Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Založenie a vznik, zrušenie a zánik podniku

Dátum pridania: 03. 02. 2010 10:47
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 13419x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracovala: Ing. Anna Mattová

reklama

 

 

 

Založenie podniku rozhodnutie o založení podniku je závažné rozhodnutie. Na začiatku podnikania je obyčajne dobrý nápad. Ten potom podnikateľ rozpracuje do podnikateľského zámeru. Úlohou podnikateľského zámeru je pripraviť založenie, vznik a rozvoj podniku. Treba sa pritom zamerať na:

 

  1. vecno-technickú stránku zvoliť vhodný spôsob podnikania a zabezpečiť potrebný kapitál, ľudské zdroje potrebné pre podnikanie,

  2. právno-organizačnú stránku zvoliť vhodnú organizačno-právnu formu podniku,

  3. ekonomickú stránku budúci podnikateľ potrebuje zistiť, či bude budúce podnikanie ziskové.

 

 

Vznik podniku každý podnik vzniká podľa Obchodného zákonníka zápisom do obchodného registra, čím sa stáva právnickou osobou.

 

Obchodný register je verejný zoznam podnikov, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľských organizácií. Obchodný register vedú okresné súdy pre podniky, ktoré majú sídlo v jeho obvode. Zápis do obchodného registra je pre všetky obchodné spoločnosti a družstvá povinný. Drobní podnikatelia sa môžu do obchodného registra zapísať na vlastnú žiadosť, nemôžu však požiadať o vymazanie zápisu v obchodnom registri. Každý podnik má pridelené identifikačné číslo (IČO) a daňové identifikačné číslo (DIČ).

Do obchodného registra sa zapisujú tieto údaje:

  1. obchodné meno, sídlo právnickej osoby, sídlo fyzickej osoby, miesto podnikania

  2. IČO

  3. Predmet podnikania

  4. Právna forma podniku

  5. Štatutárne orgány

  6. Meno prokuristu

  7. Ďalšie skutočnosti určené zákonom.

 

Zápis v obchodnom registri má evidenčný a konštitutívny význam.

 

Obchodný názovjednotlivé podniky sa od seba navzájom odlišujú obchodným názvom. Je to názov podniku, teda je to meno podniku, pod ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť a všetky právne úkony, ktoré s ňou súvisia. Pod svojim obchodným názvom je podnik zapísaný v obchodnom registri.

 

Zákon umožňuje vytvárať tri druhy obchodných názvov:

 

  1. osobné obchodné názvyskladajú sa z mena a priezviska podnikateľa a využívajú ho najmä živnostníci – napríklad Ján Kostrej, Michal Fiala a podobne,

  2. vecné obchodné názvy vyjadrujú predmet podnikateľskej činnosti. Využívajú ich najmä obchodné spoločnosti – napríklad FARMÁCIA – lekáreň s.r.o. a podobne,

  3. zmiešané obchodné názvy ide o kombináciu predchádzajúcich dvoch názvov. Takýto obchodný názov umožňuje lepšie odlíšenie podnikateľov – živnostníkov, napríklad Ján Kostrej – predaj nábytku.

 

V praxi sa vyskytujú aj také obchodné názvy, ktoré nemožno zaradiť do žiadnej z uvedených skupín, napríklad INPRO, CORA, KOVEX a podobne.

Súčasťou obchodných názvov podnikov je aj ich právna forma /a.s., spol. s r.o. a podobne/. Obchodný názov je dôležitým identifikačným znakom podnikov.

 

Podniky ako ekonomické subjekt pri svojej činnosti prichádzajú do styku s inými ekonomickými subjektami – inými podnikmi, bankami, daňovými úradmi a podobne. Podniky ako právne subjekty majú právo vystupovať a konať vo svojom mene.

Podnikateľ jednotlivec /Fyzická osoba/ koná v mene podniku osobne, alebo prostredníctvom zástupcu. Organizácie /právnické osoby/ vystupujú a rokujú prostredníctvom štatutárnych orgánov alebo za nich rokujú zástupcovia.

 

Štatutárny orgán

Štatutárnym orgánom podniku sú tí pracovníci, ktorí sú oprávnení konať menom podniku vo všetkých veciach. Štatutárnym orgánom podniku môže byť jednotlivec /napríklad riaditeľ/ alebo kolektív /napríklad predstavenstvo podniku, správna rada a podobne/. Ak je štatutárnym orgánom kolektív, väčšinou rozhoduje hlasovaním a v jeho mene vystupuje poverený člen kolektívu – napríklad predseda predstavenstva. Každý podnik môže mať len jeden štatutárny orgán.

 

Splnomocnenie v právnych úkonoch môžu podnik zastupovať aj iné osoby, a to na základe splnomocnenia. V splnomocnení sa uvedie rozsah splnomocnenia. Splnomocnenie môže byť vystavené len na vykonanie konkrétneho právneho úkonu a v tom prípade ide o špeciálne splnomocnenie. Ak je splnomocnenie vystavené na vykonávanie všetkých právnych úkonov, hovoríme o generálnom splnomocnení. Splnomocnenie musí mať predpísanú formu, inak je neplatné.

Zvláštnym druhom splnomocnenia, ktoré sa vyskytuje len v podnikaní je prokúra. Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na vykonávanie všetkých právnych úkonov, súvisiacich s činnosťou podniku. Prokurista má tak rovnaké práva ako podnikateľ s výnimkou likvidácie podniku a predaja jeho majetku. Prokuristom môže byť len fyzická osoba – jednotlivec. Prokúra sa zapisuje do obchodného registra. Prokurista sa podpisuje tak, že k obchodnému názvu podniku pripojí podpis s dodatkom „pp“ /per prokuram/, ktorý označuje prokúru.

 

 

Zrušenie podniku

 

Dôvody na zrušenie podniku môžu byť rôzne:

  • uplynutie doby, na ktorú bol podnik založený,

  • dosiahnutie účelu, na ktorý bol podnik založený,

  • rozhodnutie podnikateľa o dobrovoľnom zrušení podniku,

  • súdne rozhodnutie

  • vzájomná dohoda spoločníkov,

  • vyhlásenie konkurzu, alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

 

Zrušenie podniku môže byť

 

  1. bez likvidácie ak ide o dobrovoľné zrušenie podniku a podnik má svojho právneho nástupcu, v takom prípade jeho hospodárska činnosť pokračuje a likvidácie tak nie je potrebná.

  2. likvidáciou pri nútenom zrušení podniku nastáva skutočná materiálna likvidácia. V procese likvidácie sa rozpredáva majetok podniku a získané peniaze sa použijú na uhradenie záväzkov podniku. Údaj o likvidácii sa zapisuje do obchodného registra. Likvidátora menuje štatutárny orgán podniku. Likvidátorom môže byť len fyzická osoba. Vstup podniku do likvidácie oznámi likvidátor všetkým známym veriteľom. Túto skutočnosť súčasne zverejní aj v Obchodnom vestníku. Výsledkom likvidácie by malo byť úplné uhradenie záväzkov podniku.

 

 

Zánik podniku

 

Podnik zaniká vymazaním z obchodného registra alebo zánikom živnostenského oprávnenia.

 

 

Kontrolné otázky:

 

  1. Vysvetlite rozdiel medzi založením a vznikom podniku.

  2. Vysvetlite, čo rozumiete pod pojmom obchodný register.

  3. Aké druhy obchodných názvov umožňuje zákon vytvárať? Uveďte príklady.

  4. Vysvetlite rozdiel medzi špeciálnym a generálnym splnomocnením.

  5. Kto môže konať v mene podniku a zastupovať ho vo vzťahu k iným ekonomickým subjektom?

  6. Vysvetlite rozdiel medzi zrušením a zánikom podniku.

 

 

Použitá literatúra:

 

  1. R. Šlosár a kol.: Podniková ekonomika pre 1. Ročník OA, SPN Bratislava 1995, ISBN 80-08-02612-X

  2. Obchodný zákonník

  3. Ing. O. Mokos a kol.: Ekonomika pre 1. Ročník št. odboru technické a informatické služby, EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o. 2008, ISBN 978-80-8091-120-1

  4. M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrobného a nevýrobného zamerania, SPN Bratislava 2004, prvé vydanie, ISBN 80-10-00363-8

 



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 3.2
Hodnotené: 703x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame