Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
 
Rýchla navigácia:      

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Cyril a Metod – život

Dátum pridania: 29. 07. 2016 11:08
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 2285x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

      Minulosť pozná veľa mien významných osobností a každý národ má v osobitnej úcte tie, ktoré stoja na počiatku jeho dejín. Dve z nich – svätý Cyril a  svätý Metod, osobitne obohatili životy našich predkov. Priniesli im cenný dar – vieru v blízkom jazyku, možnosť chváliť Boha v reči im známej.  

reklama

 

 

Životopis

     Cyril  a Metod pochádzali zo Solúna. Ich otec  bol vysokým štátnym úradníkom.  Metod  sa narodil  okolo roku 815.  Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín, Cyril bolo jeho rehoľné meno (dal si ho po vstupe do kláštora). Narodil sa asi okolo roku 827. Obaja dostali možnosť študovať na v tom čase najlepších školách, obzvlášť Konštantín preto vynikal múdrosťou.

     Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora.  Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. No napokon aj on nasledoval svojho brata Metoda do kláštora.

      V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom, kde našli pozostatky pápeža, sv. Klimenta.  Keď sa vrátili domov, byzantský panovník Michal III.  ich poveril dôležitou úlohou, rozhodol sa vyhovieť požiadavke veľkomoravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov.  Bratia totiž poznali  jazyk Slovanov, boli dobrými organizátormi, osvedčili sa ako misionári.

 

 

Na Veľkej Morave

     V roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi  opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Konštantín, ešte pred odchodom na misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písma, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi. Do jazyka Slovienov preložili dokonca celú liturgiu  a tiež časť Biblie. Bol to  výnimočný čin, lebo v tom čase sa pri bohoslužbách  používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina.

     V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť  liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj pozostatky sv. Klimenta. Na ceste za pápežom  obhájili svoje názory pred zástancami troch bohoslužobných jazykov v Benátkach.  Pápež Hadrián II. ich v roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. 

     Konštantín sa na územie Veľkej Moravy  nikdy nevrátil.  V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zakrátko tam, 14. februára 869, zomrel. Metod sa odobral, vybavený poverovacími listinami pápeža Hadriána II., na  Veľkú Moravu. Listiny mu dovoľovali založenie školy, svätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdzovali sloviensku bohoslužobnú reč. 

     Jeho návrat k Slovienom však nebol jednoduchý. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna, preto načas zostal na polceste, v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom. Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy. Franským biskupom sa to nepáčilo - Metoda v roku 870 uväznili vo Švábsku, v kláštore.  Hoci on sám proti uväzneniu protestoval, až  nástupca pápeža Hadriána II. , Ján VIII., silou svojej autority zasiahol, Metod bol prepustený a v sprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu, kde vtedy vládol knieža Svätopluk

     Ale ani ako novovymenovaný arcibiskup to nemal ľahké – stále musel brániť sloviensku liturgiu proti franským kňazom, ktorí ho obviňovali, že ju vykonáva neoprávnene. Metod preto odchádza do Ríma - opäť sa obhajuje u pápeža. Ten vzápätí poslal Svätoplukovi list – bulu, v ktorej uznáva a potvrdzuje Metoda nielen  panónskym, ale aj moravským arcibiskupom. Vo svojom ďalšom pôsobení sa Metod snažil prehĺbiť vieru medzi Slovanmi.  Jeho životopis  spomína, že Metod pokrstil aj knieža Vislanov v Poľsku.

     V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov, 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu. Miestom jeho smrti a hrobu bolo pravdepodobne hlavné mesto Veľkej Moravy,  jeho polohu sme dodnes neurčili.

 

 

 

Literárny životopis

    O živote  sv. Cyrila sa dozvedáme z jeho životopisu, ktorý vznikol medzi rokmi 874 a 880 a napísal ho z podnetu staršieho brata Metoda pravdepodobne žiak solúnskych bratov, sv. Kliment Ochridský. Autorovi pri jeho napísaní pravdepodobne pomáhal samotný Metod.

     Životopis sa sústreďuje najmä na Konštantínovu činnosť pred príchodom na Veľkú Moravu, vykresľuje jeho povahu, štúdium, náboženskú činnosť. Dozvedáme sa v ňom napríklad o tom, ako si mladý Konštantín volí múdrosť za sprievodkyňu životom:

 

„Keď mal chlapec sedem rokov, sníval sa mu sen, rozpovedal ho otcovi a matke hovoriac: „Stratég zhromaždil všetky dievčatá z nášho mesta a povedal mi: Vyber si z nich, ktorú chceš, za manželku sebe na pomoc a vekom primeranú. Keď som si ich všetky poobzeral a obhliadol, videl som jednu zo všetkých najkrajšiu, so žiarivou tvárou a krásne vyzdobenú zlatými šperkami, perlami a všemožnou krásou. Volala sa Sofia, to jest Múdrosť: tú som si vybral." Keď rodičia počuli tieto slová, povedali mu: „Zachovaj, synu, prikázania svojho otca a nepohŕdaj radami svojej matky, lebo prikázanie je kahancom a rada svetlom. Riekni Múdrosti: Buď mi sestrou a urob si známou rozumnosť.“

 

     Neskôr sa Konštantín ujíma ťažkej úlohy, ktorou ho poveril cisár – spolu s bratom zostavia písmo a prinášajú ho Slovienom. Životopis o tom hovorí:

 

„Cisár potom zvolal snem, pozval naň Konštantína a zariadil, aby si vypočul túto reč, a povedal: „Viem, Filozof, že ti to nebude po vôli, ale treba, aby si tam šiel. Túto záležitosť nemôže totiž vybaviť lepšie nik iný ako ty." Filozof odvetil: „Aj keď som telesne vyčerpaný a chorý, rád ta pôjdem, ak majú pre svoj jazyk písmo." Cisár mu riekol: „Napriek tomu, že to hľadali môj dedo i môj otec i mnoho iných, nič nenašli. Ako to môžem nájsť ja?" Filozof sa však spýtal: „Lenže kto dokáže napísať reč na vodu a získať si meno kacíra?" Cisár spolu so svojím strýkom Bardom mu znovu povedali: „Keď to budeš chcieť ty, tak ti to môže Boh dať, lebo ten dáva všetkým prosiacim bez pochybovania a otvára klopajúcim."

 

     Po  splnení cisárovej úlohy   vstúpil  chorý Konštantín do kláštora, aby zakrátko poručil dušu Bohu:

 

A keď sa priblížila hodina, aby prijal mier a bol prenesený do večného života, vtedy pozdvihol ruky k Bohu a modlil sa so slzami (v očiach) a takto hovoril: „Pane Bože môj, ktorý si všetky anjelské zbory a netelesné sily stvoril, nebo zaklenul, zem založil a všetko, čo je, si z nebytia do bytia priviedol, ktorý si vždy a všade počúval tých, čo vykonávali tvoju vôľu, vypočuj moju modlitbu a ochraňuj svoje verné stádo, ktorému si ma postavil na čelo, neužitočného a nehodného služobníka tvojho. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, Čo vyslovujú proti tebe rúhanie, a znič trojrečový blud a zveľaď cirkev svoju ...tých, ktorých si mi dal, ako tvojich tebe odovzdávam. Spravuj ich svojou mocnou pravicou, schovaj ich pod ochranu svojich krídel, nech všetci chvália a oslavujú tvoje meno Otca, Syna a Ducha Svätého naveky. Amen." Potom pobozkal  všetkých svätým bozkom a povedal: „Nech je blahoslavený náš Boh, ktorý nás nevydal za korisť zubom našich neviditeľných nepriateľov, ale ich sieť pretrhol a nás oslobodil od ich skazy."  

Konštantín  zomrel,  keď mal 42 rokov. 

     Životopis sv. Metoda napísal jeho žiak a nástupca, sv. Gorazd. Životopis nadväzuje na život Konštantína a zobrazuje hlavne jeho činnosť na Veľkej Morave a jeho zápas s franskými kňazmi. Metod je tu predstavený ako muž viery a výborný organizátor, ktorého nezlomilo väzenie ani 

intrigy nepriateľov.

     Oba životopisy dnes poznáme pod spoločným názvom Moravsko-panónske legendy.

Odkaz solúnskych bratov

     Cirkevný sviatok sv. Cyrila pripadol na 14. februára a sv. Metoda na 6. apríla. Chorvátsko, Čechy, Morava a Slovensko však dostali povolenie sláviť pamiatku obidvoch naraz, a to 5. júla (je to aj náš štátny sviatok). 

      31. decembra 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Ich sviatok sa u nás stal slávnosťou. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa. Ich vplyv – dedičstvo otcov, ako zvykneme hovorievať – cítiť dodnes.

 



Zopakujte si:
1. Čo bolo hlavným dôvodom misie solúnskych bratov?
2. Prečo museli Konštantín a Metod nový bohoslužobný jazyk obhajovať?
3. Charakterizujte osobnosti slovienskych vierozvestcov.
4. Aké literárne pamiatky Konštantín a Metod zanechali?
5. Kto bol Metodovým nástupcom?



Použitá literatúra:
HNILICA, J.: Svätí Cyril a Metod. 1.vyd. 2012. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava. ISBN 9788080616489
DEJEPIS - OD PRAVEKU K NOVOVEKU. 1. 1. vyd. 1997. Orbis Pictus Istropolitana. Bratislava. ISBN 80-7158-167-4



Zdroje obrazkov:
wikipedia.org
pravda.sk



Hodnotenie:
Hviezdičky: 1.4
Hodnotené: 11x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame