a lepší život más. V tomto období sme svedkami aj vzniku pedagogiky ako vedy, ktorá mala tomuto cieľu napomôcť.

 

V otázke človeka sa zastával názor, že každý jeden človek má nevyčísliteľnú hodnotu a všetci ľudia, bez ohľadu na občiansky stav sú si rovnocenní. Tieto myšlienky boli spečatené v „Deklarácií práv človeka a občana“, ktoré boli prijaté vo Francúzsku v období francúzskej revolúcie v roku 1789. Vďaka tomuto dokumentu sa objavujú už aj prvé aktivistky v boji za práva žien v európskej spoločnosti.

 

Významnú skupinu prívržencov osvietenstva tvorili encyklopedisti (D. Diderot, J. J. Rousseau, La Mettrie, Paul H. D. von Holbach...). Ich významným dielom bolo dielo „Encyklopédia“. Bolo to všeobecnovzdelávacie dielo, ktoré malo zabezpečiť všeobecné vzdelanie masy. Obsahovalo nielen informácie z rôznych spoločensko–vedných oblastí (filozofia, geografia, história, matematika, prírodoveda a pod.), ale aj praktické rady pre poľnohospodárov či podnikateľov a obsahovalo aj kritické sociálno-politické články. V rokoch 1751 – 1772 vyšlo dokopy 28 zväzkov Encyklopédie. Niektoré zväzky sa zdali predovšetkým šľachte moc revolučné a nebezpečné aj preto zastavili ich vychádzanie. Encyklopédia bola veľmi rozsiahla. Nepísal ju len jeden autor, bolo to dielo všetkých encyklopedistov, ktoré mohlo byť doplnené kýmkoľvek a akoukoľvek informáciou.

 

Encyklopedisti boli väčšinou ateisti, ktorí boli zároveň aj prívržencami mechanického materializmu. Boli totiž presvedčení, že základom všetkého na zemi je tzv. večná matéria. Táto matéria neustále pracuje – je teda v neustálom pohybe. Jej pohyb tvorí jednotlivé veci sveta. Matéria sa teda vyvíja smerom k predmetom a veciam tohto sveta.

 

La Mettrie, ako prvý encyklopedista vo svojom diele „Človek stroj“ otvorene tvrdí, že človek rovnako ako aj zviera je len stroj zložený z večnej matérie. Rozdiel medzi zvieraťom a človekom je iba v tom, že „človek je jednoducho zložitejší a citlivejší stroj“.

 

Myšlienky osvietencov majú veľký význam. Viedli totiž aj k vytvoreniu nových politických teórií. Najvýznamnejšou teóriou bola teória “fyziokratizmu“ – ide o teóriu, ktorá hovorí, že v ľudskej spoločnosti existuje prirodzený poriadok. Tento poriadok je jasný a treba ho jednoznačne uplatňovať. Za najlepšie štátne zriadenie pritom považovali osvietenú monarchiu a odmietali existenciu akýchkoľvek parlamentných inštitúcií či organizácií. Významnými predstaviteľmi fyziokratizmu boli V. de Mirabeau (podporovateľ francúzskej revolúcie a zástanca slobody slova), A. R. Jasques, P. Quesnay.

 

Osvietenstvo ako hnutie (smer). Malo vplyv aj na mnohých ďalších filozofov a velikánov vedy a techniky. Musíme spomenúť I. Kanta (rozum, etika a sloboda), či G. W. Hegela.

 

Otázky na zopakovanie

1. Definujte smer osvietenstvo.

2. Aký má prínos osvietenstvo v spoločnosti 18. storočia ?

3. V ktorej krajine je osvietenstvo veľmi silným hnutím?

4. Kto sú to encyklopedisti?

5. Čo je to fyziokratizmus? Vysvetlite!

6. Aký pohľad na náboženstvo zastávajú osvietenci?

7. Aké ja základné motto osvietenstva?

8. O čo sa snaží osvietenská filozofia?

 

Použitá literatúra:

Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005

J. Jurina, Stručný prehľad dejín filozofie – Novovek, Trnavská unverzita, Trnava 2002.

 

 



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 3
Hodnotené: 587x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame