Materiály vypracovali učitelia základných a stredných škôl.
Nájdite nás na Facebook / oSkole.sk
 
nevhodný a nelegálny obsah
 
Rýchla navigácia:      

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Barok

Dátum pridania: 19. 12. 2011 13:32
Autor príspevku: Admin
Zobrazené: 4640x

Novinka:

Stále pridávame ďalšie a ďalšie témy, tak neváhajte a inšpirujte sa našimi učivami :)
Maya
maja
 

Vypracoval(a): Juráková Beata

reklama

 


Barok (nespisovne baroko) je historické obdobie a zároveň umelecký sloh. Vznikol okolo roku 1600 v Ríme a v Európe prevládal v 17. - 18. storočí. Ojedinele pretrvával aj na začiatku 19. storočia, pričom sa miešal najmä s obdobím rokoka,ktoré bolo jeho vyvrcholením a má len málo odlišných znakov. Barok súvisel s víťazstvom protireformácie a upevnením postavenia katolíckej cirkvi, ako aj absolutistickej moci panovníkov.


 

Pôvod slova barok

 

Názov „barok“ má nejasný pôvod. Uvádzajú sa tieto možnosti vzniku pomenovania:

 

  1. Portugalské slovo barocco“, ktorým sa označovala perla nepravidelného tvaru.

  2. Meno talianskeho maliara Federica Barocciho.

  3. Latinské označenie štvrtého druhu druhej figúry sylogizmu v scholastickej logike - baroco.

  4. Grécke slovo báros“, ktoré v preklade znamená ťarchu, hojnosť.

 

Pomenovanie barok spočiatku označovalo „zlý vkus“, pretože vyumelkovanosť a prezdobenosť vyvolávali dojem nevkusu.

Ako označenie pre štýl umenia sa slovo barok začalo používať v druhej polovici 18. storočia a chápalo sa ako protiklad klasických hodnôt. V 19. storočí sa slovo barok stalo vedeckým termínom.


 

Historické pozadie baroka

 

Barok vznikol v období krízy feudalizmu. Toto obdobie 17. - 18. storočia bolo poznamenané vojnami a náboženskými rozpormi (francúzske náboženské vojny, vojny v Holandsku, náboženské prenasledovanie v Anglicku, protihabsburské povstania v Uhorsku, tridsaťročná vojna, vojny s Turkami), ale aj morové epidémie (v Taliansku, Anglicku, Francúzsku, Rakúsku, Rusku). Všetky tieto udalosti prinášali smrť, utrpenie, zhoršenie životných podmienok, pesimizmus a beznádej, preto ľudia hľadali istotu v mystickom, božskom a nadpozemskom svete.


 

Charakteristika baroka

 

Barokový štýl a umenie môžeme rozdeliť na dva prúdy:

 

  1. Náboženský – vplyv protestantskej cirkvi a najmä katolíckej cirkvi, ktorá veľmi silno ovplyvnila barokové umenie. Barokové umenie sa viac a ľahšie rozvinulo v katolíckych ako protestantských krajinách.

  2. Svetský – delil sa na šľachtický, mestský a ľudový.

 

 

Podstatou baroka je rozpoltenosť (rozdvojenosť), ktorá sa prejavovala v kontrastoch:

 

  • čas - večnosť

  • pozemskosť (realita) – nadpozemskosť (mystika)

  • pôžitkárstvo - odriekanie

  • jednoduchosť - prepych

  • statickosť – dynamickosť.

 

Barokový človek sa zmietal medzi silami dobra (boh a cnostný život) a silami zla (satan a pokušenie). Veľmi dôležitým pojmom bola krása. Vzorom baroka bola antika.


Rozoznávame tri typy barokového hrdinu:

 

  1. sväteccesta lásky k Bohu a odriekania,

  2. hrdina – cesta činu a dôstojnosti,

  3. mudrc – cesta myslenia a múdrosti.

 

Do popredia sa dostali božské, nadpozemské hodnoty, viera v záhrobný život, zosilneli rôzne náboženské kulty (kult Panny Márie), uctievali sa zázračné obrazy, sochy a začali sa konať veľkolepé púte, vďaka čomu sa upevňovala moc náboženstva a cirkvi.

Na druhej strane poznávanie sveta a skutočnosti viedlo k rozšíreniu povier, astrológie, alchýmie, mágie, vyvolávaniu duchov, vieru v bosorky, čary, horoskopy a myšlienkam o konci sveta.

 

 

Cieľ baroka

 

Barokový umelecký sloh sa snažil umeleckými prostriedkami vyvolať pocit pokory a odovzdanosti Bohu, čo sa darilo dosiahnuť mohutnosťou, veľkoleposťou a nádherou stavieb, maliarskych a sochárskych diel, aby sa vyjadrila nadradenosť cirkvi nad poddanými.

Jedným z rádov cirkvi, ktoré sa snažili obnoviť moc katolíckej cirkvi, bol aj jezuitský rád (jeho zakladateľom bol španielsky šľachtic Ignác z Loyoly). Známy je jeho výrok: „Prišiel som, aby som zapaľoval oheň v srdciach.“ Ten oheň mala byť viera, ktorú chcel zapaľovať v srdciach ostatných.


Ignác z Loyoly

Zdroj:Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001


 

Rozdelenie baroka

 

Barok ohraničujú dve udalosti - Tridsaťročná vojna (1618 – 1648) a Francúzska revolúcia (1789). Jeho vývoj môžeme rozdeliť na tri základné obdobia:

 

  • raný barok (prvá polovica 17. storočia)

  • vrcholný barok (druhá polovica 17. storočia)

  • neskorý barokrokoko (18. storočie).

 

Barok sa preslávil najmä v architektúre, maliarstve,sochárstve, ale aj v hudbe, literatúre, divadle a móde.


 

Barok v architektúre

 

V barokovom slohu boli postavené chrámy akláštory. Neskôr sa v tomto slohu stavali aj svetské stavby ako paláce, letohrádky, zámky a kaštiele, vzniklo množstvo tzv. malých architektúr - na vidieku to boli prícestné, poľné, lesné a iné kaplnky, sochy svätých a v mestách sa stavali morové, mariánske a trojičné stĺpy. Okná budov a portály boli ozdobené a nepravidelné. Charakteristickou črtou slohu bola bohatá výzdoba – používalo sa  zlato, mramor a veľa sôch.Významní architekti: Bernini (Námestie sv. Petra v Ríme), Perault, Borromini, Fontana Johan Bernard Fisher, ktorého preslávila jedna z najvýznamnejších stavieb tohto obdobia – cisársky palác vo Viedni.



Zdroj:Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001  Zdroj:Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001 

 Zdroj:Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001



Barokové maliarstvo


Pre barokové maliarstvo bolo charakteristické zvýraznenie pohybu, ostré kontrasty svetla a tmy, no taktiež výrazná farebnosť malieb. V tomto období vznikali najmä oltárne obrazy, nástenné maľby (freska) aslávnostné dvorné portréty, medzi najmenej populárne patrili krajinomaľby a zátišia.

Z motívov prevládali najmä: náboženské motívy (obrazy katolíckych mučeníkov a svätcov), tiež mytologické motívy (antickí bohovia), postavy vojvodov a štátnikov. Najslávnejší maliari: Caravaggio, Rembrandt van Rijn, Anthonis van Dyck, Jan Brueghel st. ajml., Rubens, Diego Vélasquez.


Obraz Diega Vélasqueza

Zdroj:Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001


 

Barokové sochárstvo

 

V barokovom sochárstve vznikalo množstvo sôch a súsoší na priečeliach budov, v kostoloch, na oltároch, v parkoch, alebo na pohrebných sarkofágoch v rodinných hrobkách a vynikajúce reliéfy. Námetom boli najmä postavy katolíckych svätcov, ale aj sochárske portréty. Barokové sochárstvo sa snažilo znázorniť postavy v prirodzenom pohybe, ale aj vystihnúť ich duševný stav (smútok, radosť, hnev alebo strach). Sochy sa zhotovovali najmä z kameňa a mramoru. Slávni sochári - Algardi aBernini.


 

Baroková hudba, literatúra a divadlo

 

Baroková hudba sa vyvíjala približne medzi rokmi 1600 až 1750. Vznikli nové hudobné žánre - opera, oratórium alebo kantáta. Vznikali tiež nové hudobné nástroje - napríklad čembalo. Napriek veľkému tlaku reformácie nie je cirkevná hudba vždy v popredí záujmu hudobných skladateľov. Medzi najvýznamnejších barokových skladateľov patrili: Bach, Händel a Vivaldi.


 

Baroková literatúra

 

Znaky literárneho baroka:

 

1. duchovné princípy,

2. márnosť všetkého pominuteľného - pozemský svet stráca význam,

3. metafory, symbolika, senzualizmus, expresivita, mystika,

4. vznik nových žánrov – bájky, anekdoty.

 

Predstavitelia: T.Tasso, J. Milton, H. Ch. von Grimmelshausen, J. A. Komenský, M. Bel.


 

Barokové divadlo

 

V barokovom divadle sa kládol veľký dôraz na scénu a kulisy, texty ostávali v úzadí. Najčastejšie zobrazované príbehy boli z antickej mytológie, ktorých dej bol zasadený do obdobia sedemnásteho až osemnásteho storočia. Slávni dramatici: Moliére, Racine, Shakespeare.




Zopakujte si:
1. Čo je barok, kde a kedy vznikol?
2. Charakterizujte baroko.
3. Čo bolo cieľom baroka.
4. Vymenujte slávnych barokových umelcov, v akom druhu umenia sa preslávili?



Použitá literatúra:
1. Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001
2. Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá, Bratislava 1998



Zdroje obrazkov:
Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001



otestujte sa
 
Hodnotenie:
Hviezdičky: 2.9
Hodnotené: 437x


Späť
 
Máte pripomienky k učebným textom? Napíšte nám

odporúčame